Americkým ťažiarom postavili v Ruskej Porube do cesty zábrany

02.03.2016

Vlastníci pozemkov v katastri Ruskej Poruby, na ktorých chce previesť prieskumný vrt spoločnosť Alpine Oil and Gas, osadili minulú sobotu pred svojimi pozemkami rampy. Takto sa chcú v ceste na Medvedžie brániť pred možným nečakaným príchodom ťažiarov. Sú presvedčení, že na ich pozemky vstupujú protizákonne. Umocňujú ich v tom nové dôležité fakty z posledných dní. Ťažiarom, podľa ich názoru, chýba územné rozhodnutie obce. Predbežné opatrenie Okresného súdu Humenné, ktorým ťažiari dôvodili vstup na parcely, skúma Krajský súd Prešov. Podľa členov petičného výboru bolo vydanie predbežného opatrenia unáhlené a bez pozorného preskúmania všetkých faktov. Čakajú, že im dá súd za pravdu. Za vlastníkmi stojí urbariát, starosta obce, poslanci a široká verejnosť.
 
RUSKÁ PORUBA/OKRES HUMENNÉ. Vlastníci pozemkov, členovia urbariátu, ale aj celé rodiny prišli v sobotu dopoludnia na brigádu ku senníku pod lokalitou Medvedžie, kam sa v decembri a januári márne dobýjala spoločnosť Alpine Oil and Gas s ťažkými mechanizmami, ktoré obsluhovali Poliaci.
 
Dve rampy
„Dnes osadzujeme rampy. Prvá bude osadená na parcele 513, ktorá je súkromná parcela, kde vlastníci parcely nesúhlasia s aktivitami ropnej spoločnosti. Druhá rampa bude osadená na ceste C14, ktorá patrí pod správu Urbariátu Ruská Poruba. Ferko a ja máme splnomocnenie od vlastníkov parcely 513. Na základe toho robíme tieto úkony. Najprv sme mali ako zátarasy panely a súkromné motorové vozidlá, ale keďže tieto vozidlá potrebujú vlastníci, takže sme si zadovážili takýto spôsob ochrany,“ povedal Ladislav Andrejco, predseda dozornej rady urbariátu v Ruskej Porube a člen petičného výboru petície Ruská Poruba proti ťažbe ropy a zemného plynu. Podľa Andrejca sú rampy pre spôsob ťažobnej spoločnosti nevyhnutné. „Robia doslova prepady bez nášho vedomia,  ale my sme pripravení reagovať,“ povedal.
 
Obnova konania, čakanie na rozhodnutie krajského súdu
„Stali sa veľmi dôležité veci. Po prvé treba povedať, že bolo vrátené späť rozhodnutie prednostu Okresného úradu v Humennom, ktorý rozhodol, že po lesnej ceste ropná spoločnosť môže prechádzať. Keďže  v rámci konania neprivolal vlastníkov a taktiež nebolo zavolané Lesoochranárske združenie VLK, tak sa toto konanie bude obnovovať. Takže momentálne ropná spoločnosť nemôže prechádzať cez túto lesnú cestu,“ zdôraznil Andrejco. „Lesné cesty sa dajú požívať na ťažbu, približovanie, odvoz dreva a taktiež na výsadbu sadeníc a vtedy, ak po týchto lesných cestách sa ide k lesníckym a lesopoľnohospodárskym budovám. Takže zo zákona nie sú určené na iné účely,“ vysvetlil. „V najbližšej dobe očakávame rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktoré veríme, že bude v náš prospech. Bude sa týkať predbežného opatrenia, ktoré mám za to, že bolo vydané bez opory v zákone, a že boli porušené naše vlastnícke práva, ktoré sú chránené Ústavou Slovenskej republiky,“ avizoval.
 
