Ako sa zo zaostalého Československa stala ekonomická veľmoc

Napriek obrovským problémom dokázal mladý štát Čechov a Slovákov, že je životaschopný a jeho ekonomika sa vyrovná najvyspelejším krajinám tej doby.
Viacero národnostných menšín na jednom území, ekonomická zaostalosť niektorých oblastí, vysoká negramotnosť predovšetkým vo východných regiónoch, vojnové dlhy, nevybudovaná štátna aparatúra či popretrhané obchodné vzťahy.

To je len krátky výpočet problémov, s ktorými sa muselo vyrovnať Československo (ČSR) hneď pri jeho zrode.

Hranice a dlhy
Podľa výskumného pracovníka Inštitútu ekonomických štúdií na Karlovej univerzite Viliama Semeráka mladá republika vo svojich počiatkoch bola zraniteľná navyše vo veľmi nestálom povojnovom prostredí.

Najskôr muselo Československo zabezpečiť svoje nové hranice a vysporiadať sa s dlhmi. Spoločný štát totiž prevzal na seba značnú časť sekery Rakúska-Uhorska, ktorá súvisela s reparáciami za I. svetovú vojnu.

Okrem toho Ľudovít Hallon z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied poukazuje na veľmi veľké hospodárske rozdiely. Každá časť republiky sa totiž nachádzala v inom stupni vývoja industrializácie.

Slovensko bolo v začiatočnej fáze industrializácie. Jeho podiel na priemyselnom potenciáli ČSR sa odhadoval na 8 percent a podiel peňažných ústavov na akciovom kapitále celej krajiny tvoril asi 6 percent. Významnejšiu úlohu zohrávalo Slovensko len v poľnohospodárstve.

„Podniková sféra pozostávala z niekoľkých centralizovaných závodov, orientovaných na trh celého Uhorska. Po roku 1918 stratili odbytiská a v zmenšenom ekonomickom priestore narážali na konkurenciu podstatne vyspelejšieho priemyslu českých krajín,“ približuje Hallon.

Nové väzby na Prahu
Hranica s Maďarskom odrezala podnikovú sféru aj peňažníctvo od kapitálových centrál v Budapešti. Ich úlohu prevzali banky a koncerny spoza rieky Moravy, ktoré rozvinuli kapitálovú expanziu na Slovensko.

Vzhľadom na nepriaznivé výrobné podmienky sa však táto expanzia zastavila a mnohé firmy ostali bez kapitálového krytia. Ďalším negatívnym aspektom bolo narušenie infraštruktúry, najmä železničnej siete. Táto predstavovala jediný vyspelejší segment dopravného systému Slovenska. Potrebovala prestavbu a nový rozvoj, podobne ako veľmi zaostalá cestná sieť.

Dôsledky rozpadu monarchie sa plne prejavili v rokoch povojnovej hospodárskej krízy 1921 – 1923. Kým vyspelejšie české krajiny sa s nimi vyrovnávali ľahšie, na Slovensku zapríčinil fatálne hospodárske straty, najmä v málo rozvinutom priemysle.

Slovenské hospodárstvo stálo najmä na veľkých podnikoch ako napríklad Dynamit, rafinéria Apollo, čokoládovňa Stollwerck, Mautnerove textilné závody, celulózky a papierne v Ružomberku, Žiline, Martine, Harmanci či cukrovary v Trnave, Trenčianskej Teplej, Šuranoch a Trebišove.

Rozlet zastavila kríza
Napriek počiatočným problémom sa československá ekonomika v priebehu pár rokov rýchlo zotavila z povojnových šokov a naštartovala svoj rast. Ten bol jeden z najväčších v rámci Európy.

Hospodársky rozlet spoločného štátu zastavila až kríza na prelome 30. rokov minulého storočia. Československo bola jedna z najpostihnutejších krajín.

„Medzi rokmi 1929 a 1933 sa československý hrubý domáci produkt prepadol o viac ako 14 percent a priemyselná výroba sa znížila až o 40 percent,“ vysvetľuje Semerák.

Pre porovnanie v Maďarsku a Poľsku priemysel poklesol len o 19,8 percenta, respektíve o 38,6 percenta. Dokonca Sovietsky zväz a ani Bulharsko žiadnu ekonomickú krízu na prelome 30. rokov ani zažili.

Paradoxne ťažké hospodárske časy Slovensku do istej miery aj pomohli. Vláda v Prahe totiž začala bojovať s recesiou prostredníctvom fiškálnych stimulov.

„Súčasťou protikrízových opatrení boli aj veľké infraštruktúrne projekty s cieľom zvýšiť zamestnanosť. Tieto na Slovensku urýchlili výstavbu železníc, ciest, ako aj elektrifikáciu a rozvoj telekomunikácií,“ dodáva Hallon.

Ďalším impulzom budovania infraštruktúry a priemyslu bolo zvyšovanie vojnového napätia. Štát totiž inicioval výstavbu zbrojárskeho priemyslu.

Vstup medzi elitu
Podľa Hallona postupná konsolidácia hospodárskeho vývoja na Slovensku s lacnou pracovnou silou prilákala aj investície s mierovým účelom. Obnovila sa expanzia kapitálu z českých krajín a v druhej polovici 30. rokov nastalo oživenie industrializácie a ekonomického rastu.

Československo sa tak prepracovalo medzi najvyspelejšie krajiny sveta. Hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa v roku 1937 prekračoval 5-tisíc dolárov. V tomto porovnávaní krajina dosiahla 15. miesto na svete.

„Československo patrilo v medzivojnovom období medzi veľmi vyspelé ekonomiky. V porovnaní so svojimi južnými alebo východnými susedmi išlo o jednoznačného ekonomického lídra, v niektorých porovnaniach prekonáva aj niektoré západné krajiny,“ hovorí analytik spoločnosti Finax Ján Jursa.

V Československu sa v tom čase vyrábali autá, motory pre lode, malé lietadlá, topánky, alkohol a hlavne zbrane. Prakticky všetok tovar mal vysoký exportný potenciál a bol oceňovaný po celom svete. 

Martin Odkladal

Zdroj:
https://www.aktuality.sk/clanok/636475/ako-sa-zo-zaostaleho-ceskoslovenska-stala-ekonomicka-velmoc/

Foto
Ceny v roku 1928