Ako to celé bolo s vrátením pôvodného symbolu na Duklu?
So záujmom sme sledovali tému vrátenia pôvodného symbolu - umeleckej kópie sochy československého vojaka na pamätník a vojnový cintorín 1. čs. armádneho zboru na Dukle. Táto téma v našich novinách rezonovala už v roku 2014.
Návrat do histórie
Vráťme sa však do histórie. Umelecké dielo, ktoré slávnostne odhalili 4. októbra 1949, znázorňovalo československého vojaka vo vojenskej rovnošate vzor 45, s prilbou, v plnej poľnej výstroji, vrátane pušky vzor 24 so vztýčeným bodákom. Vojak s puškou stojí vzpriamene v pozore, v postoji na poctu zbraň a vzdáva česť padlým bojovníkom. V roku 1951 ju komunistický režim odstránil ako ideologicky nevhodnú a do dnešnej doby sa nezachovalo ani jej torzo. Na základe archívnych dokumentov vzniklo nové umelecké dielo československého vojaka pod rukami sochára Petra Mészároša. Pôvodnú sochu československého vojaka od akademického sochára Jana Adolfa Víteka vystriedalo v päťdesiatych rokoch súsošie, ktorého tvorcom bol akademický sochár Josef Malejovský. Jeho umelecké dielo stvárňovala socha slovenského dievčaťa ako odovzdáva kyticu vďaky sovietskemu vojakovi v prítomnosti príslušníka československého armádneho zboru. Zhruba o desať rokov neskôr bolo aj toto dielo odstránené a nahradené súsoším Žalujem, od autora Jána Kulicha, ktoré tu umiestnili v roku 1964. Kulichovo dielo znázorňuje ženu, ktorá ďakuje sovietskemu vojakovi za oslobodenie a symbolizuje československo-sovietsku družbu.
Vojenský historický ústav v Bratislave pod vedením Miloslava Čaploviča vedomý si odkazu bojovníkov proti fašizmu našiel pre súsošie Žalujem dôstojné miesto vo vstupnej hale vyhliadkovej veže na Dukle. O návrate pôvodnej sochy Vojenský historický ústav ako správca národnej kultúrnej pamiatky rozhodol už pri renovácii pamätníka. Rovnako rozhodol na pamätník vrátiť aj pôvodný znak s českým levom a slovenským dvojkrížom, na aký prisahali vojaci, ktorí sú tu pochovaní. Celému pamätníku chceli navrátiť pôvodný vzhľad.
ZAČIATOK SEPTEMBRA 2014: Prvotná informácia o novej soche
V septembri v roku 2014 odznela prvotná informácia o tom, že pamätník československých vojakov na Dukle bude mať novú sochu. Informoval nás o tom riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave Miloslav Čaplovič.
Hovoril, že pôjde o vernú kópiu sochy, ktorá na pamätníku bola od jeho odhalenia v roku 1949 do roku 1951. „Pôvodná socha sa nezachovala, preto teraz realizujeme fázu vytvárania umeleckého diela, lepšie povedané vernej kópie sochy československého vojaka, ktorý vzdáva na poctu zbraň svojim mŕtvym spolubojovníkom. Umelecké dielo vytvára sochár Peter Mészároš na základe zachovaných dobových fotografií,“ informoval nás Miloslav Čaplovič.
Odhalenie sochy naplánovali na deň spomienkových osláv 70. výročia Karpatsko-duklianskej operácie, teda na 6. októbra. Zaujímavosťou novej sochy, ktorá je ozajstnou vernou kópiou tej pôvodnej, je to, že jej autorom je už spomínaný sochár Peter Mészároš. Tento sochár totiž vytvoril súsošie na Devíne pri Bratislave nazvané Brána slobody a teraz ten istý sochár má svoju sochu aj na druhom konci republiky, teda na Dukle, ktorá je tiež považovaná za bránu slobody.
KONIEC SEPTEMBRA 2014: Pamätník s holým podstavcom a bez sochy
Tak trochu kuriózna situácia nastala koncom septembra 2014. Z duklianskeho pamätníka vraj zmizlo súsošie. „Byla tady nejaká socha,“ povedal v septembri český turista, ktorý sa pozeral na akosi poloprázdny Pamätník československých vojakov na Dukle. Zmätení zostali aj mnohí ďalší turisti. Dukliansky pamätník sa im totiž zdal akýsi iný. „Veď tam chýba socha.“ Rovných 50 rokov pamätník tvorila podobizeň sovietskeho vojaka a ďakujúcej i žalujúcej matky. Toto súsošie vytvoril známy akademický sochár Ján Kulich. Turisti na sklonku septembra obdivovali iba podstavec. Socha však nezmizla, umiestnili ju do vestibulu vyhliadkovej veže na Dukle. „Modernizovaný interiér vyhliadkovej na Dukle je podľa nášho názoru dôstojným miestom, kde súsošie Žalujem vynikne, keďže zároveň ide o miesto, ktoré je v podduklianskom regióne najnavštevovanejšie,“ vysvetlil premiestnenie súsošia do priestorov vyhliadkovej veže na Dukle riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave Miloslav Čaplovič. Robotníci začali chystať podstavec, aby naň už čoskoro umiestnili kópiu pôvodnej sochy.
