Ako Švédi regulujú medveďa

Za jeden deň odstrelili desiatky šeliem

Švédi medvede nielen strieľajú, ale svoje šelmy aj do detailov poznajú. Taraba s Huliakom by sa mohli inšpirovať.

Útoky medveďov boli vlani v lete horúcou politickou témou aj preto, že sa blížili voľby a časť politického spektra si na tejto téme postavila svoju kampaň.

Napriek politickému zneužívaniu išlo o reálny problém najmä pre ľudí, ktorí žijú v oblastiach zvýšeného výskytu medveďov a hlavne tam, kde sa medvede odvážili preniknúť až k ľudským obydliam.

Hoci pozorovania medveďov v blízkosti obcí a strety s človekom sa vyskytujú aj tento rok, rozdiel je v tom, že teraz sa nimi politici až tak vehementne nezaoberajú.

Tento slabší záujem má jednoduché vysvetlenie. Tí, čo útoky medveďov zneužili na svoju politickú kampaň, sú dnes pri moci a riešenie problému je v ich kompetencii. Z ich strany teda na zdôrazňovanie problému neexistuje žiadna motivácia.

Na druhej strane tí, ktorí útoky bagatelizovali vlani, ich bagatelizujú aj teraz.

A čierneho Petra majú zas v rukách tí istí ako vlani – ľudia na vidieku, ktorí žijú z hospodárenia pri lesoch či v lesoch, alebo tí, ktorí žijú z turistického ruchu. Väčší výskyt medveďov totiž rovná sa menší počet turistov.

Tí, ktorí boli vlani z jednej strany zneužití a z druhej vysmievaní, sú dnes prinajlepšom ignorovaní.

Vlani bolo podľa zdrojov zo Štátnej ochrany prírody SR 1644 hlásení o škodách, stretoch a výskyte jedincov medveďa hnedého. To, samozrejme, neznamená, že sa po Slovensku potuluje takéto množstvo problémových medveďov. Mohlo ísť aj o prosté spozorovanie jedinca v blízkosti ľudských obydlí, ktorý tadiaľ iba prechádzal, no nespôsobil žiadnu škodu ani neohrozil žiadneho človeka. Zároveň sa jeden a ten istý medveď mohol stať predmetom niekoľkých súvisiacich hlásení.

Dohromady bolo zaznamenaných 12 útokov medveďa a zranených 14 ľudí.

Reálny nárast problému však dokladá výška škôd, ktorú štát postihnutým kompenzoval. Vlani vyplatil vyše 543-tisíc eur, roky predtým to bola rádovo nižšia suma (v roku 2022 takmer 400-tisíc eur, v roku 2021 necelých 200-tisíc a v roku 2020 čosi vyše 75-tisíc).

Údaje za tento rok zatiaľ nemáme, no podľa našich informácií sa potom, ako sa začalo s intenzívnejším riešením problémových jedincov, teda s ich odstrelom, počet hlásení znížil. Treba zároveň dodať, že počet hlásení nemusí zodpovedať reálnemu výskytu, hovorí len o tom, koľko udalostí ľudia úradom nahlásili.

Či sa problém naďalej zhoršuje, uvidíme podľa sumárnej výšky škody, ktorú však spoznáme až začiatkom budúceho roka.

Po pomerne intenzívnom začiatku jari, keď sa medvede prebúdzajú zo zimného spánku a hľadajú si najdostupnejšie zdroje potravy, môže byť rovnako intenzívne aj jesenné obdobie, keď sa na zimný spánok pripravujú a snažia sa čo najviac „vykŕmiť“.

Popritom ako ochabol politický záujem o medveďa, aj mediálna pozornosť sa dostáva len prípadom priameho stretu s ľahšími či ťažšími zraneniami.

Ako to robia Švédi
Príklad, ako sa vyrovnať s nadmernou medveďou populáciou, nám ukazujú Švédi. Tí spustili 21. augusta, podobne ako po iné roky, loveckú sezónu regulačného odstrelu medveďa hnedého. Oficiálne trvá do 15. októbra alebo do naplnenia lovnej kvóty v jednotlivých oblastiach a podoblastiach.

Švédsko je jednou z mála krajín Európskej únie, ktoré stále praktizujú regulačný lov medveďa hnedého, hoci je faktom, že vo väčšine krajín bola táto šelma už vyhubená.

Regulačný lov medveďa fungoval aj na Slovensku, za pôsobenia Jána Budaja ako ministra životného prostredia sa však táto šelma dostala do kategórie celoročne chránených a lov bol odvtedy možný už len na výnimku. A loviť ho mohli v zásade už len príslušníci Zásahového tímu pre medveďa hnedého, ktorý funguje v rámci Štátnej ochrany prírody SR.

