Ako to vlastne je s juliánskym a gregoriánskym kalendárom?

Každoročne v tomto období si Zvykneme zadovážiť nový kalendár. Vtedy si dávame otázku, čo nám tých 365 dní prichádzajúceho roku donesie a čo nás v ňom čaká a neminie.

Kalendáre, diáre či kalendária sú dnes už samozrejmosťou. Málokto sa pozastaví nad tým, koľko vedeckej i bádateľskej práce bolo potrebnej k ich Spracovaniu do dnešnej podoby. Ich pôvodnou úlohou bolo účelne zosúladiť ľudskú činnosť v jednotlivých ročných obdobiach. V antickej dobe boli do nich začlenené a zakomponované aj náboženské sviatky a pôsty závisiace na astronomických javoch, kolobehu odlivov a prílivov dôležitých pre morskú dopravu, pohyby Mesiaca i Zeme a ďalších súvislostí vrátane dátumov pre platenie daní a odvodov vrchnosti.

Všetok život bol a je spojený s prírodnými javmi. Tie, ktoré sa pravidelne opakujú - striedanie dňa a noci (vzniká otáčaním Zeme okolo svojej osi), mesačné fázy (vznikajú obehom Mesiaca okolo Zeme), ročné obdobia (vznikajú obehom Zeme okolo Slnka) – určili deň, mesiac a rok, hlavné jednotky merania času. Tieto časové úseky sú základom všetkých kalendárnych systémov. Snaha pochopiť zákonitosti týchto pohybov zrodila astronómiu ako vedu a primitívnu typológiu ako základ astrológie. Pravidelné striedanie mesačných fáz - nov, prvá Štvrť, spln, posledná štvrť - sa stalo významnou časovou jednotkou, lunárnym mesiacom. Potreba predvídať príchod jari, leta, jesene a zimy, viedla k väčšej časovej jednotke: k slnečnému roku.

Možno konštatovať, že súčasné kalendárne systémy vychádzajú z klasického historického rímskeho lunárneho, ktorý mal pôvodne 355 dní, 10 mesiacov pomenovaných podľa božstiev vtedajšej doby majúcich 29 až 30 dní a ďalšie chýbajúce dni (viac než 60) sa rôznym spôsobom dopĺňalo). Toto každoročné dopĺňanie spôsobovalo jeho zostavovateľom neustále problémy, čo zákonite viedlo k radikálnej zmene, reforme.

Rozhodnutím vtedajšieho rímskeho vládcu Gaia Iulia Caesara v roku 46 pred Kristom sa rozdelil rok na 12 mesiacov s 365 dňami s tým, že každý štvrtý rok bude priestupný (366 dní), čím sa dosiahla priemerná dĺžka roka 365,26 dní, čo je iba o 11 minút a 12 sekúnd viac, ako skutočná doba obehu Zeme okolo Slnka (tá trvá 365,2422 dní), ale aj tak pribúdal po každých 129 rokoch jeden deň. Tento historicky významný kalendár, ktorý bol podľa neho nazvaný „juliánsky", začal platiť 1. januára roku 45 pred Kristom a napriek istým nedostatkom a niekoľkým úpravám pretrval až do záveru XVI. storočia nášho letopočtu. Kresťanský svet ho uznal roku 325 na Nicaeiskom koncile v Malej Ázii.

V dôsledku ďalších bádaní a vedeckých zistení objektívneho obrazu vesmíru a následujúcich upresnení mesačných fáz, ktoré vplývali i na posun pohyblivých sviatkov, sa udiala ďalšia dôkladná a významná reforma kalendára, ovplyvnená objavmi vtedajších učencov a astronómov, najmä Poliakom Mikulášom Koperníkom (1473 - 1543), Nemcom Erasmom Reinholdom (1511-1553) a ďalšími. Reformu do života uviedol 24. 2. 1582 bulou „Inter gravissimas" vtedajší pápež Gregor XIII., a preto ho nazvali kalendárom „gregoriánskym". Začala tým, že sa vykonala korekcia rokmi pribudnutých 10 dní (po štvrtku 4. 10. 1582 nasledoval preto piatok 15. 10. 1582) a dosiahlo sa zachovanie pôvodného dátumu jarnej rovnodennosti - 21. marca.

Aby sa v budúcnosti nemusel kalendár opätovne upravovať, bolo ustanovené, j že každý letopočet končiaci dvojčíslom „00" nebude mať priestupný rok napriek tomu, že je deliteľný číslom j „4", pokiaľ nebude deliteľný číslom „400". Touto úpravou sa priemerná ; dĺžka roka stanovila na 365,2425 dní, j čo je iba o niečo viac ako doba obehu Zeme okolo Slnka. Je to síce presné, ! ale aj tak vznikne nepatrný rozdiel, ktorý činí nárast 1 dňa za 3600 rokov, čomu sa predíde tým, že rok 4840 nebude rokom priestupným.

Gregoriánsky kalendár sa začal používať postupne v celej Európe a dnes sa používa takmer v celom sekularizovanom svete. Najmä protestantské a pravoslávne krajiny sa zdráhali prijať ho a niektoré ho prijali až v 20. storočí, medzi poslednými krajinami, kde ho zaviedli bolo Rusko (1918), Grécko (1924), Turecko a Egypt (1927) a v Číne (1949). V Uhorsku bol prijatý od roku 1588.

Pravoslávna cirkev prijala iné pravidlo o priestupnom sekulárnom roku, keď namiesto spomínaného „400"-roč-ného deliteľného cyklu v gregoriánskom kalendári zaviedla cyklus „900", zložitejší, avšak týmto pravidlom sa dosiahne vyššia presnosť - iba o 2 sekundy viac, ako doba obehu Zeme okolo Slnka, oproti už spomínaným 25 sekundám. Preto používa aj iný postup pre určenie dátumu Veľkonočnej nedele, ako rímskokatolícka cirkev, nakoľko sa pridŕža kalendáru juliánskeho.

Z tohto dôvodu aj jej nový rok pripadá na deň 14. januára kalendára gregoriánskeho a tento posun prináša v našom prostredí aj ďalšie zvýhodnené dvojité slávenie sviatkov. To, že spomínaný sekulárny svet gregoriánsky kalendár prijal, neznamená, že nepoužíva aj svoje najrôznejšie kalendáre, najmä vo vzťahu s oslavami príchodu nového roka. Dátumy jeho začiatku totiž neboli nikdy v histórii ľudstva jednotné a tak začiatok roka 2007 gregoriánskeho kalendára bude 1. januára sa napr. zhoduje:
- s rokom 2007 juliánskeho kalendára, ktorý sa začne 14. januára 2007
- s rokom 7516 éry gréckej, resp. byzantskej, ktorý začne 14. septembra 2007.

Veru tak, kalendár, diár či kalendárium je naším každodenným druhom i pomocníkom, ktorý nám pripomína beh času a bez neho si nevieme predstaviť život v dnešnom svete.

Mgr. Ing. Jozef Krajči