6. OKTÓBER 2014: Počas 70. výročia KDO odhalili repliku
Za účasti všetkých troch najvyšších ústavných činiteľov našej krajiny sa 6. októbra na Dukle a vo Svidníku konali spomienkové oslavy pri príležitosti 70. výročia Karpatsko-duklianskej operácie a Dňa obetí Dukly. Prezident Andrej Kiska spolu s ministrom obrany Martinom Glváčom a priamym účastníkom bojov na Dukle, brigádnym generálom Jánom Iľanovským odhalili sochu československého vojaka na Pamätníku československých vojakov na Dukle. Ide o vernú kópiu pôvodnej sochy, ktorá stála na pamätníku pri jeho odhalení v roku 1949. Odhalenú sochu mala do roka nahradiť bronzová a tak sa aj stalo.
JÚN 2015: Pamätník na Dukle už má bronzovú sochu československého vojaka
Pamätník československého armádneho zboru v Duklianskom priesmyku má definitívne podobu, akú mal v roku 1949 podľa architektonického návrhu architekta Jozefa Grusa. 28 metrov vysoký pamätník je súčasťou cintorína, kde je pochovaných 565 príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorí zahynuli počas Karpatsko-duklianskej operácie. Na predpolie pamätníka najprv osadili vernú kópiu pôvodnej sochy československého vojaka. Ako píšeme vyššie, v októbri 2014 počas osláv Karpatsko-duklianskej operácie odhalili vernú kópiu pôvodnej sochy, no ani tá nebola definitívna. „Každý, ktorá pozná sochárske postupy, vie, že to takto prebieha. Najprv sa robí forma, sadrový odliatok a až postupne originál socha,“ vysvetlil riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave Miloslav Čaplovič. Epoxidový model sochy československého vojaka bol predzvesťou toho, že socha bude o pár mesiacov taká, aká v skutočnosti bola. Tak sa aj stalo. Hoci na pohľad vyzerá nová socha rovnako, než tá, odhalená v októbri 2014, v skutočnosti je predsa len iná. „Táto socha je vyrobená z bronzu a bude tu už navždy, pretože doteraz tu bol model, ktorý bol použitý pri slávnosti,“ ozrejmil autor sochy, sochár Peter Mészároš. Bronzovú sochu československého vojaka vyrábali na základe dobových fotografií a už spomínaného epoxidového modelu. Na veľkom prívesnom vozíku za osobným autom ju na Duklu viezli 414 kilometrov. Uložená bola na vreciach plnených slamou a na matracoch a zabezpečená tak, aby sa počas prepravy ani len trochu nepohla. Všetko však prebehlo bez najmenších problémov, nielen preprava, ale i samotná inštalácia sochy. „Táto bronzová socha je pevne ukotvená, bude tu, dúfajme, že stáročie. Váži 700 kíl a nie je možné ju odmontovať,“ vyhlásil v roku 2015 sochár Peter Mészároš. Najprv však z predpolia pamätníka za pomoci žeriava odstránili spomínanú epoxidovú sochu, a potom rovnako za pomoci žeriava osadili tú bronzovú. Československý vojak na predpolí pamätníka dáva poctu zbraň a vzdáva úctu padlým spolubojovníkom. Hodnota sochy - vernej kópie tej pôvodnej, ktorá sa nezachovala, sa vraj vyčísliť nedá. „Pre nás je to hodnota morálna. Navrátili sme pamätník do stavu z roku 1949, nielen touto sochou, ale i odkrytím pôvodného štátneho znaku na vrchu pamätníka, čo sme zrealizovali už skôr, ale i celkovou opravou pamätníka ako takého,“ dodal riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave Miloslav Čaplovič.
Dočasná socha v Duklianskom priesmyku takisto zostáva. Na pamiatku ju umiestnili do priestorov vyhliadkovej veže, kde je okrem iného umiestnené aj súsošie Žalujem od Jána Kulicha a pribudlo tam aj kompletne zrenovované lietadlo AVIA B-33, ktoré bolo po vojne vyrobené v Československu v licencii Iljujšin. Toto lietadlo roky stálo a chátralo na podstavci pri Nižnom Komárniku a za dva roky ho leteckí mechanici vrtuľníkového krídla v Prešove dali do takmer letushopného stavu.
