Andrej Uram-Murín oslávi životné jubileum, pripravili mu jubilejnú výstavu

Z trápení duše ho vždy liečila paleta farieb a štetec
Svidníčan Andrej Uram-Murín oslávil životné jubileum - 90 rokov. Pri tejto príležitosti výstavných priestoroch Podduklianskeho osvetového strediska sprístupnili výstavu tohto známeho maliara a ikonopisca.

ŽIJE NAPLNO, OD ŽIVOTA PRIJÍMA VŠETKO
Neprekvapuje, že životným krédom Andreja Urama je - žiť naplno. Od života statočne prijíma všetko. Dobré aj zlé. Nezlomili ho životné prekážky, ani rany osudu. Z trápení duše ho vždy liečila paleta farieb a štetec. Emócie vložené do obrazov krajiny s detailmi prírody v podobe zátiší, sakrálnej architektúry drevených „cerkví“, dedinských pracovných motívov, ikon, nástenných malieb a najnovšie i abstraktných kompozícií otvárajú srdcia jeho blízkym aj priateľom.

ZO ŽIVOTA
Andrej Uram-Murín sa narodil 8. apríla 1933 v malebnej dedinke Habura (okr. Medzilaborce). Tu trávil svoje detstvo a ukončil osem tried základnej školy. Už v útlom veku intenzívne vnímal krásu a jedinečnosť prostredia, v ktorom vyrastal. Fascinovali ho premeny prírody počas ročných období, ktoré sa stali  bohatým inšpiračným žriedlom pre jeho neskoršiu tvorbu.

Študijné roky prežil v Prešove, na Pedagogickom gymnáziu. Počas nich sa intenzívne venoval výtvarnej tvorbe. V roku 1954 nastúpil ako učiteľ na ZDŠ v Stropkove. V štúdiu pokračoval diaľkovo na Pedagogickom inštitúte v Prešove, odbor matematika - výtvarná výchova, ktorý ukončil roku 1964.

CELÝ PRACOVNÝ ŽIVOT UČIL
Celý pracovný život pôsobil ako učiteľ. Krátko v Stropkove a neskôr väčšinu produktívnych rokov vo Svidníku, kam sa v 1970 roku aj s rodinou presťahoval. Tu až do svojho dôchodku učil matematiku a výtvarnú výchovu. Matematika a umenie, ako to ide spolu? „Všetko spolu súvisí,“ hovorí zanietene. „Neverili by ste, ale matematika je nutná pri výtvarnej tvorbe. Geometria a perspektíva mi pomohla pri kompozícii obrazov, využil som predstavivosť aj matematický zmysel pre detaily. Viete, keby som nemaľoval, asi by som sa utrápil. Aj teraz, keď denne tvorím, mám pocit naplnenosti a nerozmýšľam o chorobe a iných problémoch.“

Vždy si na maľovanie našiel čas. Jeho nástenné maľby so školskými motívmi dodnes skrášľujú priestory Základnej školy na Komenského ulici vo Svidníku. Pre celé generácie žiakov bol motivačným príkladom. Sám výtvarne činný býval prvým, kto im otváral nové obzory umeleckého myslenia, cit pre estetično a lásku k umeniu. Jeho vedomosti, skúsenosti a pedagogicko-výtvarné aktivity prispeli k oboznámeniu sa s výtvarným umením a umeleckou tvorbou. Mnohí z nich odišli študovať ďalej na rôzne umelecké školy.

DOMINUJE IKONOPISECTVO
V súčasnosti v jeho tvorbe okrem žánrov ako je krajinomaľba a zátišie dominuje ikonopisectvo. Najprv to boli maľby v interiéroch kostolíkov, neskôr aj reštaurovanie poškodených ikon. Ikonopisná maľba je svojbytný umelecký prejav a špecifický výtvarný druh sakrálnej umeleckej tvorby východnej cirkvi - gréckokatolíkov i pravoslávnych. Prostredníctvom prísneho kánonu sprístupňuje veriacim božskú realitu a približuje myšlienky teologických textov. Už samotný pojem „ikonopisná maľba“ výstižne poukazuje na skutočnosť, že božie slovo je „napísané“ prostredníctvom ikony - obrazu.

Povedané slovami významných cirkevných učiteľov: „...to, čo slovo rozprávača ponúka sluchu, to mlčanlivé maliarstvo ukazuje prostredníctvom zobrazenia...“ (sv. Basil Veľký).

Tak ako pretrvávajú tvary písmen, tak sa po stáročia v ikonách objavujú kompozície, farebné vzťahy, postoje figúr svätých, vyjadrenie emócií, hľadanie pravdy. Toto umenie Andrejovi Uramovi natoľko učarovalo, že začal „písať“ ikony sám. Práca na nich sa nedá oklamať. Predstavujú hodiny trpezlivej tvorby a ako ikonopisec - maliar ich posolstvo prežíva o to intenzívnejšie. Cíti ich silu a čerpá duševné uspokojenie. Vychádza z predlôh, ale ako vraví: “...v každej ikone je môj originálny rukopis a kus duše so všetkými pravidlami, ktoré sa musia dodržať.“

Dominuje Bohorodička - matka s malým Ježiškom, ktorú ako správne zvolenú životnú cestu a symbol lásky pretvára do ďalších „svetských obrazov“, odkazujúcich na vrúcny materinský cit. Najnovšie autor v svojej tvorbe objavuje ďalší priestor pre umelecké skúmanie svojich možností v nefiguratívnych, abstraktných kompozíciách.

Počas svojho tvorivého života vznikli diela, ktoré sa nachádzajú v mnohých zbierkach doma i v zahraničí. Patrí k pravidelným účastníkom okresných, krajských a celoslovenských prehliadok neprofesionálnej výtvarnej tvorby, kde získal niekoľko ocenení. Jeho práce boli vystavené na celoslovenskom kole Výtvarné spektrum 2013 v Trenčíne, tvorbu Andreja Urama mohli obdivovať návštevníci v Michalovciach, Medzilaborciach, ale aj v neďalekom Poľsku.

AKTÍVNY DÔCHODCA
Aj ako dôchodca Andrej Uram neodložil svoju milovanú paletu a štetec. Všetok voľný čas venuje tejto ušľachtilej záľube - maľovaniu. Dôkazom čoho je aj v poradí už štvrtá samostatná výstava v priestoroch Podduklianskeho osvetového strediska vo Svidníku. Na položenú „tak trochu šteklivú“ otázku, či sa nebojí pribúdajúcich rokov, hoci v svojom veku nevyzerá ani na sedemdesiatnika, odpovedal: „Nie, nie. Nič sa nekončí. Mám ešte veľa plánov. Koniec bude, keď tu už nebudem.“

NETRADIČNÉ PRACOVISKO
S týmto autorom ste sa už na stránkach nášho týždenníka stretli. Písali sme o ňom pred časom, že svoje ikony, ale i iné diela prezentuje v garáži. Premenil si ho nielen na ateliér, ale i na výstavnú sieň. Býva v radovej zástavbe na „Nižnom“ Svidníku, ktoré sa známe aj špecifickými predĺženými garážami. Ten svoj sa Andrej Uram-Murín rozhodol využiť úplne inak. Garáž zmenil na ateliér a výstavnú sieň v jednom. „Všetko, čo som mal v garáži, som vypratal. Bolo to množstvo nepotrebných vecí, ktoré som postupne poodvážal na zberný dvor. Celú garáž som následne upravil tak, aby v prvej časti po vstupe bol taký výstavný priestor a v tej zadnej časti aby som mal aj ateliér, kde môžem tvoriť. Je to teda také moje pracovisko, kde maľujem, ale i píšem ikony,“ povedal nám výtvarník a ikonopisec Andrej Uram-Murín.

(grus, pn)

foto: Andrej Uram-Murín sa venuje výtvarníctvu odmalička.
zdroj: nov