Ako sa Gorali stali národnostnou menšinou

Goralskú kultúru treba zachovať a to stojí peniaze.

Keby sme mohli dostať príspevok ako etnická skupina, ostaneme ňou, priznávajú starostovia.

Katarína Jakubjaková, redaktorka

„My sme Slováci, aj keď trochu inak rozprávame,“ hovorí starosta obce Kolačkov Pavol Zamiška.

Gorali, ktorí žijú v regiónoch poľsko-slovenského pohraničia sú zvyšku Slovenska známi najmä typickými klobúkmi, hudbou či krojmi. Zamiška o nich hovorí ako o „tvrdých, ale rovných“ ľuďoch. To, že sú tvrdší, sa podľa niektorých prejavuje aj päsťami.

Gorali sú však predovšetkým na svoje goralstvo hrdí.

V januári sa po pomerne rýchlom procese stali tiež oficiálne uznanou menšinou.

Získali sociologické dáta, ktoré ukázali, že goralská kultúra vymiera. Zorganizovali iniciatívu, aby sa čo najviac ľudí prihlásilo ku goralskej národnosti v sčítaní obyvateľstva a požiadali o uznanie za národnostnú menšinu. Pomohlo im, že slovenská legislatíva nemá jasne zadefinované, čo znamená byť národnostnou menšinou.

Goralov vláda oficiálne uznala ako pätnástu národnostnú menšinu na Slovensku 29. januára 2025, na výjazdovom rokovaní v Červenom Kláštore.

Budú tak môcť čerpať z verejných financií vo Fonde na podporu kultúr národnostných menších. Veria, že goralskú kultúru sa im tak podarí zachrániť – peniazmi.

„Keby sme mohli čerpať zdroje ako etnická skupina, tak ostaneme etnickou skupinou,“ hovorí Zamiška.

Kým folklórne spolky zo Spiša či Zamaguria sa môžu tešiť, medzi odborníkmi toto rozhodnutie vlády vyvolalo údiv. Za vedeckú absurditu označili uznanie Goralov za národnostnú menšinu odborníci zo Spišského dejepisného spolku, ktorý združuje profesionálnych historikov, archivárov, archeológov a etnografov.

„Rukami nám prešli tisícky dokumentov a ani v jednom z nich sa nespomínajú Gorali ako národ, ktorý sa tu usadil,“ povedal predseda spolku Vladimír Olejník.

Regionálna identita skupín ako Gorali, Spišiaci, Liptáci či Záhoráci však podľa neho nemá nič spoločné s etnicitou.

Manželia Galikovci sa o zachovanie goralskej kultúry starajú aj sami, šijú kroje a Helena Galiková prevádzkuje v Lendaku Múzeum ľudovej kultúry.

„Je to len formalita. Tam vo vláde súťažia, kto je lepší v táraní,“ konštatuje František Galik.

V článku sa dočítate:
čo Gorali urobili preto, aby sa stali národnostnou menšinou,
prečo je pre nich uznanie dôležité,
kto s uznaním nesúhlasí,
či bude goralčina kodifikovaná a vyučovaná v školách,
čo o národnostných menšinách hovorí legislatíva u nás a čo u susedov,
ako svoju goralskú identitu prežívajú ľudia na Spiši a Orave.

Práca, pôda, viera, rodina
V Lendaku goralčinu počuť aj na obecnom úrade. Podtatranská obec je známa aj silným náboženským presvedčením a tým, že tu niektorí miestni stále nosia tradičné goralské kroje. Lendak patrí medzi obce, kde sa v sčítaní k vtedy ešte neuznanej goralskej národnosti prihlásilo najviac obyvateľov – 529.

Ján Neupauer, ktorý v obci pôsobí ako vedúci referátu kultúry, nebol jedným z nich. Má jasno v tom, že je Slovák. „Chýbala mi možnosť zaškrtnúť goralčinu ako svoju materinskú reč,“ hovorí o sčítaní.

Zdôrazňuje, že síce si zapísal slovenskú národnosť, ale vyrástol z goralských koreňov a tie mu dali morálny základ do života. „Hodnoty Goralov sú práca, pôda, viera, rodina,“ menuje.

Goralská národnosť sa v sčítaní nedala zaškrtnúť, záujemcovia ju tam museli dopísať do kolónky iné. V sčítaní v roku 2021 si ju takto zapísalo 5273 ľudí, z nich 537 na prvom mieste a zvyšok na druhom mieste.

