Alexander PAVLOVIČ pseud. Čarňan Makovickij (1819-1900)

Alexander I. Pavlovič - jeden najvýznamných rusínskych buditeľov. Narodil sa 19. septembra 1819 v obci Šarišské Čierne (dnes leží v Bardejovskom okrese – pri hraniciach s okresom Svidník) v rodine gréckokatolíckeho kňaza. O tom, že jeho otec bol v dedine veľmi obľúbený, svedčí i fakt, že keď ťažko ochorel a nemohol chodiť, veriaci ho nosili na rukách z fary do cerkvi. Malý Alexander – ako piate dieťa svojich rodičov – už ako 4-ročný osirel. Svoje smutné detstvo opísal neskôr v básni Túžba.

Najväčšiu starostlivosť prejavil malej sirote jeho ujo Hladyšovskij, ktorý bol predstaveným v ľvovskom inštitúte sv. Juraja. Po gymnaziálnych štúdiách v Bardejove, Miškolci, Jágri a potom po skončení Teologickej akadémie v Trnave bol v roku 1848 vysvätený ako neženatý biskupom Jozefom Gagancom. Najskôr bol vychovávateľom v grófskej rodine Szirmayovcov v Kurime, odkiaľ sa ale už v roku 1849 presťahuje do Prešova, kde začína literárne tvoriť, písať verše, celé dva roky. V roku 1851 bol menovaný za farára do Beloveže (neďaleko Bardejova), kde pôsobil trinásť rokov ako skutočný dušpastier, verný svojmu ľudu. V Beloveži napísal mnoho svojich ľudových veršov. Keďže dedina vtedy nemala ani školu, ani učiteľa, Pavlovič sám učil deti písať, čítať, počítať i kresliť. Z fary sa takto stalo aj miesto osvety pre negramotný ľud.  Tu píše básne, ako napr. Ja syn Beskydov, Ja v Karpatskom kraju russku mamku maju a známa je aj jeho publicistická činnosť. S touto etapou života je spätá aj jeho iniciatíva na založenie dobročinného spolku Tovaryšstvo Ioanna Chrestiteľa (Spolok Jána Krstiteľa). V r. 1863-1865 spolupracoval s A. Duchnovičom. Vydáva almanach Pozdravlenije rusyniv ako aj učebnice pre deti. Prepracoval a vydal 2. vydanie Duchnovičovej Knyžnici čytaľnoj dlja načinajučšich.

 

V r. 1864 nastupuje na faru vo Svidníku, kde pôsobí až do svojej smrti r. 1900, teda 36 rokov. Toto jeho obdobie patrilo k najplodnejším v jeho živote. Tu napísal také známe básne, ako napr. Davnyj Svydnyk i žyteli jeho, Otečestvo, Čestnyj rusnak s Makovicy rozdumuje v Ameryci, Dumka, Proščanije, ale aj mnoho ďalších básní vlasteneckých, lyrických, historických, spoločenských a sociálno-kritických, ktoré odzrkadľovali reálny život vtedajšieho obyvateľstva na Makovici. Mnohé jeho básne boli zhudobnené, ako napr. Koly muruvali bilu Makovycju.... 
Všetok svoj voľný čas venoval osvete ľudu, čo bolo jeho skutočnou radosťou. Zároveň sa oddával poetickej inšpirácii a neustával v písaní. Vo svojej literárnej tvorbe sa najviac zameral na rusínsku ľudovú tvorivosť, ľudové piesne, čím si vyslúžil prímenie Makovický slávik.
 

Ešte v čase svojich bohosloveckých štúdií v Trnave spoznal mnoho mladých slovenských patriotov, ako napr. Jána Palárika, Martina Hattalu, ktorý bol jedným z kodifikátorov slovenského pravopisu. Andrejovi Sládkovičovi, ktorému Marína na Pavloviča umelecky veľmi zapôsobila – venoval ódu Pozdravlenije slavnomu synu Slavy nad Hronom, solodko pojuščemu Andrejovi Sladkovičovi.
 

Pavlovič sa priatelil aj so slovenským spisovateľom Jonášom Záborským, ktorý pôsobil v Župčanoch neďaleko Prešova – čo sa prejavilo aj v jeho tvorbe. Medzi okruh jeho priateľov patril aj štúrovský básnik Bohuš Nosák-Nezabudov a bratia Adam a Ján Hlovíkovci – zberatelia šarišského folklóru. Spomínaný Jonáš Záborský dokonca vložil v r. 1851 do svojej knihy Žehry aj básň venovanú Pavlovičovi. 
 

A. Pavlovič si dopisoval s mnohými klasikmi rusínskej literatúry – Alexandrom Mitrákom, Ivanom Silvajom, Júliusom Stavrovským-Popradovom i Eugenom Fencíkom.

Meno A. Pavloviča zostalo trvalo zapísané v dejinách literatúry, po boku takých literátov, akými boli kňazi A. Duchnovič (s ktorým sa osobne poznal) či A. Kralicky, OSBM. Pavlovič zanechal po sebe bohaté dedičstvo, ktoré svojím množstvom prevyšuje i vtedajších majstrov pera.

Svoju pozemskú púť zakončil 25. decembra r. 1900 vo Svidníku, kde aj pochovaný.  Vo Svidníku má postavený pamätník, ktorého autorom je akademický sochár Fraňo Gibala, rodák z obce Krajná Poľana. Jedna z ulíc v meste nesie jeho meno, pomníček má postavený na miestnom cintoríne pri Gréckokatolíckom chráme sv. Paraskievy vo Svidníku, v interiéri uvedeného chrámu je umiestnená pamätná tabuľa,
 

Zdroj: Wikipédia