(ks)
Návrat do histórie
Vráťme sa však do histórie. Umelecké dielo, ktoré slávnostne odhalili 4. októbra 1949, znázorňovalo československého vojaka vo vojenskej rovnošate vzor 45, s prilbou, v plnej poľnej výstroji, vrátane pušky vzor 24 so vztýčeným bodákom. Vojak s puškou stojí vzpriamene v pozore, v postoji na poctu zbraň a vzdáva česť padlým bojovníkom. V roku 1951 ju komunistický režim odstránil ako ideologicky nevhodnú a do dnešnej doby sa nezachovalo ani jej torzo. Na základe archívnych dokumentov vzniklo nové umelecké dielo československého vojaka pod rukami sochára Petra Mészároša. Pôvodnú sochu československého vojaka od akademického sochára Jana Adolfa Víteka vystriedalo v päťdesiatych rokoch súsošie, ktorého tvorcom bol akademický sochár Josef Malejovský. Jeho umelecké dielo stvárňovala socha slovenského dievčaťa ako odovzdáva kyticu vďaky sovietskemu vojakovi v prítomnosti príslušníka československého armádneho zboru. Zhruba o desať rokov neskôr bolo aj toto dielo odstránené a nahradené súsoším Žalujem, od autora Jána Kulicha, ktoré tu umiestnili v roku 1964. Kulichovo dielo znázorňuje ženu, ktorá ďakuje sovietskemu vojakovi za oslobodenie a symbolizuje československo-sovietsku družbu.
Vojenský historický ústav v Bratislave pod vedením Miloslava Čaploviča vedomý si odkazu bojovníkov proti fašizmu našiel pre súsošie Žalujem dôstojné miesto vo vstupnej hale vyhliadkovej veže na Dukle. O návrate pôvodnej sochy Vojenský historický ústav ako správca národnej kultúrnej pamiatky rozhodol už pri renovácii pamätníka. Rovnako rozhodol na pamätník vrátiť aj pôvodný znak s českým levom a slovenským dvojkrížom, na aký prisahali vojaci, ktorí sú tu pochovaní. Celému pamätníku chceli navrátiť pôvodný vzhľad.
ZAČIATOK SEPTEMBRA 2014: Prvotná informácia o novej soche
V septembri v roku 2014 odznela prvotná informácia o tom, že pamätník československých vojakov na Dukle bude mať novú sochu. Informoval nás o tom riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave Miloslav Čaplovič.
Hovoril, že pôjde o vernú kópiu sochy, ktorá na pamätníku bola od jeho odhalenia v roku 1949 do roku 1951. „Pôvodná socha sa nezachovala, preto teraz realizujeme fázu vytvárania umeleckého diela, lepšie povedané vernej kópie sochy československého vojaka, ktorý vzdáva na poctu zbraň svojim mŕtvym spolubojovníkom. Umelecké dielo vytvára sochár Peter Mészároš na základe zachovaných dobových fotografií,“ informoval nás Miloslav Čaplovič.
Odhalenie sochy naplánovali na deň spomienkových osláv 70. výročia Karpatsko-duklianskej operácie, teda na 6. októbra. Zaujímavosťou novej sochy, ktorá je ozajstnou vernou kópiou tej pôvodnej, je to, že jej autorom je už spomínaný sochár Peter Mészároš. Tento sochár totiž vytvoril súsošie na Devíne pri Bratislave nazvané Brána slobody a teraz ten istý sochár má svoju sochu aj na druhom konci republiky, teda na Dukle, ktorá je tiež považovaná za bránu slobody.
KONIEC SEPTEMBRA 2014: Pamätník s holým podstavcom a bez sochy
Tak trochu kuriózna situácia nastala koncom septembra 2014. Z duklianskeho pamätníka vraj zmizlo súsošie. „Byla tady nejaká socha,“ povedal v septembri český turista, ktorý sa pozeral na akosi poloprázdny Pamätník československých vojakov na Dukle. Zmätení zostali aj mnohí ďalší turisti. Dukliansky pamätník sa im totiž zdal akýsi iný. „Veď tam chýba socha.“ Rovných 50 rokov pamätník tvorila podobizeň sovietskeho vojaka a ďakujúcej i žalujúcej matky. Toto súsošie vytvoril známy akademický sochár Ján Kulich. Turisti na sklonku septembra obdivovali iba podstavec. Socha však nezmizla, umiestnili ju do vestibulu vyhliadkovej veže na Dukle. „Modernizovaný interiér vyhliadkovej na Dukle je podľa nášho názoru dôstojným miestom, kde súsošie Žalujem vynikne, keďže zároveň ide o miesto, ktoré je v podduklianskom regióne najnavštevovanejšie,“ vysvetlil premiestnenie súsošia do priestorov vyhliadkovej veže na Dukle riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave Miloslav Čaplovič. Robotníci začali chystať podstavec, aby naň už čoskoro umiestnili kópiu pôvodnej sochy.
