Ako sa Osadné pustilo do sveta

 
Niekedy v 90. rokoch minulého storočia vyšiel údajne americký časopis Time s prvou stránkou, na ktorej bol od zhora až nadol obrími písmenami vytlačený titulok: Chechen? What? V preklade z angličtiny by to znelo asi takto: Čečeni? Čože?
Dnes každý, nielen čitateľ Time, vie, kto sú Čečeni a kde leží ich domov. Po tohtoročnom Karlovarskom filmovom festivale, ktorý najvyššou cenou ocenil slovenský dokument, si už viem v americkej (anglickej, francúzskej, nemeckej) tlači s trochou nadnesenosti predstaviť aj iný titulok: Osadné? What? A v podtitulkoch alebo medzi riadkami by sa dali vycítiť otázky: Čo je to to Osadné? Kde leží? Kto sú vlastne Rusíni? Čo nám chcú povedať? Neohrozujú nás náhodou?

Bez planých ilúzií
Situácia s titulkom by nás pokojne mohla postretnúť kdekoľvek v zahraničí po tom, ako tam slovenský film Osadné predstavia verejnosti (verím, že po viacerých festivaloch, kam sa chystá, sa tak stane). Nerobím si ilúzie, žeby tam na náš dokumentárny snímok chodili tisícky ľudí, tak ako na Slovensku. Kvantita v danej chvíli nie je dôležitá. Dôležité je posolstvo, hoci zasiahne len desiatky alebo stovky ľudí. Ak totiž žijú prinajmenšom v Európskej únii, určite v nich spomínané otázky vyklíčia. Hľadanie odpovedí býva obyčajne spojené so zaangažovaním ďalších a ďalších ľudí a s naberaním nových a nových poznatkov, a o to práve ide. Cez iných vždy uvidíš lepšie aj sám seba. Tým viac, keď máš pocit, že tí druhí žijú o čosi viac na okraji než ty.
Film Osadné si nenárokuje na sofistikované analýzy súčasnosti, ale odhŕňa záclonku na okne rusínskeho bytia, jednoduchého, nepresadzujúceho svoje hodnoty pred hodnoty iných, trpezlivo čakajúceho na (možno) lepšie časy.

Film ako ťahák
To, že z rusínskeho bytia je stále čo prijímať a nasávať, sa presvedčilo aj nadšené obecenstvo v piatok večer v Bratislave na filmovej akcii Združenia inteligencie Rusínov Slovenska venovanej videoprojekcii filmu Osadné. Divákov prišlo do sály Doprastavu, zvyknutej skôr na komorné podujatia, požehnane. Možno do 150. Nesporným lákadlom bola príležitosť zoznámiť a osobne sa porozprávať s protagonistami filmu pravoslávnym kňazom Petrom Sorokom, starostom Osadného Ladislavom Mikuláškom a všestranným umelcom Fedorom Vicom. Rusíni a ich sympatizanti v Bratislave si to – i s čašou vína – radi užili. Aj napriek tomu, že veľa divákov, ako vyplynulo z ich reakcií, film videlo už predtým. Možno nám tam trochu chýbal už len ten, kto stál za zrodom celého diela, režisér Marko Škop. Ale on už určite v tej chvíli zháňal námety a peniaze na nové filmárske počiny.

Prekvapenie v Osadnom
Prvé, čo v piatok večer na rusínskej akcii kňaz Peter Soroka úprimne priznal, boli slová: „Nygda bym nepoviv, že možeme zažyty to, što zme zažyly pri promitaňu filmu po cilym Sloveňsku.“ Reakcie, ako povedal, sa síce v rôznych mestách líšili, ale masy, ktoré vôbec chceli prísť na takýto film a zaujímať sa o nejakú dedinku Osadné, boli pre protagonistov obrovským prekvapením. Do Osadného od ocenenia filmu doddnes pricestovalo už 5-tisíc turistov. Snímku uvidelo už 7-tisíc divákov a je to vraj druhý najpremietanejší kus medzi slovenskými dokumentárnymi filmami. „Ale povili zme si, že to musime tyž využyty,“ pokračoval ďalej kňaz Soroka. „Turiste sja u nas nemavut kde naisty, nemame pro nych nocľaharňu, žeby mohly zostaty dovše. Rady by zme tu mali aj Duchovne centrum. Dufame, že po tomto uspichu budeme uspišny aj v tom, že by zme toto všytko zrealyzuvali.“
Starosta Ladislav Mikuláško si pospomínal na dni spred troch-štyroch rokov, keď s nápadom urobiť film, ako aj „story“ okolo cesty do Bruselu, prišiel za nimi režisér Marko Škop.
A herecká hviezda Fedor Vico skromne uznal, že v obsadzovaní do dokumentárnych filmov je asi najúspešnejšia celebrita súčasnosti.
Apopos, divácka úspešnosť filmu. O toľký vyvolaný záujem sa, samozrejme, zaslúžili nielen tvorcovia. Opäť sa raz potvrdilo, že ak sa urobí kvalitná reklama a nešetria sa peniaze na propagáciu (klobúk dolu pred sponzorskou firmou Megaloman, s.r.o.), ľady sa pohnú aj na Slovensku. Organizátori zároveň ďakujú spoločnosti Artileria a Asociácii slovenských filmových klubov za to, že ZIRS-u umožnili mimoriadne premietanie filmu Osadné.

Táňa Rundesová