Alenka Korbová častokrát ani nedýcha, aby dokázala udržať štetec

"Nehľadajte, prosím, na mojich obrázkoch chyby, ale berte do úvahy skutočnosť, že častokrát nedýcham, aby som dokázala udržať štetec v tom smere, ako by som chcela," takto úprimne sa prihovorila Alenka Korbová prostredníctvom bulletinu početným návštevníkom na utorkovej vernisáži v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. Do tohto svätostánku umenia jej otvorili dvere obrazy, ktoré maľuje, spoločne prežité det­stvo s kurátorom výstavy M. Siríkom, ale hlavne nezlomná vôľa žiť a tvoriť. Alenka totiž od desiatich rokov zápasí so zákernou nevyliečiteľnou chorobou sklerosis multiplex. "Pripravila ma o všetko. Neposlúchajú ma ruky, nohy, ba ani jazyk. Zázraky sa nedejú, zlepšenie nemôžem očakávať, a tak, aby som sa neutopila v zúfalstve, musela som vymýšľať nejaké činnosti," hovorí. Začala zbierať auto­gramy známych osobností a niektorých sa snažila aj namaľovať. "Najprv som to skúšala ceruzkou, potom som skúsila vodové farby. Tie mi nešli. Skúsila som temperové farby a čuduj sa svete. Tam sa toho dá schovať, čo sa nepodarí, to prekryjem. Akurát je väčšia spotreba farby. Keďže pravá ruka je nefunkčná a ľavá je rušená hyperkinézami, ide to veľmi ťažko. Aj farby mi musí namiešať mama, aj štetec podať do ruky," vyznáva sa Alenka. "Tieto vizuálne výpovede sú tak silné a "hmatateľné", že v mnohých prípadoch doslova koketujú so skutočnými expresívnymi umeleckými tendenciami výtvarného umenia," myslí si múzeo-edukológ a kurátor MMUAW Michal Bycko. "To krehké a osudom života umučené dievča vypovedá za pomoci výtvarno-výrazových prostriedkov tak expresívne silne, že človek vôbec nemá pocit, že stojí pred obrázkom telesne postihnutej osoby. Naopak," uzatvára Bycko. Alenka si svojich pätnásť minút slávy sku­točne vychutnala.