Andrej Smolák vystavuje v košickej Bužni

Jaroslava GAJDOŠOVÁ

Košice Súčasťou jubilejnej päťdesiatej Košickej hudobnej jari je aj výstava obrazov akademického maliara Andreja Smoláka. Rodák zo Stariny pri Snine študoval na pražskej Akadémii výtvarných umení a na svojom konte má už tisícky obrazov. Predovšetkým krajiniek, ale aj portrétov či figurálnych malieb a ženských aktov. V košickej Bužni momentálne vystavuje mystické ženské figúry zahalené do závoja abstraktných prírodných scenérií. Pri nich sme sa porozprávali o jeho momentálnej inšpirácii.

Ste krajinkár i maliar aktov. V ktorej polohe sa cítite lepšie?

"Momentálne v tej druhej, aj keď donedávna som maľoval hlavne krajiny a vôbec nie ženy. Vytvoril som stovky obrazov inšpirovaný okolím mojej rodnej obce Starina, ktorá je dnes dnom priehrady na pitnú vodu. Bolo ich také množstvo, že keď som robil pred dvadsiatimi rokmi výstavu v Humennom, mal som veľký problém vybrať si na ňu obrazy... Dnes žijem menej v realite a viac v krajine snov. V noci neviem zaspať - vidím svetlo, siluety žien, hlavou mi behajú úryvky z poézie. Preto nespím a maľujem, zatiaľ čo ráno sa stávam úradníkom. Mnohí sa ma pri pohľade na moje obrazy pýtajú, aké mám sny. Samozrejme, že farebné."

Čo je pre vás inšpirácia?

"Všetci si myslia, že ženy, pretože ich čoraz viac vidieť na mojich obrazoch. Áno, sú to v značnej miere krásne ženy, ale nielen ony. Je to aj večnosť ľudskej duše, duchovno a akýsi piaty rozmer, ktorý nás prenáša do iných svetov. Mojou inšpiráciou sú aj sny, radosť zo života, ruku mi vedie túžba tvoriť."

Ako vnímate krásu?

"Myslím, že krásu sa učíme vnímať celý život. Ja sa jej snažím vzdať hold svojou prácou. Kochám sa krásou, ale nevrhám sa na ňu, tak ako sa nevrhám na krásky, ktoré sa predo mnou odhalia v ateliéri. Iba pred nimi padám na kolená. Zároveň som presvedčený, že povinnosťou krásnej ženy je sa ukázať, aby ju umelec mohol stvárniť aj pre iných."

Takže krajinky sú už minulosťou?

"Nie, maľujem krajiny aj ďalej, ale už nie tak často ako predtým. Tvorím teraz veľa portrétov, aktov a svojich vízií, v ktorých sa vždy objavuje žena. Aj keď je štylizovaná v strome či krajine, na deväťdesiat percent je konkrétna. Vždy viem, ktorú som do toho stromu prevtelil. Tak ako v prípade tejto vŕby, ktorá mimochodom kedysi skutočne rástla uprostred Stariny. Pamätala si toho veľa pod ňou sa stretávali milenci, prichádzali prvé bozky, objatia..."

Vystavujete často?

"Uvedomil som si, že umelec musí vystavovať, keď chce byť v povedomí ľudí. Robím to rád, veď toto je moja päťdesiata druha výstava. Vystavoval som už v rôznych kútoch sveta, pričom s najväčšou odozvou som sa stretol v Izraeli a na Cypre, ktorý ma mimochodom veľmi uchvátil.. Ale moje obrazy silne vnímajú aj ľudia tu doma a v susednom Česku. Aj v Košiciach som bol príjemne prekvapený veľkým záujmom ľudí, predstihlo to moje očakávania."