Alexander Duleba: Byť Rusínom je moderné

Rusíni sú treťou najpočetnejšou národnostnou menšinou u nás. Podľa výsledkov ostatného sčítania ľudu sa k nej prihlásilo 33 428 ľudí. Je to o 38 percent viac ako v roku 1991 a o 9 281 osôb viac ako v roku 2001. Rusínski dejatelia to považujú za výsledok dlhodobej, cielenej a dobre pripravenej informačnej kampane. „Byť Rusínom je moderné,“ povedal v Humennom Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Združenie inteligencie Rusínov Slovenska  usporiadalo v Humennom panelovú diskusiu.
S prítomnými diskutovali o právach národnostných menších a dejinách Rusínov emeritný profesor Miroslav Kusý, Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky, Stanislav Konečný a Marián Gajdoš zo Spoločenskovedného ústavu SAV.

Neústavný stav treba riešiť
Alexander Duleba vyzdvihol potrebu hovoriť o samospráve národnostných menšín.
„Článok 34 Ústavy Slovenskej republiky dáva príslušníkom národnostných menšín právo, aby sa podieľali na riešení vecí, ktoré sa ich týkajú. Nakoľko však na Slovensku nemáme zákon o postavení národnostných menšín, toto právo je nevykonateľné. Jediný spôsob, ako tento neústavný stav riešiť, je vznik samospráv národnostných menšín,“ uviedol.

Znamená to, že príslušníci menšiny by si sami zvolili výbor, resp. zástupcov, ktorí by mali legitimitu  zastupovať ich. Stali by sa partnermi vlády, regionálnej samosprávy i samosprávy na lokálnej úrovni.
V súčasnosti je to vláda SR, ktorá definuje štatút Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, určuje organizácie, ktoré v nej môžu mať svojich zástupcov.

„Treba prijať zákon, ktorý by sformuloval podmienky vzniku samosprávy národnostných menšín. Samospráva je jediným legitímnym a demokratickým spôsobom ako sa môžu národnostné menšiny, a hlavne menšie, domôcť ústavného práva,“ zdôraznil.

Ako ďalej Duleba dodal, je moderné a hlavne normálne prihlásiť sa k svojim etnickým koreňom. „Je to normálne pre moderný život v slobodnej krajine akou Slovensko je,“ povedal.

 
Zaujalo nás
Vzťahy Rusínov a Slovákov sú žičlivé

V roku 1930 sa k Rusínom hlásilo takmer 90 000 obyvateľov Československa. V roku 1950 už len 48 231.
V rokoch 1950 – 1991 klesol počet Rusínov a Ukrajincov na Slovensku o 34 percent. Pod ich asimiláciu sa podpísali kolektivizácia poľnohospodárstva, administratívna reforma, boj proti ukrajinskému nacionalizmu.

Po druhej svetovej vojne začína obdobie ukrajinizácie, rusínske etnikum prestáva existovať. K renesancii rusínstva dochádza až v roku 1991.

Rusínske národné obrodenie  sa datuje do druhej polovice 19. storočia. Politický smer presadzoval A. Dobrjanskij, kultúrno-osvetový A. Duchnovič. Otázka národnej identity a spisovného rusínskeho jazyka ostala nevyriešená.

J. M. Hurban predložil na zjazde všetkých Slovanov v habsburskej monarchii v Prahe v roku 1848 Žiadosti Slovákov a Rusínov uhorských. Za Rusínov vystupovali aj B. Nosák Nezabudov i Ľ. Štúr. A. Dobrjanskij podporoval vznik Matice slovenskej.

Vzťahy Rusínov a Slovákov sú po stáročia v podstate dobré, priateľské a žičlivé.

Slováci sú treťou najpočetnejšou národnostnou menšinou v Maďarsku po Rómoch a Nemcoch.
Kým v roku 1900 bolo v Maďarsku 76 obcí s väčšinovým slovenským obyvateľstvom, v roku 1960 boli už len 2. Dnes sú to už len mediálne známe Mlynky.

V Maďarsku priznajú štatút národnostnej menšine len etniku, ktoré žije na území Maďarska viac ako sto rokov.

Slováci sú (popri Rómoch) najpočetnejšou  národnostnou menšinou v Českej republike – približne 300 000. Nad 10 % Slovákov žije v 47 obciach v ČR.

red

Zdroj: http://humenne.korzar.sme.sk/c/6311732/alexander-duleba-byt-rusinom-je-moderne.html