Andrejco: Nájomné zmluvy sa rozpadávajú
„Veľmi vážnym pochybením bolo to, že predbežné opatrenie Okresného súdu bolo vydané na súkromnú parcelu 513 a pritom predbežným opatrením bol zaviazaný urbariát, ktorý so súkromnou parcelou 513 nemá žiadny právny, vlastnícky a ani správcovský vzťah. Takže cez súkromnú parcelu 513 mal pustiť prostriedky ropnej spoločnosti, čo je absolútny nezmysel. Treba povedať, že bola braná do úvahy nájomná zmluva, ktorú podpísal jeden z budúcich vlastníkov. Pritom tento dotyčný má troch súrodencov a oni vydali písomný nesúhlas s aktivitami ropnej spoločnosti. Táto nájomná zmluva bola podpísaná prakticky na celú parcelu, pričom ten dotyčný podľa nášho názoru je iba štvrtinový vlastník. Ak by sudkyňa preskúmala žalobu a prílohy, ktoré sú súčasťou tejto žaloby, tak by tieto nezrovnalosti zistila a podľa nás by nerozhodla tak, ako rozhodla. Ich nájomné zmluvy sa rozpadávajú. Vlastníci nesúhlasia s aktivitami ropnej spoločnosti,“ povedal Andrejco. Uviedol, že ťažobná spoločnosť potrebovala na zmenu poľnohospodárskej pôdy stavebné rozhodnutie. „Toto územné rozhodnutie môže vydať len starosta obce Ruská Poruba. Nikto ho o to nepožiadal ani žiadne takéto rozhodnutie nevydal,“ povedal. Kvitoval podporu ľudí z obce, ich silu bojovať za svoje práva. „My  bez týchto ľudí by sme sa nevedeli pohnúť a ja im chcem aj touto cestou poďakovať, ale treba povedať, že títo starší ľudia by nemali šancu oponovať tejto ropnej spoločnosti, ktorá by ich podľa môjho názoru zvalcovala,“ povedal Andrejco.
 
Starosta: Územné rozhodnutie by som im proti vôli ľudí nevydal
„Ja som starostom od roku 2011. Minulého roku za mnou  prišiel nejaký pán, myslím, že z Kráľovského Chlmca, a podal žiadosť o vyjadrenie sa k územnému plánu. Ja som mu odpovedal, že my nemáme ako obec urobený územný plán a riadime sa územným plánom VÚC Prešov a s tými prieskumnými vrtmi nesúhlasíme,“ povedal Demeter Ferko, starosta Ruskej Poruby. „Ja som ho nepoznal, chcel jednať s majiteľmi pozemkov. Potom mi oznámil, že tu chcú robiť prieskumné vrty. Ja som na to zvolal schôdzu občanov, kde som im to oznámil,“ povedal starosta. Tam sa ľudia dozvedeli, čo sa v katastri obce chystá, okamžite spísali petíciu proti ťažbe a poslanci prijali aj totožné uznesenie. Starosta uviedol, že spoločnosť Alipne Oil and Gas, ktorá chcela na Medvedžom previesť stavebné aktivity, nemala od obce územné rozhodnutie. „My ako obecný úrad nie sme účastníkom povoľovacieho konania. Od nás ani nikto nič nežiadal, ani my sme nevydali žiadne povolenie,“ povedal. Dodal, že k vydaniu územného rozhodnutia je potrebné predložiť projektovú dokumentáciu, tú si však ťažobná spoločnosť s odvolávkou na autorské práva stráži. Tak či onak, samospráva je v tomto prípade aj tak principiálna. „My by sme im územné rozhodnutie ani určite nevydali, nakoľko občania obce s tým nesúhlasia. Väčšina občanov podpisom petície vyjadrila nesúhlas s vrtmi,“ zdôraznil. Podľa starostu treba súčasnú legislatívu zmeniť tak, aby obce vedeli o plánovaných prieskumných činnostiach na súkromných parcelách v ich katastrálnych územiach. „Myslím si, že by bolo potrebné, ak by sa k tomu mohla aj obec vyjadriť. Aby aspoň dakto prišiel, oznámil, akú činnosť ide v našom katastri prevádzkovať. Zatiaľ to tak nie je. Treba o tom hovoriť v Národnej rade. Ja som oslovil predsedov okresov združenia miest a obcí okresov Bardejov, Svidník, Snina, Medzilaborce, kde píšeme list ohľadom tejto legislatívy, ktorý pošleme na ministerstvo životného prostredia,“ povedal starosta.
 
Stanislav Benada: Územné rozhodnutie nepotrebujeme
V sobotu po našom návrate z Ruskej Poruby sme e-mailom položili otázky Stanislavovi Benadovi zo spoločnosti Alpine Oil and Gas. Informovali sme ho o tom aj esemeskou. „Územné rozhodnutie nie je podľa geologického zákona treba pre budovanie dočasných pracovísk a prístupových ciest pre geologický prieskum,“ reagoval stručne vo svojej esemeske. Ospravedlnil sa, že je na služobnej ceste a nemá prístup k internetu.
 