6. OKTÓBER 2014: Počas 70. výročia KDO odhalili repliku
Za účasti všetkých troch najvyšších ústavných činiteľov našej krajiny sa 6. októbra na Dukle a vo Svidníku konali spomienkové oslavy pri príležitosti 70. výročia Karpatsko-duklianskej operácie a Dňa obetí Dukly. Prezident Andrej Kiska spolu s ministrom obrany Martinom Glváčom a priamym účastníkom bojov na Dukle, brigádnym generálom Jánom Iľanovským odhalili sochu československého vojaka na Pamätníku československých vojakov na Dukle. Ide o vernú kópiu pôvodnej sochy, ktorá stála na pamätníku pri jeho odhalení v roku 1949. Odhalenú sochu mala do roka nahradiť bronzová a tak sa aj stalo.
JÚN 2015: Pamätník na Dukle už má bronzovú sochu československého vojaka
Pamätník československého armádneho zboru v Duklianskom priesmyku má definitívne podobu, akú mal v roku 1949 podľa architektonického návrhu architekta Jozefa Grusa. 28 metrov vysoký pamätník je súčasťou cintorína, kde je pochovaných 565 príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorí zahynuli počas Karpatsko-duklianskej operácie. Na predpolie pamätníka najprv osadili vernú kópiu pôvodnej sochy československého vojaka. Ako píšeme vyššie, v októbri 2014 počas osláv Karpatsko-duklianskej operácie odhalili vernú kópiu pôvodnej sochy, no ani tá nebola definitívna. „Každý, ktorá pozná sochárske postupy, vie, že to takto prebieha. Najprv sa robí forma, sadrový odliatok a až postupne originál socha,“ vysvetlil riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave Miloslav Čaplovič. Epoxidový model sochy československého vojaka bol predzvesťou toho, že socha bude o pár mesiacov taká, aká v skutočnosti bola. Tak sa aj stalo. Hoci na pohľad vyzerá nová socha rovnako, než tá, odhalená v októbri 2014, v skutočnosti je predsa len iná. „Táto socha je vyrobená z bronzu a bude tu už navždy, pretože doteraz tu bol model, ktorý bol použitý pri slávnosti,“ ozrejmil autor sochy, sochár Peter Mészároš. Bronzovú sochu československého vojaka vyrábali na základe dobových fotografií a už spomínaného epoxidového modelu. Na veľkom prívesnom vozíku za osobným autom ju na Duklu viezli 414 kilometrov. Uložená bola na vreciach plnených slamou a na matracoch a zabezpečená tak, aby sa počas prepravy ani len trochu nepohla. Všetko však prebehlo bez najmenších problémov, nielen preprava, ale i samotná inštalácia sochy. „Táto bronzová socha je pevne ukotvená, bude tu, dúfajme, že stáročie. Váži 700 kíl a nie je možné ju odmontovať,“ vyhlásil v roku 2015 sochár Peter Mészároš. Najprv však z predpolia pamätníka za pomoci žeriava odstránili spomínanú epoxidovú sochu, a potom rovnako za pomoci žeriava osadili tú bronzovú. Československý vojak na predpolí pamätníka dáva poctu zbraň a vzdáva úctu padlým spolubojovníkom. Hodnota sochy - vernej kópie tej pôvodnej, ktorá sa nezachovala, sa vraj vyčísliť nedá. „Pre nás je to hodnota morálna. Navrátili sme pamätník do stavu z roku 1949, nielen touto sochou, ale i odkrytím pôvodného štátneho znaku na vrchu pamätníka, čo sme zrealizovali už skôr, ale i celkovou opravou pamätníka ako takého,“ dodal riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave Miloslav Čaplovič.
Dočasná socha v Duklianskom priesmyku takisto zostáva. Na pamiatku ju umiestnili do priestorov vyhliadkovej veže, kde je okrem iného umiestnené aj súsošie Žalujem od Jána Kulicha a pribudlo tam aj kompletne zrenovované lietadlo AVIA B-33, ktoré bolo po vojne vyrobené v Československu v licencii Iljujšin. Toto lietadlo roky stálo a chátralo na podstavci pri Nižnom Komárniku a za dva roky ho leteckí mechanici vrtuľníkového krídla v Prešove dali do takmer letushopného stavu.
(ks)
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Na dvori sja bavyly ďity. Každyj na svojim smartfoňi...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať