Američanka pricestovala do Humenného, aby videla, odkiaľ pochádza jej praprababka

Profesorka literatúry a spisovateľka z Bostonu sa počas prác na svojej knihe dostala k príbehu jej praprababičky Ester, ktorá ako 15-ročná emigrovala do Ameriky z vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Zistila, že sa narodila v Humennom a po odchode do Ameriky tam aj naďalej zostala žiť jej rodina. Kde je Humenné? Kde je Slovensko? Ako vyzerá to Humenné? Povie mi niekto o mojej rodine viac, než som vypátrala doteraz? To boli otázky, ktoré jej pomohol zodpovedať Humenčan Juraj Levický, s ktorým sa skontaktovala. Využila plánovanú cestu do Európy a s priateľom Davidom do Humenného prišli.

 

HUMENNÉ. Veľa ľudí pátra po svojich predkoch. Mnohí neváhajú precestovať tisícky kilometrov, len aby videli miesto, kde sa narodili. Aby si vedeli lepšie zodpovedať, čo možno tkvie v ich odlišnosti od ostatných ľudí.

Kde sa narodila Ester Moscowitz?

 

Cathlin pochádza z Bostonu, hlavného mesta amerického štátu Massachusetts. Je spisovateľkou, na univerzite v Bostone vyučuje kreatívne písanie, literatúru, kompozíciu. Po otcovi má škótske korene, vedela, že po mamke zas korene židovské a z východnej Európy. „Píšem eseje, literatúru faktu aj s nejakým príbehom. Moje eseje sú také osobné. Začala som písať zbierku, chcela by som ju vydať, no vyzerá to, že to bude na dlhšie. Pri tomto písaní som začala skúmať rodinnú históriu. Zistila som, že jedna z mojich praprastarých mám emigrovala z Humenného. Volala sa Ester Moscowitz,“ uviedla Cathlin. „Staré rodinné fotografie sme mali doma vždy, eseje o svojej rodine píšem už štyri roky, no nikdy som nepísala o Ester, pretože nikto o nej nehovoril,“ povedala. „Zistila som, že praprababička Ester sa narodila v Humennom v roku 1876. Ako 15-ročná emigrovala do Ameriky s priateľmi, no jej rodina zostala v Humennom žiť aj naďalej. „Moja stará mama povedala, že Amerika bola v tých časoch vysnená krajina neobmedzených možností a oni na to mali takú frázu, že bola „pozlátená zlatom“. Ester sa údajne plánovala vrátiť, no v Amerike sa vydala a už tam zostala. Jej rodičia a bratia tu zostali. Do Humenného prišla na návštevu s prvým dieťatkom. Bola vtedy v druhom stave, čakala druhé dieťatko. Potom sa však vrátila späť do Ameriky,“ povedala.

 

Kde je Humenné?

Keď sa Cathlin začala o praprababičkin príbeh zaujímať, zistila, že ju všetky informácie o nej a o jej rodine emočne veľmi oslovili. Pátranie však nebolo jednoduché. „Povedala som to mame, čo chcem, po čom idem pátrať. Náročné bolo aj to, že v čase, keď Ester emigrovala, patrilo Humenné pod Rakúsko-Uhorsko. Jediné, čo som vedela, bolo, že Ester bola z Rakúsko-Uhorska. Keď som si v súvislosti s Humenným našla informácie so Slovenskom, vôbec mi to nedávalo zmysel. Keď som povedala svojej starej mame, že idem do Humenného, hneď som zisťovala, či to mesto ešte vôbec existuje. Keď som sa skontaktovala s Jurajom Levickým, už to začalo vyzerať reálnejšie a reálnejšie,“ povedala. „Našla som si informácie o Jurajovi a o židovskom cintoríne v Humennom a chcela som vedieť o tomto meste viac o tom, odkiaľ pochádza moja rodina, moji predkovia,“ povedala.

 

Cesta do Európy

„Asi pred tromi mesiacmi, v apríli som sa pýtala mojej starej mamy, aby sa na Ester popýtala svojich sesterníc a svojej rodiny a cez nich som sa o nej dozvedela viac. Bola som veľmi neodbytná. Čakala ma dlhá cesta. Z Bostonu sme s priateľom Davidom leteli osem hodín do Budapešti s medzipristátím v Paríži. Z Budapešti sme šli do Košíc tri hodiny vlakom a hodinu autom do Humenného. Bola to moja tretia cesta do Európy,“ povedala Cathlin. „My sme mali naplánovaný výlet, trošku sme si to upravili tak, aby sme mohli prísť na Slovensko. Povedali sme si, že keď budeme v Budapešti, tak to sú len štyri hodiny do Humenného a hľadali sme spôsob, ako by sme si to prispôsobili,“ dodal David. Pátranie po rodinných koreňoch jeho priateľky ho zaujalo a mal preň pochopenie. Jeho židovskí predkovia tiež pochádzali z Európy, z Poľska a z Ruska. „Precestoval som veľa krajín, no môžem povedať, že Slovensko je úžasné. Páčili sa mi Košice,“ povedal.

 

Dôležité spomienky

Cathlin a Davida v Humennom sprevádzal Juraj Levický, pri stretnutiach tlmočila Ľubica Tankošová. „Boli báječní. Vzali nás pozrieť si židovský cintorín,“ povedala Cathlin. História zahalená rúškom tajomstva začala podľa Cathlin počas návštevy Humenného naberať reálnejšie kontúry. „To jedlo, obrázky, fotografie, všetko si to spájam dokopy. Fotku Ester mám od svojej prababky Lilien. Ona mala veľa rodinných fotografií. Keď umrela, mojej mame  a starej mame po nej zostala komoda plná fotografií. O Ester som sa od nich dozvedela, že bola veľmi pekná a bola veľmi dobrá cukrárka,“ povedala. Hľadať v roku 2016 po niekom, kto sa narodil v druhej polovici 19. storočia, by nebolo zrejme až také zložité, ak by do života rodiny Moscowitzových nezasiahol holokaust. „Podľa toho, čo viem, tak z rodiny Ester, ktorí zostali v Humennom, tak niektorí prežili holokaust, no väčšina z nich nie. Jeden z nich sa zachránil. Po vojne potom od neho prišiel list do Ameriky. Napísal mojej prababičke, že sa zachránil a žije v Kanade,“ povedala Cathlin. Vysoko ocenila to, že Juraj Levický pomáha ľuďom zo zahraničia hľadať informácie o ich predkoch z Humenného. „Je veľmi dôležité, že Juraj robí to, čo robí. Že sa o to všetko, čo tu zostalo po židovskej komunite, stará, že udržuje históriu v  ľuďoch. Je to veľmi dôležité. Robí veľmi veľkú vec. Nikto by na históriu nemal zabudnúť,“ povedala Cathlin. Slovensko a Slováci sú podľa nej veľmi prívetiví. „Väčšina ľudí, s ktorými sme sa stretli, boli veľmi srdeční. Pozerali sme tu aj futbalový zápas Anglicko : Slovensko. No a ja som fandila slovenskému tímu,“ priznala so žiarivým úsmevom.

 

Anna Kornajová, foto: korn

 

Zdorj: http://www.slovenskyvychod.sk/sk/index.php/spravodajstvo/3149-americanka-pricestovala-do-humenneho-aby-videla-odkial-pochadza-jej-praprababka