Analytik Duleba: Janukovyč musí skončiť skôr, dohoda nestačí

 
Ukrajina prijala dohodu
Ustanú teraz nepokoje?
Bez pomoci príde bankrot
Kto je Viktor Janukovyč?

Dohoda ukrajinskú krízu nevyrieši a ľudia neodídu z majdanu, predpovedá šéf Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku ALEXANDER DULEBA.
 
Môže dohoda o novej ústave, vláde a predčasných prezidentských voľbách, ktorú oznámil prezident Viktor Janukovyč, zastaviť krviprelievanie?
 „Myslím si, že nie. Nie je to dohoda, ktorá by mohla byť dôvodom, aby ľudia odišli z majdanu. Po tých krvavých dvoch dňoch je pre nich všetko iné ako odstúpenie Janukovyča neprijateľné. Ak s dohodou príde na majdan opozícia, tak stratí dôveru a majdan potom môže fungovať ako ďalší aktér, mimo už existujúcich opozičných lídrov, čo môže len skomplikovať situáciu. Čakať do decembra na predčasné voľby je nepredstaviteľné.“
 
Viete si predstaviť, že Janukovyč bude v predčasných voľbách znovu kandidovať?
 „Teoreticky to je možné, ale myslím, že je to vylúčené. Janukovyč už nemá ani svojho voliča na východe, ktorého možno mal do predvčerajšieho dňa. Skončil v ukrajinskej politike a inak ako silou by v nej zostať ani nemohol. A silové riešenie, o ktoré sa pokúsil, mu nič neprinieslo...“
 
Je silový scenár, po ktorom volal ruský poradca Kremľa Sergej Glazjev, ešte možný?
„Nemyslím si. Ukázalo sa, že na to nie sú kapacity a vyvolalo to opačnú reakciu. Napríklad na západnej Ukrajine vyšla polícia do ulíc chrániť protestujúcich. Ak by sme si po týchto dvoch dňoch predstavili nasadenie armády, tak by to bol totálny masaker. Už aj ľudia v silových zložkách vidia, že to nie je cesta. Nevidia dôvod, prečo by mali strieľať.
 
Čo teda bude ďalej?
„Dohoda nerieši krízu, možno sa uzavrie nejaké obdobie, ktoré aspoň vylúči opakovanie silového scenára a budeme svedkami veľmi zložitej situácie, ktorá sa môže skončiť všelijako. Keď si zoberiete, ako sa objavovalo násilie od 30. novembra minulého roku, tak ide o 10-­ až 15-dňové cykly, keď dochádza k zrážkam a potom je chvíľu pokoj. Vyostrenie situácie sa môže znovu zopakovať, napríklad tým, že sa zneprehľadní situácia v tábore protestujúcich a to môže skomplikovať aj situáciu v parlamente, ktorý musí dohodu presadiť.“
 
Má v ňom Janukovyč vôbec ešte väčšinu?
„Parlament v piatok rozhodol o zastavení protiteroristickej operácie, hlasovalo až 236 poslancov. Takže proti Janukovyčovi sa tam už sformovala väčšina, keďže časť poslancov jeho Strany regióny sa pridala k trom opozičným stranám.“
 
Súčasťou dohody je aj zmena ústavy z roku 2004. Prečo je to dôležité?
„Je to zásadná vec, pretože obmedzuje právomoci prezidenta a mení systém z prezidentského na parlamentno-prezidentský, ktorý zaviedli poslanci po oranžovej revolúcii. Prezident Viktor Janukovyč ho po víťazstve v roku 2010 s pomocou ústavného súdu vrátil do podoby, ako ju podľa ruského vzoru presadil prezident Leonid Kučma. Podľa zmenenej ústavy by mal prezident skôr kontrolnú funkciu.“
 
Je to dobrá ústava?
„Nie najlepší model. Aj medzi opozíciou sa na ňu pozerajú rôzne a nevedia sa dohodnúť na presných detailoch. Prezidentovi ústava z roku 2004 dáva silné blokovacie práva, čo je veľmi nebezpečné, ak premiér a prezident neťahajú za jeden povraz. Ukázal to napríklad konflikt medzi bývalým prezidentom Viktorom Juščenkom a premiérkou Juliou Tymošenkovou. Nie je to ideálne riešenie, ale asi jediné priechodné.“
 
Ľudia neodišli z majdanu ani keď naň útočil Berkut, ani keď na nich strieľali snajperi, prekvapila vás ich odvaha?
„Sú to odvážni ľudia. Treba povedať jednu dôležitú vec, Janukovyč urobil zo štátu mafiu. Ak si pozriete, odkiaľ sú ľudia, ktorí zomreli na majdane, väčšina až na pár výnimiek sú zo západnej a strednej Ukrajiny. Nie preto, že by išlo o prozápadných ľudí, ale je to preto, že Janukovyč zneužíval štátne úrady, aby sa pomohol obohacovať svojmu mladšiemu synovi Oleksandrovi. Ten preberal vo veľkom malé a stredné podniky práve v strednej a západnej Ukrajine úplne hnusným výpalníckym štýlom. Prichádzali ľudia do podnikov, ponúkli tretinovú cenu, a keď to odmietli, zničili ich štátne úrady, od daniarov až po hygieny. Hlavne zo západnej Ukrajiny odišlo 17-tisíc podnikateľov za posledné dva roky. Dospelo to do takého stavu, že ľudia si povedali stačilo a že treba zničiť režim. Oni nemajú kam utekať, a preto majú veľkú motiváciu skončiť s Janukovyčom.“
 
Ako si vysvetľujete tých snajperov, čo strieľali na ľudí, kto by to mohol byť?
„Polícia si namiesto priamej konfrontácie s demonštrantmi najíma gangstrov, tituški, a ozbrojuje ich. Keď vláda potrebuje na udržanie svojej moci banditov, tým len ukazuje slabosť režimu.“
 
Výrazne v konflikte v uliciach figurujú aj predstavitelia nacionalistických organizácií, nakoľko sú nebezpeční?
„Keď je najhoršie, tak sú v predných líniách majdanu, to je fakt. Organizácie ako Pravý sektor, Trojzub, patriot Ukrajiny, to sú mladí ľudia, ktorí sa hlásia k ideológii ukrajinského nacionalizmu Stepana Banderu. Majú tréningové tábory, športujú, trénujú sa. Sú pripravení ísť do ozbrojeného konfliktu a tá ich ideológia im hovorí, že musia bojovať za ukrajinský štát. Majdan obraňuje napríklad 15-­tisíc veteránov z Afganistanu, ktorí sú pripravení pomáhať mu a menia sa po trojtisícových smenách. Ide o celé spektrum organizácií. Treba uznať, že velenie obrany majdanu dokázalo zastaviť postup ozbrojenej polície. Na druhej strane je pravda, že ľudia z Pravého sektora boli prví, čo hovorili, že potrebujú zbrane a aj strieľali. Ťažko odhadnúť, ako sa budú správať, keď sa situáciu podarí upokojiť.
 
Veľa Ukrajincov je nahnevaných na Európsku úniu, že so sankciami dlho váhala, mohlo sa tak zabrániť násiliu. Prišli neskoro?
„Určite áno. Únia mala podniknúť kroky už koncom januára, keď sa ukázalo, že ukrajinský parlament je zablokovaný a neexistuje tam politické riešenie. Američania boli pre Janukovyča neakceptovateľní, Rusi pre protestujúcich, Európska únia mala mandát a otvorené dvere k jedným aj k druhým. Títo traja ministri mali prísť pred tromi týždňami s tými istými tromi bodmi: predčasné voľby, technická vláda, nová ústava. Vtedy by táto piatková dohoda mohla fungovať.“
 
Európska únia ešte nezverejnila zoznam ľudí, ktorých potrestajú sankciami za násilie. Kto by na ňom nemal chýbať?
„Určite oligarchovia vrátane najbohatšieho Ukrajinca Rinata Achmetova, ktorý vo štvrtok odletel do Londýna. Mali by niesť politickú zodpovednosť, že Janukovyča urobili tým, čím sa stal. Bez nich by to nebol schopný dokázať. Rovnako by mali niesť zodpovednosť všetci, čo prijímali politické rozhodnutia, a vedenie silových zložiek. Myslím si dokonca, že aj poslanci, čo zablokovali politické riešenie, keď padla vláda Mykolu Azarova.“
 
Mal by byť na zozname prezident Janukovyč?
„Bez debaty, a všetky jeho firmy, ktoré za posledné tri roky rabovali.“
 
Ste spokojní s akcieschopnosťou slovenskej diplomacie, odkedy vypukli na Ukrajine masívne protesty?
„Chýbalo mi hlavne, že po 29. januári, keď hrozilo vypuknutie krvavého násilia, sme nevyvinuli nijakú iniciatívu ako včera Nemci, Francúzi a Poliaci. Keby prešiel silový scenár, za hranicami by nám tu vzniklo 50­-miliónové Bielorusko, migračné toky a podobné veci. Keď to začalo hroziť, tak sme nič nerobili a len sa prizerali. Mohli sme napríklad podniknúť niečo v rámci V4...“
 
Slovenský premiér sa k majdanu takmer vôbec nevyjadroval, dnes vyhlásil, že o Ukrajine vie vláda málo a nevie sa v nej orientovať. Čia je to chyba?
„Je to žalostné a svedectvo niečoho, čo ani nechcem komentovať.“
 
Ruský poradca Kremľa Glazjev okrem silového scenára hovoril aj o federalizácii Ukrajiny. Ako vážne treba brať vyhrážky Krymu o odtrhnutí sa od Ukrajiny?
 „Veľmi vážne. Keď dohoda nevyrieši situáciu, keď bude spochybnená autorita úradov, regióny prirodzene budú preberať kontrolu do svojich rúk. Vládne inštitúcie sú už teraz paralyzované, ako vidíme napríklad vo Ľvove, otázkou je, či sa to bude prehlbovať. Krym je veľkou hrozbou a môže byť kľúčovou agendou ďalších dní.“

Mirek Tóda

Zdroj: http://www.sme.sk/clanok_tlac.asp?cl=7111729