Ako vznikalo Československo v Snine?

Väčšina ľudí má poznatky o vzniku Československa len z hodín dejepisu. Vieme čo sa dialo v Prahe, Martine či v Amerike. No vyhlásenie Československa má svoje zaujímavé dejiny aj na mnohých iných, často zastrčených miestach a jej dedičstvo nás ovplyvňuje dodnes.

Vyhlásenie samostatného Československa na Zemplíne bolo ovplyvnené aj operovaním maďarskej armády, ktorá sa odmietala stiahnuť.

vznik Československa bol v Snine a v okolí hektický. Táto udalosť znamenala pre miestne obyvateľstvo v prvom rade koniec vojny, ktorá náš región zasiahla hádam najviac z celého Slovenska a doslova ho zdevastovala. Vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny sa nachádzajú prakticky v každej dedine nášho okresu. V samotnej Snine ich bolo na konci vojny až päť.

V čase vyhlásenia ČSR na Zemplíne operovala maďarská armáda, ktorá sa odmietala stiahnuť. Museli tu dokonca zasahovať československí vojaci a vracajúci sa legionári, čo medzi obyvateľmi vyvolávalo opätovný strach z návratu vojny, ktorej koniec ešte len nedávno nadšene oslavovali. Tu nastáva aj slávny moment Sniny, keď ľudia pod vplyvom vojakov vracajúcich sa z frontu a českých vojakov pracujúcich na miestnych pílach ako prví na Zemplíne, už 4. novembra 1918, odmietli miestne autority a žiadali pripojenie k novovzniknutému štátu. Táto „samovláda“ trvala však len tri dni, keďže už 7. novembra ju ukončili maďarské vojská.

Maďarskí politici sa ešte v decembri 1918 snažili pripojiť Zemplín k takzvanej Východoslovenskej republike, ktorej vznik ohlásili v neďalekom Humennom. Definitívny koniec vojenských operácií maďarskej armády prišiel až po tlaku dohodových mocností v júli 1919, i keď ešte v polovici júna maďarská armáda stále držala Humenné.

Ďalšou významnou udalosťou spojenou so vznikom Československa je určenie hranice medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou. Keďže všetky dediny na východ od Sniny boli rusínske, toto územie si nárokovala Podkarpatská Rus a aj obyvatelia k tomu prirodzene inklinovali. Môj starý otec mi neraz spomínal, ako za jeho mladých čias ľudia z jeho rodnej Uble a okolitých obcí videli prirodzené centrum na východe, teda vo Veľkom Bereznom alebo v Užhorode. On sám v čase choroby cestoval za lekárom do Berezného, či Užhorodu a nie do Sniny, alebo Košíc. Okrem geografickej blízkosti to malo zrejme aj kultúrno-jazykový pôvod, keďže Rusínom sú rovnako, ak nie ešte viac ako Slováci, blízki aj Ukrajinci.

Hranica napokon rozdelila Rusínov a bola ustanovená v podstate na rovnakej línii ako dnes. Toto vyčlenenie zmenilo orientáciu Sniny a najmä obcí patriacich do jej okresu, z východu na západ, keďže župné riaditeľstvo, pod ktoré Snina spadala, sa nachádzalo v Košiciach. A to i keď najbližšie veľké mesto, Užhorod, je k Snine asi o polovicu bližšie než Košice. Práve tomuto zadeleniu môžeme v konečnom dôsledku ďakovať za to, že náš región v súčasnosti patrí k Slovensku, a nie k Ukrajine, ktorá, ako v našom kraji často vidíme, je v podstate nefungujúci štát. Stačí len prejsť na ukrajinskú stranu hranice a každému je hneď jasné, že pri vzniku ČSR sme mali napokon aj veľké šťastie.

Michal Čop
autor je absolvent politológie a člen Kolégia Antona Neuwirtha.

Zdroj:
https://www.tyzden.sk/lifestyle/51159/ako-vznikalo-ceskoslovensko-vsnine/