A aj udeľovaniu týchto výnimiek všemožne bránili úradníci ministerstva práve za čias Jána Budaja.

Podobne ako na Slovensku, aj vo Švédsku bol medveď v 30. rokoch 20. storočia takmer vyhubený a prežívalo tu už len 130 jedincov. Dôsledným manažmentom (rovnako ako na Slovensku) sa podarilo populáciu „vypiplať“ a postupne rozšíriť až na oficiálne uvádzaný najvyšší zaznamenaný počet takmer 3300.

Hoci Švédsko v mnohom vnímame ako progresívnoliberálnu avantgardu Európy a absolútna ochrana aj problémových jedincov sa u nás spája práve s progresívnym politickým prúdom, Švédi si manažment medvedej populácie, do ktorého patrí aj regulačný lov, zachovali.

Hoci sa – rovnako ako my – vo všeobecnej rovine musia riadiť spoločnými predpismi Európskej únie, kde je medveď zaradený v najvyššom stupni ochrany, na vnútroštátnej úrovni ho doteraz nezaradili medzi celoročne chránené.

A hoci sú preto terčom kritiky rôznych environmentalistických zoskupení, tohtoročná poľovačka dokazuje, že z tejto pozície nemienia ustúpiť.

Strohé informácie o tejto švédskej akcii sa na Slovensko dostali cez interpretáciu článku britského The Guardian Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky. The Guardian je známy ľavicový denník, ktorý medzi svojimi hlavnými témami má aj otázky ochrany prírody a klímy, no nijako sa netají svojím aktivizmom v týchto témach. Keď však chceme vedieť, čo sa deje vo Švédsku, je dobré pozrieť si, čo o tom píšu samotní Švédi.

A aby sme zostali v rovine číreho spravodajstva, pozreli sme sa, čo o téme píše na svojom webe švédska verejnoprávna televízia SVT, ktorá tému monitoruje.

Tu už sa, prirodzene, dozvedáme aj detaily celého podujatia. Napríklad to, že celková kvóta 486 medveďov je rozdelená na jednotlivé regióny:

Västerbotten: 48
Värmland: 3
Gävleborg: 125
Dalarna: 80
Jämtland: 121
Västernorrland: 85
Norrbotten: 24
Zdroj: www.svt.se

Tieto kvóty sú ešte rozdelené na jednotlivé podregióny.

Dozvedáme sa tiež, že súčasťou tohtoročného lovu je aj zber trusu, aby sa mohlo urobiť presnejšie sčítanie populácie, a kompetentné orgány vyzývajú všetkých, ktorí idú do lesa, či už na poľovačku, alebo s iným cieľom, aby nájdený trus zozbierali a odovzdali príslušným úradom na analýzu. Takýto zber sa robí každých päť rokov.

Z ďalších správ zisťujeme, že napríklad v regióne Dalarna bolo v prvý deň zastrelených 50 z 80 povolených jedincov; v jednom okrese, kde mali kvótu desať medveďov, sa dokonca lovecká sezóna po prvom dni aj skončila. Podobne ako v celom regióne Värmland, kde v prvý deň skolili všetky tri povolené medvede.

Švédska televízia na svojom webe ponúka aj detailný prehľad dát o medveďoch. Sleduje poľovačku takpovediac v priamom prenose a aktuálne zaznamenáva všetky nahlasované odstrely.

Ponúka aj prehľad vývoja populácie od roku 2000, najvyšší počet dosiahli v roku 2008 – 3298 jedincov. Takisto mapku rozšírenia medveďov na základe pozorovaní a zozbieraných biologických stôp, z ktorej sa dozvedáme, že napríklad v južnom Švédsku, ktoré je najhustejšie osídlené, sa medvede v podstate nevyskytujú.

Zisťujeme tiež, aké škody na hospodárskych zvieratách medveď spôsobuje (údaj je za roky 2014 až 2023). Najčastejším terčom sú včelstvá. Tých medvede v tomto období zničili 210, zabili 48 oviec, 23 psov a 9 kráv. (Napríklad pre chovateľov oviec je nebezpečnejší vlk a najviac zabitých oviec má vo Švédsku na svedomí rys.)

Strety s ľuďmi sú vo Švédsku extrémne zriedkavé. Podľa dostupných údajov medzi rokmi 1977 až 2016 zranili 41 ľudí, čo je zhruba jedna osoba ročne.

Okrem odporúčaní zbierať trus a iný biologický materiál – najmä srsť – majú Švédi k dispozícii aj pomerne detailný manuál, ktorý rieši celý priebeh a postup pri regulačnom love nielen medveďa, ale aj vlka, rysa či rosomáka.

Napríklad každý odstrelený jedinec musí byť zaevidovaný s príslušnou fotodokumentáciou, musí zostať na mieste, kým ho neohliadne oprávnený úradník, ktorý zároveň odoberie biologické vzorky, zaznamená jeho veľkosť, váhu a pohlavie.

Upravuje tiež vytváranie vnadísk, ktoré sa v prípade medveďa začínajú tvoriť spravidla v polovici júla, aby si na ne medvede zvykli, čo na jednej strane uľahčuje lov, ale ak sa medvede nachádzajú v prehľadnom priestore, znamená to aj nižšie riziko zranenia či zabitia medzi poľovníkmi.

Vnadiská majú svoje pravidlá. Musia byť minimálne 2 kilometre od najbližšieho obydlia, 200 metrov od najbližšej cesty alebo 500 od najbližšieho turistického chodníka.

Švédsko navyše v roku 2022 uvoľnilo pravidlá na používanie loveckých psov, ktoré bolo predtým zakázané, poľovníci môžu použiť najviac dvoch na jedného loveného medveďa.

Samozrejme, takýto lov je aj terčom kritiky, a to nielen z ochranárskych a environmentalistických kruhov, ale aj z prostredia samotných poľovníkov. Niektorí to označujú za čisto trofejovú zábavu, ktorá má so skutočným manažmentom populácie a s jej reguláciou len málo spoločné. Terčom kritiky je tiež to, že na loveckú sezónu medveďa sa do Švédska schádzajú poľovníci aj z cudziny, keďže lov v takomto rozsahu v žiadnej inej európskej krajine neprebieha.

Rekordný bol minulý rok, keď v sezóne padlo 722 medveďov.

Upozorňujú aj na to, že v minulých rokoch poľovníci zabili príliš veľa losov, čím pripravili medvede o jeden zo zdrojov potravy a získali tak argument na zníženie ich populácie.

Britský The Guardian však ako protiargument cituje Švédsku asociáciu pre poľovníctvo a manažment voľne žijúcich živočíchov: „Riadime sa iba smernicou švédskej vlády o politike voľne žijúcich živočíchov. Je to všetko o rovnováhe medzi ľuďmi a veľkými predátormi.“

Švédom stačí 1400 medveďov
Podľa Švédskej agentúry na ochranu životného prostredia, čo je obdoba slovenskej Štátnej ochrany prírody, je pre Švédsko vyhovujúca veľkosť populácie medveďa hnedého, ktorá zabezpečí jeho dostatočnú genetickú rozmanitosť, kondíciu aj dostatok obživy, približne 1400 jedincov.

Rozloha Švédska je približne 450-tisíc km2, čo je zhruba deväťkrát viac ako rozloha Slovenska.

Keďže pre medveďa hnedého je najprirodzenejším prostredím les, ešte dôležitejšie je porovnanie v prípade zalesnenosti územia.

Švédsko je krajinou s najväčším rozsahom lesov v Európskej únii, a to tak v hektárovej výmere (27 980 hektárov), ako aj podielom na rozlohe (62,5 percenta). V tomto mu konkuruje len Fínsko. Vzhľadom na rozlohu možno Slovensko porovnať len v percentuálnom podiele lesov, tie u nás tvoria 39,8 percenta rozlohy (údaje sú z Eurostatu sumarizované k roku 2020).

Štúdia, ktorú si niekdajšie vedenie Štátnej ochrany prírody SR objednalo od Karlovej univerzity, pritom hovorila o počte okolo 1200 jedincov so záverom, že táto populácia nejaví znaky premnoženia.

Hoci treba vziať do úvahy aj odlišné klimatické a geografické podmienky, v prípade, že pre deväťkrát väčšie Švédsko s vyšším pomerom lesov je ideálny populačný stav 1400 jedincov a pre Slovensko je 1200 kusov stále podstav, tak sa buď mýlia švédski odborníci, alebo pražskí akademici.

Analýza Karlovej univerzity bola pritom predmetom aj pomerne tvrdého oponentského posudku, ktorý poukazoval na staršie zistenia kolektívu profesora Pauleho z Technickej univerzity vo Zvolene z prvej polovice minulého desaťročia, ktoré uvádzali podobnú početnosť populácie. Oponenti pražskej štúdie pritom poukázali okrem iného aj na nedostatky v zbere biologického materiálu, ktorý bol podkladom na vyčíslenie populačného stavu.

Medzitým na Slovensku...
Minister životného prostredia Tomáš Taraba viackrát vyhlásil, že obnovenie regulačného lovu medveďa na Slovensku je otázkou dohody s Európskou komisiou, resp. s konkrétnym komisariátom. Doteraz však k takejto dohode ani v náznakoch neprišlo.

Predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Rudolf Huliak zas avizoval, že sa uskutoční nové sčítavanie populácie tejto šelmy odbornými kapacitami, najmä z Technickej univerzity vo Zvolene.

Boli sme svedkami rôznych nápadov. Od toho, že by po dedinách mohli na medvede strieľať aj policajti zo služobných pištolí, až po nemastný-neslaný manuál na elimináciu problémových jedincov či dokonca snahu o ústavný zákon, ktorý by riešil výlučne odstrel medveďov v blízkosti miest a obcí.

Napokon po odbornej korektúre viacerých nápadov a pragmatickej spolupráci s opozičným KDH sme dospeli k výsledku, ktorým je možnosť vyhlásiť mimoriadnu situáciu, počas ktorej nie je potrebné zvláštne administratívne konanie na to, aby bolo možné problémového medveďa eliminovať.

To, či prijaté opatrenia budú mať zásadný vplyv na situáciu, uvidíme nielen z tohtoročných konečných štatistík stretov človeka s medveďom, ale najmä z vyčíslenia spôsobených škôd.

Rudolf Huliak sa do parlamentu dostal predovšetkým svojimi sľubmi, že vyrieši kritickú situáciu s medveďmi. Štatistické údaje, ale aj zážitky ľudí dajú odpoveď na to, či sa mu to aspoň sčasti podarilo. A nielen v okolí Očovej.

Reálne skúsenosti ľudí v podhorských obciach, ale aj turistov hovoria skôr o opaku, ak sa v nejednej dedine nachádza upozornenie, že sa v okolí pohybuje napríklad medvedica s mladými.

Mäkký turizmus?
Veľa sa totiž hovorí o rozvoji turistického ruchu, čo zaznieva najmä z úst ochranárov. Kde sa však do hory boja chodiť aj miestni, tam len ťažko prilákate väčší počet turistov.

Takéto argumenty pritom zaznievajú aj vo Švédsku. Väčší počet medveďov vraj môže prospieť turizmu napríklad v ponuke pozorovania tejto šelmy v prirodzenom prostredí. Znalci medveďov však hovoria čosi iné. Popri náhodných stretoch je totiž najčastejšou príčinou útoku šeliem to, že sa k nim snažia čo najviac priblížiť amatérski pozorovatelia, doslova si ich odfotiť z bezprostrednej blízkosti.

Navyše so snahou zaujať turistov a ponúknuť im pozorovanie medveďa vznikajú aj rôzne typy vnadísk, aby sa tam ten medveď pre turistov aj objavil.

Ľahko dostupnú potravu medveď, ako každý iný živý tvor, uprednostní pred namáhavým naháňaním sa za korisťou či zdĺhavým spásaním lesných plodov. Privykne na ľudské prikrmovanie a odtiaľ už nie je ďaleko k tomu, aby sa vydal k ľudským obydliam, na polia, do humien, sadov či úľov.

A stáva sa z neho problémový jedinec.

V čom nás môžu Švédi inšpirovať
Hoci na rozdiel od Švédska sme sa vzdali možnosti regulačného lovu, v mnohom sa od tejto krajiny môžeme v otázke medveďov inšpirovať.

Keďže Švédi robia sčítavanie populácie na základe biologického materiálu v pravidelných päťročných intervaloch, neexistuje tam zásadný spor o to, koľko medveďov vlastne v lesoch majú.

A stav svojej populácie, nielen jej početnosť, poznajú aj podľa toho, že majú detailne vypracovaný manuál na regulačný lov nielen medveďov, ale aj vlkov, rysov či rosomákov.

V spojení s analýzou biologického materiálu tak vedia, koľko majú približne samcov, koľko samíc, v akom priemernom veku, v akej kondícii a tak ďalej.

Pravidelným lovom udržiavajú zároveň dostatočnú plachosť tejto šelmy, a tak nemajú problém ani s jej výskytom v blízkosti ľudských obydlí a výnimky skôr potvrdzujú pravidlo.

A napokon, hoci Švédsko nepatrí medzi krajiny, ktoré majú výraznejšie konflikty s inštitúciami Európskej únie, v otázke medveďov uprednostňujú svoj domáci záujem. A ako mlčanliví severania viac konajú, ako o tom rozprávajú.

Erik Potocký

zdroj:
https://www.postoj.sk/161069/za-jeden-den-odstrelili-desiatky-seliem

foto: Ilustračné
zdroj: flickr.com