Andrej Bródy, rusínsky politik maďarskej orientácie

2. 7. 1895 sa narodil v obci Kivjažď (dnes je to Kamjans’ke na Ukrajine) Andrej Bródy, rusínsky politik maďarskej orientácie. Po rozpade Rakúsko-Uhorska bol zástanca zachovania Maďarska v rámci bývalého Uhorska s autonómiou pre národnostné menšiny. Začínal ako učiteľ, novinár i literát. Ako politika ho finančne podporovala Budapešť, no nemožno ho považovať za plateného agenta maďarských tajných služieb. Skôr sa dá považovať za agenta záujmov Maďarska v ČSR. Počas politickej krízy 1938 stál na čele podkarpatorus’kých autonomistických síl, nadviazal spoluprácu so slovenskými autonomistami z HSĽS. Začiatkom októbra 1938 bol na čele delegácie rusínskych politikov na rokovaniach s vládou v Prahe, potom ho vymenovali za predsedu prvej autonómnej vlády Podkarpatskej Rusi, čoskoro ho však odvolali, zatkli a obvinili z vlastizrady. Dôvodom bola jeho snaha presadiť na Podkarpatskej Rusi všeľudové hlasovanie ako záchranu integrity krajiny po neúspešných československo-maďarských rokovaniach v Komárne. Bródy ich obhajoval tým, že vláda ČSR nie je schopná chrániť celistvosť Podkarpatskej Rusi a plniť záväzok z medzinárodnej zmluvy. Po väznení v roku 1939 rozhodol prezident Emil Hácha o jeho prepustení. Krátko potom sa Bródy po obsadení Podkarpatskej Rusi Maďarmi vrátil do Užhorodu, kde sa stal poslancom maďarského parlamentu. Spolu s podkarpatskými poslancami márne presadzoval autonómiu kraja. Po vstupe maďarských vojsk sa postavil na čelo delegácie, ktorá šla do Budapešti dohodnúť autonómiu pre Karpatskú Ukrajinu a pripojenie k Maďarsku. Bezúspešne. V auguste 1944 sa skontaktoval s predstaviteľmi ZSSR, no narazil na nezáujem. V novembri 1944 ho zatkli agenti osobitných jednotiek sovietskej vojenskej kontrarozviedky SMERŠ a deportovali do ZSSR. Prešiel si gulagom a 11. 7. 1946 ho popravili vo väzení v Užhorode.

Autorka textov: Táňa Rundesová