V Smilne nemali na zemné práce povolenie
Vladimír Ferko, člen petičného výboru, nás ale upozornil na to, že sa ťažiari stiahli z obce Smilno v okrese Bardejov. „Okresný úrad Prešov 9. februára tohto roku písomne informoval obec Smilno – stavebný úrad o tom, že osobitným predpisom pre účely geologického zákona vo vzťahu k určeniu prieskumného územia je ustanovenie, podľa ktorého umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia,“ povedal Ferko. „Podľa Okresného úradu sa miestnym šetrením 3. februára tohto roku na podnet vlastníčky pozemkov Marianny Varjanovej o vykonanie stavebného dohľadu zistilo, že tam ťažiari vykonali stavebné práce, ktoré neboli stavebným úradom povolené,“ uzavrel.
Text a foto: Anna Kornajová
 
Ľudia:  Za žiadnu cenu ich nepustíme!
„Sme tu starí ľudia, väčšinou dôchodkári, čo len dožívame. Máme vodu zdravú a aj zdravú prírodu. Chcú nám zobrať pár tých dobrých vecí, ktoré tu máme,“ povedala 71-ročná vlastníčka pozemkov Anna Kunická. „Sme malá dedinka. To nemajú kam ísť po druhých štátoch, ale tu prídu starých ľudí ničiť? Sme proti ťažbe. Nechceme ich tu. Budeme bojovať zo všetkých strán, aby nám tu nič nezobrali,“ povedala s tým, že je ostražitá a vždy sa bojí, že sa do Poruby vrátia. „Nie je im čo veriť, oni sú schopní hocičoho. Chodia ku nám tak ako nepríjemní vrahovia. Nedajú nám vopred vedieť. Deň pred Vianocami vtrhli a nikto o tom nevedel. Keby sa moja dcéra nedozvedala a nedala nám vedieť, možno by tu robili „bordel“, koľko by chceli. Nechcú nám dať dožiť v pokoji,“ povedala. „Bránim sa hoci len na jednej nohe a budem tu chodiť, lebo nechcem, že by tu toto bolo. Nech si nájdu iné stanovisko, nie v chudobnej dedine. Nech nám dajú pokoj. Nech robia „bordel“ vo svojom štáte. Tam v Amerike, odkiaľ pochádzajú. Nech si robia „bordel“ tam a ničia ľudí. Samá rakovina potom vzniká. Čo nás tu potom chcú otráviť?“ povedala mama piatich detí a babička.
 
„Prišla som, lebo tu je moje pole a ja nechcem, aby mi tu prišli tí Američania, lebo ja ich tu nechcem! Nechali nám tu buldozér. Prídu nečakane, nebudeme ani vedieť kedy,“ povedala 75-ročná Anna Morozová, ktorá bežala na Medvedžie v zime bosá, keď sa jej vyzuli papuče. „Keď ich nevyženieme, tak už by boli ryli!“ povedala. „Ja som tomu Američanovi povedala, viete čo, ani keby ste mi milión dávali, ja nechcem. Ani tu viac nechoďte. Na návštevu ku mne príďte, ale ryť vám nedovolím!“ povedala. Ma margo členov petičného výboru Vladimíra Ferka a Ladislava Andrejca povedala: „Ja ich obdivujem. Povedala som im, že sa za nich budem modliť deň a noc za to, že toto chránia, lebo ja sa neviem, na koho obrátiť, hoci by som chcela toto zastaviť. Oni s tým žijú.“
 
Líder aktivistov Vladimír Ferko má vo veciach jasno. „Minister životného prostredia Žiga povedal, že si máme pitnú vodu chrániť. Tak my ju chránime.“ Anna Ferková, jeho mama, sa k synovi hrdo hlási. „Stojím pri ňom. Nikdy som nevedela, že v ňom sa to nájde, že by za obec stál. Jedným slovom, som na neho hrdá. Veľmi som rada, že sa do toho pustil, podporujem ho, aj manžel, aj deti,“ povedala.
 
Pán Janko má na situáciu so zámermi amerických ťažiarov vlastný názov, ktorý vie podať prostredníctvom vtipu o psovi, čo sťahuje chvost. „Je taký jeden vtip, že pes pred nimi uteká, lebo všade boli. Tak sa bojí, aby...,“ nechal nás domyslieť si pointu. Na otázku, čo pre neho znamená Ruská Poruba, však odpovie s plnou vážnosťou: „Môj domov. Moje všetko.“
 
Text a foto: Anna Kornajová
 
 

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2026

Dve percentá, jeden spoločný cieľ 

Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.  Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru! Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
05.03.2026

Pozvánka na premiéru:  Predavač dažďa / Продавач доджу

1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026 Originál: Predavač dažďa štvrtok 12. 3. 2. premiéra Veľká scéna Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať. Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
04.03.2026

Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla

autorka: Julia Pańków         "Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
01.03.2026

PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami

Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si  atraktívne podujatia zam…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.02.2026

Ivan Soták *1929 †2026

Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov Róbert Bejda redaktor, webeditor Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
21.02.2026

Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Agáta Pilátová Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Marča telefonuje zo svekrov:
-A jak sja tam mať mij syn?
-P(y)je borovičku, obhaňať sukňi a ...mene b(y)je!
-Chvalabohu, že je zdravyj...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať