Alexej Ilkovič: Otvorený list študentov Slovenskej lige v Bratislave

( preklad z ruského jazyka )

Geografická, ekonomická a politická poloha Slovenska a Podkarpatskej Rusi potrebuje, aby Rusi a Slováci žili ako dobrí susedia.

V poslednom čase zo strany Slovákov, za podpory Slovenskej ligy, uskutočňujú sa úmyselné útoky na rusínskych činiteľov a vymyslenými faktami sa snažia dokázať, že na Prešovsku niet Rusínov, preto tam nie sú potrebné ruské školy. Za provokatívne považujeme dielo Rumana, vydané Slovenskou ligou pod názvom Otázka Slovensko-Rusínskeho pomeru na východnom Slovensku (1935).

Pán Ruman chce dokázať, že na Prešovsku niet Rusínov. To je vidieť aj z toho, že čisto rusínske dediny, ako napríklad Osturnja, Gromoš, Granastov, Jakubjany, Malý Lipník, Veliký Sulín, Vyššie Slovinky atď. považuje za slovenské.

Aká je mienka učencov? Na ktorej strane je národ? Českí, slovenskí aj ruskí učenci jednomyseľne priznávajú, že hornatá časť Prešovska je obývaná jedným z ruských kmeňov, Lemkami. To nasvedčuje lexické zloženie ich jazyka, výslovnosť, národná kultúra a národné uvedomenie. Stačí, ak prinesieme etnografické mapy Niderleho, Tomašivského, Chnatjuka, Petrova atď. Spor môže vzniknúť jedine u Sotáckeho nárečia, ktoré pán Ruman považuje za čisto slovenské. Oboznámení, ako St. Mníšek, Záborský, Bydrman, Pasternak, Šachmatol, Tomašivský, Švecký a učenci Olaf Brok, Hnatjuk atď. priznávajú, že základom sotáckeho nárečia je rusínske nárečie a poľsko-slovenské elementy sa javia prevzatými.

O historických právach rusínského národa na Prešovsku (východné Slovensko) hovorí Niderle nasledujúce: „Podobá se, že obrovské lesy, jež se rozkládali púvodne v nynejším gemeru atď. (čítaj z knihy)“.
Lemkovia, používajúci čisto rusínske nárečie Prešovska, aj grécko-katolícki Sotáci, sa vždy považovali za Rusínov. Ako príklad uvádzam maďarskú štatistiku Šariša a Zemplína z roku 1840, aj keď berieme do úvahy nenávistné správanie uhorskej vládnej moci, narátala iba v dvoch župách, v Šariši a Zemplíne (bez Spiša a Abova) 147 000 Rusínov. Viď monografia Černika z roku 1875. Štatistika z roku 1930, po ubehnutí 90 rokov i pri najviac rastúcej populácii Karpatorusov a začlenením aj Spiša a Abova, napočítala už iba 90 000 Rusínov, skoro o polovicu menej.

Ruman, predloženie tejto poslednej štatistiky, nazýva falzifikáciou sfanatizovaných rusofilov, grécko-katolíckych veriacich i učiteľov. Nech hovoria už uvedené čísla.

Prešovsko (východné Slovensko) patrí Podkarpatskej Rusi aj podľa niekorých historických faktov. Niet žiadnych pochybností, že pripojenie východu republiky od Tatier, k ČSR, vyjadrovalo názor rusínskej verejnosti Prešovska. V tom čase, keď Ruská Národná Rada v Starej Ľubovni aj v Prešove rozhodne stála za pripojenie východu republiky k Československu, súčasní Slováci východnej časti republiky, na svojich zhromaždeniach, boli za pripojenie východu k Maďarsku. Ešte v roku 1918, vtedajší školský inšpektor v Prešove, pozval slovenských učiteľov východnej časti republiky, kde bola postavená otázka o pripojení kraja k Československu. Súčasní exponenti slovenského hnutia na Prešovsku ako odpoveď zaspievali maďarskú hymnu. A tak za moment pripojenia východu republiky k ČSR, majú zásluhu najmä Rusíni.

Z vyššie uvedených skutočností je jasné, že námaha Rumana je bez serióznych podkladov. Ruman sa prejavuje ako šovinista, intolerantný fanatik, ktorého krédo sa zakladá na forme: „ Všetko, čo nie je slovenské sa poslovenčí alebo zničí“. Cieľom brožúry je politická expanzia slovenského elementu na východ, na úkor slabšieho a od vekov utláčaného rusínskeho obyvateľstva.

O vedeckom základe tejto práce sa nedá hovoriť, tým viac o demokratickom tóne. Z tejto knihy dýcha nenávisť ku všetkému ruskému.

Nám, mladému rusínskemu pokoleniu sa nechce veriť, že tak neseriózne môže písať funkcionár Slovenskej ligy.
My predpovedáme, že tento boj Vami vyvolaný, neposlúži ku konsolidácii vnútorných vzťahov v našej spoločnosti, a ktorý je bezvýznamný vo zvláštnom čase zložitej medzinárodnej situácie.

Centrálny zväz Podkarpatských študentov protestuje proti tejto provokácii a očakáva neodkladné vysvetlenie.
Nasledujúce píšeme v mene spravodlivosti a solidárnosti s nádejou, že aj z Vašej strany bude postupované vlasteneckým spôsobom.

Za Centrálny zväz Podkarpatských študentov v Užhorode:

Vasilij Iv. Tudoši, predseda

Ivan St. Šlepecký, podpredseda

Alexej A. Farinič,  predseda kultúrnej komisie

V Užhorode, 9. septembra 1935


Zdroj:
http://www.novinar.ilkovic.eu/