Analytik Duleba: Fico nie je diplomat, bolo by chybou, ak by zobral ministerstvo po Lajčákovi

Prekvapilo vás, že Miroslav Lajčák naozaj podal demisiu?

Dlho a jasne hovoril, že demisiu podá, ak hlasovanie v parlamente o uznesení ku Globálnemu paktu OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii bude, aké bude. Myslím si, že nemal na výber. Jeho postoj bol jasný, všetci o tom vedeli, a tak končí.

Krátko sa hovorilo, že ak v uznesení nebude priamy zákaz účasti slovenskej diplomacie na konferencii v Marrákeši, otvorí to cestu ku kompromisu a k možnosti, že by demisiu nakoniec nepodal. Nestačilo to?

Hlavným argumentom Miroslava Lajčáka bolo, že bez dôvery vlády nemôže vykonávať svoj post. Viackrát zopakoval, že dokument, o ktorom sa malo hovoriť v Marrákeši, Slovensko nezaväzoval k ničomu, a ak chceme aktívne vytvárať vlastnú zahraničnú politiku, v Marrákeši byť musíme. Bolo jeho podmienkou, aby sme na konferencii boli, a prípadné výhrady formulovali tam. Lajčák teda hovoril: robme diplomaciu, robme zahraničnú politiku. Lenže na Slovensku prevládla snaha niektorých koaličných aj opozičných strán demonštratívne povedať, že sme proti akýmkoľvek dohodám o migrácii. Bolo to prvýkrát, a to hovoril aj Lajčák, čo vláda ministrovi zahraničných vecí neumožnila robiť zahraničnú politiku.

Čo hovoríte na námietky niektorých strán, napríklad SNS, že už účasťou na konferencii by sme globálny pakt prijali?

Nesúhlasím s týmto pohľadom. Ide o nezáväzný dokument, ktorý je začiatkom globálnej diskusie o migrácii, teda problému, ktorý sa týka nás všetkých. Nerozumiem pozícii strán, ktoré hlasovali za uznesenie v parlamente. De facto sa týmto postojom zbavujeme možnosti spoluvytvárať globálnu migračnú politiku. Keď strčíme hlavu do piesku a tvárime sa, že problém neexistuje, neznamená to, že sme ho aj vyriešili. Pokojne sme do Marrákeša mohli ísť a povedať, čo nám na pakte prekáža.

Do akej miery mohla Lajčáka znechutiť debata o uznesení v parlamente, alebo to, že aj poslanci strany, ktorá ho nominovala, ho dosť nevyberavo kritizovali? Poslanec Ľuboš Blaha o jeho postoji hovoril, že je elitársky a spanštený.

To komentovať nechcem. V rôznych stranách sú rôzni ľudia. Pre Lajčáka bolo podľa mňa kľúčové, že sa Slovensko rozhodlo nespoluvytvárať migračnú politiku, ale správalo sa ako krajina, ktorá chce zaliezť pod vlastný koberec. To je naozaj veľký problém. Ak budeme takto pokračovať, prinesie to veľké mínusy nášmu zahraničnopolitickému postaveniu. Malá krajina musí byť vždy aktívna, musíme sa zúčastňovať debát, ktoré nastavujú globálne pravidlá. Pozície pána Blahu a ďalších sú nelogické a šialené. Zbavujú nás možnosti ovplyvniť veci, ktoré sa nás budú týkať.

Zahraničná politika Slovenska nestojí na osobe jedného ministra, ale niektorí – aj vládni – politici hovoria, že aktuálne udalosti môžu viesť k rozpadu zahraničnopolitického konsenzu posledných dvadsiatich rokov. Môže sa to stať?

Na Robertovi Ficovi, akokoľvek nesúhlasím s mnohými jeho politikami a názormi, treba oceniť jednu vec. Od Dzurindovej vlády a Eduarda Kukana sa zaviedla tradícia, že ministrom zahraničných vecí je kariérny diplomat. A túto vec akceptoval aj Robert Fico. Za svojho prvého ministra menoval Jána Kubiša, potom to bol Miroslav Lajčák. Politických nominantov na týchto postoch sme predtým mali – stačí si spomenúť na pani Zdenku Kramplovú. No posledných 16 rokov našu zahraničnú politiku reprezentovali kariérni diplomati a bolo to veľké šťastie pre republiku.

V čom?

Zahraničná politika sa stabilizovala. Od roku 1990 do roku 1998 sa vo funkcii ministra zahraničných vecí vystriedalo desať ľudí. Od roku 1998 sme tu s výnimkou necelých dvoch rokov, keď rezort viedol Mikuláš Dzurinda, mali troch kariérnych diplomatov: Kukana, Kubiša a Lajčáka. Ak teraz príde rozhodnutie, že sa do čela rezortu dostane politický nominant typu pána Blahu, pôjde o veľkú prehru našej zahraničnej politiky, oslabenie nášho medzinárodného postavenia a návrat do 90. rokov k Mečiarovi. Bola by to katastrofa.

Čo by bolo najväčším problémom pre našu zahraničnú politiku, ak by Lajčák naozaj odišiel?

Budúci rok nás čaká predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Toto predsedníctvo dáva nášmu ministrovi zahraničných vecí veľmi špeciálny mandát zaklopať vo Washingtone, v Berlíne, Paríži, Kyjeve či Moskve a riešiť najväčšie problémy, ktoré nás ťažia, teda napríklad kríza na Ukrajine. Ak máme výhrady voči tomu, ako prebieha Normandský formát (vytvorený počas stretnutia najvyšších predstaviteľov Ruska, Ukrajiny, Francúzska a Nemecka v Normandii ako spôsob riešenia krízy na Ukrajine, pozn. redakcie), máme možnosť povedať to na budúci rok, keď nás Francúzi, Nemci, Ukrajinci či Rusi budú počúvať. Budeme mať na to mandát a budeme môcť aspoň o milimeter posunúť tieto veci v náš prospech – teda v prospech mierového riešenia. No na to potrebujeme ministra typu Miroslava Lajčáka. V tom vidím najväčší problém jeho odchodu.

Hovoríte o „ministrovi typu Lajčáka“. Kto iný by ho teoreticky mohol nahradiť a predsedníctvo Slovenska v OBSE by zvládol?

Teoreticky Ján Kubiš, to by bol diplomat, s ktorým by sme vedeli na budúci rok využiť mandát, ktorý dostaneme a vďaka ktorému by sme mohli ovplyvniť to, čo sa nás bytostne dotýka, teda riešenie konfliktu na Ukrajine. To nemôže urobiť človek, ktorého nepoznajú vo Washingtone, v Berlíne, Paríži, Kyjeve či Moskve.

A čo Robert Fico? Jeho svetoví lídri aspoň poznajú, nie?

Bola by najväčšia chyba Roberta Fica, ak by tento post zobral. On nie je diplomat. Možno bol kedysi dobrý politik, možno dlho vládol krajine. Ale na to, aby človek viedol diplomaciu, by nemohol mať za sebou dedičstvo, ktoré on má. Ak nič iné, tak dôvody, pre ktoré na jar odstúpil, ho odpísali minimálne v očiach Paríža či Berlína. Takýto človek nemôže slúžiť Slovensku na tomto poste tak ako diplomat typu Lajčák či Kubiš.

DUŠAN MIKUŠOVIČ

Zdroj:
https://dennikn.sk/1311412/analytik-duleba-fico-nie-je-diplomat-bolo-by-chybou-ak-by-zobral-ministerstvo-po-lajcakovi/?ref=list

Foto N – Tomáš Benedikovič
Slovensko bude budúci rok predsedať OBSE, potrebujeme na čele zahraničných vecí diplomata typu Lajčáka, teda jeho či napríklad Jána Kubiša, myslí si riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba.