Andrej Patrus, básnik a politik rusínskeho pôvodu

29. 3. 1917 sa narodil v obci Terebľa (dnešná Ukrajina) Andrej Patrus, podkarpatský básnik a politik, armádny dôstojník. Už počas štúdií sa prejavil jeho básnický talent. V roku 1937 vstúpil do KSČ a stal sa redaktorom jej časopisu, onedlho už bol v redakcii rusofilských a neskôr ukrajinských vládnych novín. Začiatkom vojny utiekol cez Karpaty do Sovietskeho zväzu, kde bol zadržaný, ale prepustili ho. Prihlásil sa do Červenej armády. Po obnovení diplomatických vzťahov medzi ZSSR a československou vládou v exile ho zaradili do československej vojenskej misie v Moskve, kde mal na starosti vyhľadávanie rusínskych väzňov v gulagoch. Zásluhou Patrusa a jeho nadriadeného Heliodora Píku sa im z táborov podarilo oslobodiť tisícky Rusínov. Tí sedeli v gulagoch za to, že v rokoch 1939 – 1941 utiekli z horthyovského Maďarska za slobodou do ZSSR. Po splnení tejto úlohy v októbri 1943 Patrusa vymenovali za zástupcu veliteľa druhej československej paradesantnej brigády. Po vojne sa vrátil do Užhorodu, ale dozvedel sa, že už v roku 1943 ho vylúčili z KSČ s obvinením z „tajnej spolupráce s československou exilovou vládou v Londýne“, čo bolo absurdné, keďže to bola jeho práca. Po anektovaní Podkarpatska Sovietskym zväzom vstúpil medzi sovietskych komunistov a stal sa aj členom Zväzu spisovateľov Ukrajiny. Velebil stalinský režim. No aj tak neunikol pozornosti agentov sovietskej kontrarozviedky NKVD, ktorí ho zatkli a obvinili zo špionáže v prospech britskej rozviedky. Vyšetrovanie bolo v skutočnosti prípravou procesu proti Heliodorovi Píkovi v ČSR. Patrusa odsúdili do gulagu na 25 rokov. Aj v tábore písal, vytvoril román Karpatská sonáta, sovietska tajná služba ho však skonfiškovala. Po Chruščovových reformách ho prepustili a rehabilitovali. Pracoval v Kyjeve ako novinár a prekladateľ, no zomrel v zabudnutí 9. 5. 1980.

Autorka textov: Táňa Rundesová