Výskum Inštitútu Mateja Bela však ukázal, že na Slovensku žije približne 57-tisíc Goralov, a to najmä na Spiši, Zamagurí, hornej Orave a horných Kysuciach.

Odkiaľ sú Gorali
„Môj otec, môj dedo aj pradedo rozprávali: My nie sme Poliaci, my sme Gorali žijúci na Slovensku a hlásime sa k slovenskému väčšinovému národu ako jeho neoddeliteľná súčasť, ale naša identita je goralská,“ hovorí Zamiška.

Goralská kultúra sa vyvinula pod vplyvom valašskej kolonizácie. Menej úrodné horské doliny Uhorska vrátane severu Slovenska osídľovali kočovní pastieri spoločne s domácim obyvateľstvom, ktoré sa takisto snažilo využiť výhodnejšie podmienky pri zakladaní osád na valašskom práve.

„Zmiešaním týchto kultúr, jazykov a, samozrejme, aj geografickou polohou na slovensko-poľskom pohraničí sa vytvorila špecifická kultúra,“ hovorí Milica Majeriková-Molitoris, historička, ktorá študuje regionálne dejiny severného Spiša a hornej Oravy.

Gorali však ako národ nikdy nevystupovali, z historického ani z jazykovedného pohľadu. Goral bolo len pomenovanie, akým označovali obyvateľov hôr.

„Valasi sa asimilovali, naopak, Rusíni mali národnostné požiadavky už v období národných obrodení v rokoch 1848-1949, tak ako aj Slováci a aj ostatné národy v Uhorsku,“ hovorí Majeriková-Molitoris. „ To sú skupiny, ktoré môžeme považovať za národy, sú historicky doložené a je dôležité, že aj iní ich vnímali ako národ.“

Pojem goralské nárečia bol použitý až v roku 1923. Bolo to na protest proti tomu, že Goralov vyhlásili za Poliakov a na základe toho k Poľsku pripojili územia Spiša a Oravy.

Dovtedy sa podľa Majerikovej-Molitiris hovorilo v týchto regiónoch o poľských nárečiach. Ľudia tu však podľa nej mali slovenské národné povedomie, napríklad severná Orava v 19. storočí patrila k baštám slovenskosti v Uhorsku.

Príslušnosť k slovenskému politickému národu je jednou z hlavných charakteristík Goralov aj podľa sociológa Ábela Ravasza, ktorý Goralov skúmal cez Inštitút Mateja Bela. Ďalšími sú vrchárska kultúra a goralské dialekty.

Samotní Gorali k tomu dodávajú, že Goral verí v Boha a je katolík.

Cesta k uznaniu
„Goralská kultúra sa vytráca,“ hovorí starosta Ždiaru Pavel Bekeš a ukazuje na mohutnú výstavbu, ktorú do podtatranskej obce priniesol cestovný ruch. „Vytráca sa súdržnosť, ktorá je typická pre Goralov,“ dodáva.

Je jedným z najaktívnejších starostov, ktorí sa zasadzovali za uznanie Goralov ako národnostnej menšiny.

Prvé kroky urobili ešte pred posledným sčítaním obyvateľov. Starostovia goralských obcí sa stretli v roku 2020 v Oravskej Polhore. Ich prvým cieľom bolo uznanie goralskej kultúry na národnej úrovni, čo sa udialo v roku 2021. To však na jej zachovanie nestačí.

„Nie sú s tým spojené žiadne financie,“ hovorí pragmaticky Zamiška z Kolačkova.

Jozef Bravis, ktorý predsedá Združeniu Goralov Slovenska, opisuje, že sa pred sčítaním obyvateľov obrátili na splnomocnenca pre národnostné menšiny. Vtedajší splnomocnenec László Bukovszky im poradil, aby pri národnosti zaškrtli možnosť „iné“ a dopísali „goralská“.

Zároveň sa spojili s Ravaszom, ktorý výskumom potvrdil, že goralská kultúra zaniká. Zistil, že v niektorých lokalitách goralčinu používa až deväť z desiatich dospelých, no deti ňou hovoria podstatne menej – 20 až 40 percent.

„Keď chceme zachovať tieto kultúrne prvky, tak štát potrebuje okamžite intervenovať a táto intervencia prichádza aj formou uznania štatútu národnostnej menšiny,“ povedal Ravasz.

Gorali postupne oslovovali ďalšie inštitúcie. „Teraz sa pre to našlo pochopenie, sme za to vďační,“ konštatuje starosta Ždiaru.

Keď Rusíni, tak prečo nie aj my
Historičku Majerikovú-Molitiris uznanie Goralov za národnostnú menšinu prekvapilo. „Všetci, ktorých poznám vo vedeckej obci, to považujú za absurdné,“ hovorí.

Od iniciatívy sa dištancoval aj Spišský dejepisný spolok a tiež profesorka Júlia Dudášová, ktorá skúma goralský jazyk.

Ústava SR, článok 34, odsek 1
Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon.
Gorali sa bránia tým, že ich uznanie nikomu neublíži, ani neuškodí a im pomôže udržať svoju kultúru nažive. „Nevytvárame ani nový národ ani nový štát,“ hovorí Zamiška.

Gorali podľa článku 34 ústavy spĺňajú všetky parametre, aby boli uznaní ako menšina, dodáva.

Ravasz vysvetľuje, že na Slovensku rozoznávame dva typy národnostných skupín – národnostná menšina a etnická skupina. Legislatíva však pracuje iba s národnostnými menšinami.

„Byť etnická skupina na Slovensku nič neznamená, byť národnostná menšina znamená mať skupinové práva zo strany štátu, čo sa týka napríklad použitia jazyka,“ hovorí Ravasz.

Gorali argumentujú, že dvojaká národnosť funguje tiež u Rusínov. „V sčítaní v roku 2011, keď nebola možnosť dať si dve národnosti, sa ich prihlásilo 17-tisíc. V roku 2021 sa prihlásilo 63-tisíc, z toho 40-tisíc ako druhá národnosť,“ tvrdí Zamiška.

Členovia novej národnostnej menšiny sa ako menšina necítia. „Naši obyvatelia sa cítia ako slovenskí Gorali, tým, že sme boli uznaní ako menšina sa v rámci národného cítenia nič nezmenilo,“ hovorí starosta obce Suchá Hora Jozef Kovalik.

Na uznanie goralskej menšiny veľmi nereagujú ani obyvatelia ďalšej oravskej obce Novoť. „Evidujú to, ale nevyjadrujú sa k tomu, berú to neutrálne,“ hovorí starosta Dušan Jendrašík.

„Nie sme takí výrazní a presadzujúci sa ako napríklad v Lendaku, kde sú tradície a kroje zachované v oveľa väčšej miere, aj keď aj u nás to má rastúcu tendenciu,“ hovorí. Aj mladí ľudia si čoraz častejšie oblečú kroj na slávnosti, dni obce či do kostola.

V susedných štátoch, kde sa Gorali objavujú, ako menšina uznaní nie sú.

Hovorkyňa českého úradu vlády Lucie Michut Ješátková dodáva, že registrácia národnostným menšín v Česku ani neexistuje a voľba národnosti je dobrovoľná.

Český zákon o právach príslušníkov národnostných menšín uvádza, že „príslušníkom národnostnej menšiny je občan Českej republiky, ktorý sa hlási k inej ako českej národnosti a prejavuje želanie byť pokladaný za príslušníka národnostnej menšiny spolu s ďalšími, ktorí sa hlásia k tej istej národnosti.“

Pre Čechov napríklad neexistuje ani moravská národnostná menšina, ktorá je na Slovensku tiež uznaná.

V Poľsku Goralov nepovažujú za národnostnú ani za etnickú menšinu. Poľskí Gorali na rozhodnutie slovenskej vlády reagovali tak, že oni nie sú samostatným národom a neplánujú sa registrovať ako národnostná menšina.

„Usilujeme sa o zachovanie nášho kultúrneho dedičstva, ale rozhodne nie sme národnostná menšina,“ povedal v poľskej televízii predseda Združenia Podhalie Julian Kowalczyk.

Goralenvolk
Poľskí gorali sa podľa Majerikovej-Molitoris za samostatnú národnosť považovať nikdy ani nebudú. „Vytvorenie goralského národa tu už bolo a nedopadlo to dobre,“ hovorí.

Počas druhej svetovej vojny nemeckí Nacisti Goralom tvrdili, že sú potomkami Gótov, teda čistá nemecká rasa, a vytvorili z nich Goralenvolk – goralský ľud.

„Tvrdili, že podobné spony, ako nosia Gorali, našli pri vykopávkach historického kmeňa Gótov, a z toho odvodzovali, že sú ich potomkami a sú vlastne germánskou rasou,“ vysvetľuje historička. Poľskí Gorali počas vojny dostali preukazy, takzvané kenkarty, s písmenom G a s nimi spojené výhody oproti domácemu obyvateľstvu.

Mnohí z nich sa prihlásili zo zištných dôvodov, ďalší z donútenia pre vyhrážky, že ich vysťahujú z Podhalia.

„Vznikli aj čisto goralské jednotky SS, skončilo to však veľkým fiaskom, pretože z tých jednotiek mnohí dezertovali,“ hovorí Majeriková-Molitoris.

„Možno niektorí boli aj naozaj presvedčení, že sú tou vyššou rasou, mali aj svojho goralského führera, ktorého na konci vojny zabili partizáni.“

Túto epizódu kolaborácie s nacistickým Nemeckom dnes Poliaci vnímajú ako veľkú zradu.

Poľská iredenta?
Slovensko-poľské pohraničie v minulosti zažilo viaceré zmeny hraníc. V 20. storočí pripadlo Poľsku 13 spišských a 12 oravských osád. Ďalšie spišské obce boli od 15. do 18. storočia v poľskom zálohu, teda boli odtrhnuté od Uhorského kráľovstva a patrili pod správu Poľska.

Niektoré z dedín ako Kolačkov nikdy pod Poľsko nepatrili „Nebol tu nikdy poľský vplyv,“ hovorí Zamiška s tým, že tamojší obyvatelia sú Slováci.

Slovenské národné povedomie je dnes silné aj v tých obciach, ktoré v zálohu boli, aj keď v minulosti sa objavili ľudia, ktorí bojovali za to, aby časť územia patrila Poľsku.

Takým bol lendacký rodák Vojtech Halčin, člen poľskej delegácie na Parížskej mierovej konferencii v roku 1919. „Má tu pomník, starajú sa oň Poliaci,“ hovorí Neupauer. Sami Lendačania však vôľu patriť k Poľsku nemali.

Na opačnej strane sa však ozývajú hlasy, že Poliaci stále vnímajú slovenských Goralov ako neuvedomelých Poliakov.

„Na prelome 19. a 20. storočia niektorí poľskí intelektuáli objavili v Zakopanom Goralov a povedali si, že toto sú tí praví Poliaci, neskazený pravý národ v duchu Hegelových filozofických ideí,“ hovorí Majeriková-Molitoris.

Poliaci potom prišli na to, že ľudia s podobným nárečím žijú aj vo vtedajšom Uhorsku, na dnešnom severnom Slovensku, a začali vyhlasovať, že to sú tiež Poliaci. „Ale keďže títo ľudia sa hlásili jednoznačne k slovenskému národu, tak ich vyhlásili za neuvedomelých Poliakov. Vraj len zabudli na svoj poľský pôvod,“ hovorí historička.

Goralské obce na Slovensku
Orava: Oravské Veselé, Mútne, Novoť, Oravská Polhora, Rabča, Rabčice, Sihelné, Oravská Lesná, Zákamenné (Klin), Suchá Hora, Hladovka.
Kysuce: Čierne, Oščadnica, Skalité, Svrčinovec.
Zamagurie: Havka, Tatranská Javorina, Lechnica, Malá Frankova, Matiašovce, Osturňa, Podsadek, Reľov, Spišské Hanušovce, Spišská Stará Ves, Stará Ľubovňa, Veľká Franková, Veľká Lesná, Vyšné Ružbachy, Zálesie.
Spiš: Červený Kláštor, Forbasy, Haligovce, Jurské, Kače, Kolačkov, Krížová Ves, Lacková, Lendak, Lesnica, Lysá nad Dunajcom, Majere, Malý Slavkov, Nižné Ružbachy, Nová Ľubovňa, Slovenská Ves, Veľká Lesná, Vojňany, Ždiar, Pilhov.
Menšie enklávy sú aj na Horehroní, Liptove, Gemeri či Šariši.

Ich „uvedomovanie“ sa podľa nej dialo aj násilnou formou a na základe ich tvrdenia, že Gorali sú vlastne Poliaci, boli niektoré slovenské obce pripojené k Poľsku.

Majeriková-Molitoris, ktorá pôsobí v Krakove, vníma, že tento pohľad je v Poľsku stále prítomný. „Medzi laikmi aj v akademickej obci sú názory, že Gorali sú Poliaci a keď budú mať možnosť, prídu ich zachrániť,“ hovorí.

Samotní obyvatelia Spiša sa toho neobávajú. S Poliakmi majú dobré vzťahy, ale rovnica Goral sa rovná Poliak sa im zdá absurdná.

Ďalším problémom podľa Majerikovej-Molitioris je, že uznanie Goralov môže smerovať k roztriešteniu spoločnosti na Slovensku. Na vlastné uznanie by si teraz mohla nárokovať hociktorá iná etnická skupina.

Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny neeviduje ďalšiu žiadosť a aj keby prišla, podľa vedúceho sekretariátu Zoltána Kovácsa by ju považovali za neopodstatnenú.

„Uznanie vietnamskej a goralskej národnostnej menšiny mohlo byť odôvodnené z výsledkov sčítania z roku 2021, ale neevidujeme ďalšiu komunitu, ktorá by mala taký kritický počet samopriznania, ktoré odôvodňuje menšinové práva,“ tvrdí Kovácz.

Goralčina
Inštitút Mateja Bela zisťoval aj to, koľko ľudí v goralských obciach stále hovorí goralčinou.

Najviac ju ovládajú na Spiši, aktívne ju používa 74 percent dospelých a 38 percent detí, pasívne takmer všetci ostatní. Pomerne dobre sa goralčina zachovala aj na Orave, slabšie je to v kysuckých obciach, kde ju síce ovládajú dospelí, ale až 78 percent detí goralčinu neovláda vôbec.

Hovoriť o nej ako o jednoliatom jazyku však nie je presné, goralčina má len na Slovensku vyše 80 variantov – v podstate každá dedina má vlastný dialekt. Ďalšie varianty žijú vlastným životom za slovenskými hranicami.

„Keď v Poľsku hovorím po goralsky, nerozumejú mi,“ hovoria zhodne Gorali, s ktorými sa rozprával denník SME.

Góralu, czy ci nie żal / Goraľu, cy či ňe žaľ
Go̲raľu, cy či ňe žaľ, odhodžič od stron ojcyzny.
Švjyrkovyk ľaso̲f i haľ, i tyk potoko̲f střebřystyk (přecystyk).
[:Go̲raľu, cy či ňe žaľ, go̲raľu, vro̲č še do haľ.:]
Goralu, či ti nie je ľúto odchádzať z rodného kraja.
Smrekových lesov i hôľ, i tých potokov striebristých (prečistých)
[:Goralu, či ti nie je ľúto, goraľu, vráť sa do hôľ.:]

Pieseň pochádza z 19. storočia. Autorom textu je Michał Bałucki, poľský dramatik a básnik. Autorstvo hudby je podľa rôznych zdrojov pripisované rôznym poľským skladateľom. Pieseň sa časom rozšírila medzi ľuďmi natoľko, že sa začala považovať za ľudovú.

Dnes teda neexistuje jedna spisovná verzia goralčiny, ktorú by mohli vyučovať na školách alebo používať v úradnom styku. Ministerstvo školstva ešte nezaznamenalo požiadavku na vyučovanie goralčiny.

Určiť, ktorý z desiatok dialektov by mal byť základom kodifikovaného jazyka, bude podľa historičky problém. „V konečnom dôsledku to zničí autentickú kultúru, keď sa bude presadzovať niečo, čo ani neexistuje,“ hovorí Majeriková-Molitoris.

Kodifikácia je však aj podľa aktívnych Goralov ešte ďaleko. „Aj Rusíni na tom robili 30 rokov,“ hovorí Zamiška. „Naším prvoradým cieľom a zámerom je stabilizovanie kultúry a jazyka v každej dedine.“

Predseda Združenia Goralov Slovenska Jozef Bravis hovorí, že predchádzajúce generácie trestali za to, keď hovorili po goralsky. Starostovia a aktivisti teraz chcú motivovať ľudí, aby sa ku goralčine vrátili.

„Keď už sme národnosť, tak aj tí ľudia to vnímajú inak, berú to zodpovedne a začínajú s deťmi hovoriť po goralsky,“ konštatuje Bravis ani nie dva mesiace od oficiálneho uznania Goralov za menšinu.

Starosta Kolačkova zdôrazňuje úlohu kňazov. „Mali sme goralskú svätú omšu, kde kázeň a všetky piesne boli v goralčine,“ hovorí Zamiška. „Pán farár nás vyzýval, aby sme si dali znova šiť kroje.“

Dôležitý je podľa neho aj prístup školy. Goralčina je v niektorých dedinách súčasťou regionálnej výchovy, deti majú rôzne krúžky, kde udržiavajú jazyk a zvyky miestnej komunity.

Na Slovensku je oficiálne uznaných 15 národnostných menšín
maďarská
rómska
rusínska
bulharská
česká
chorvátska
moravská
nemecká
poľská
ruská
srbská
ukrajinská
vietnamská
židovská
goralská

Goralský marketing
Zaradenie medzi uznané národnostné menšiny Goralom v budúcnosti prinesie možnosť získať peniaze z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, kde si každoročne organizácie môžu rozdeliť vyše osem miliónov eur. Jednotlivé organizácie a iniciatívy môžu žiadať o granty z fondu.

Na Goralov sa to zatiaľ nevzťahuje, keďže aktuálne platný zákon o fonde s nimi ešte nepočíta.

Na to, aby mohli žiadať o podporu, je potrebná novela zákona. Predložiť by ju malo ministerstvo kultúry. Prihlásiť sa o granty však môžu, tak ako doteraz, v rámci kategórie interkultúrneho dialógu a porozumenia.

Zákon naposledy novelizovali minulý rok po tom, čo sa novou uznanou menšinou stali Vietnamci. Príspevok na fond sa zároveň zvýšil o pol milióna eur. Uznané menšiny majú vyhradený podiel z fondu, na najväčšiu maďarskú menšinu pripadá vyše polovica prostriedkov, na rómsku menšinu 22 percent, ostatné menšiny majú podiel v jednotkách percent.

Koľko by mohlo pripadnúť Goralom, zatiaľ podľa ministerstva kultúry nie je stanovené. Nevedia to odhadnúť ani oni sami. Peniaze chcú využiť predovšetkým na kultúru a vzdelávanie.

Kolačkov je muzikantská obec, svoju skupinu má aj samotný starosta Pavol Zamiška. Pochádza odtiaľto aj známa skupina Kollárovci, ktorí majú v repertoári aj goralské piesne. „Vhodné udržiavanie goralskej kultúry si predstavujeme prácou vo folklórnych súboroch na dedinách a mestách,“ myslí si Marek Kollár.

Kollárovci pravidelne organizujú festival Stretnutie Goralov v Pieninách. V Ždiari zase tento rok bude už 28. ročník Goralských slávností. „Konajú sa už od 70. rokov, aj keď s prestávkami,“ hovorí starosta Bekeš.

Vlastný folklórny súbor má takmer každá obec. „Kompletný goralský kroj stojí aj tisíc eur,“ hovorí Jozef Bravis. „Pracujúci človek si to môže dovoliť, ale kroje potrebujú aj detské súbory a nie každý rodič má na to prostriedky.”

O to, že by sa na grantoch a goralskej kultúre niekto priživoval, sa neboja. Veď sa poznajú a vedia, kto sa tomu venoval celé roky aj zadarmo.

Gorali by mali v najbližších mesiacoch vytvoriť štruktúry a vybrať si zástupcu do Rady vlády SR pre národnostné menšiny.

Januárovým uznaním Gorali získali práva, o ktoré ich zrejme už nik neoberie, aj keď je základ tohto rozhodnutia naďalej spochybňovaný.

Je to politické rozhodnutie, uviedol vo svojej odpovedi Spišskému dejepisnému spolku vedúci sekretariátu Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny Zoltán Kovács.

„Jediný spôsob, ako by sa to mohlo zmeniť, by bolo, keby Slovensko, tak ako aj všetky okolité vyspelé európske štáty, prijalo národnostný zákon, ktorý by jasne definoval, čo je to národnosť a presne by ich vymenoval,“ hovorí historička Majeriková-Molitoris.

zdroj:
https://domov.sme.sk/c/23450467/goralsku-kulturu-treba-zachovat-a-to-stoji-peniaze-ako-sa-gorali-stali-narodnostnou-mensinou.html

foto:
Gorali svoje hodnoty odvodzujú od ťažkého života v horách. ( zdroj: SME / Jozef Jakubčo )