Andy Warhol – fragment všadeprítomnosti?

Ak existuje na svete človek, ktorému sa úspešne plnia jeho sny a imaginárne plány aj po smrti, tak to určite nebude nik iný ako Andy Warhol. Ten astenický „sedliačik“ narodený (06.08.1928, zomrel 22.02.0987) prostým ľuďom Andrejovi a Júlii Varcholovcom z malej východoslovenskej dedinky Miková pri Medzilaborciach, plachý a pseudoextravagantný, svoju úlohu superstar splnil ma 100%, aj keď to pre neho bolo doslova utrpením.

„Zamotal“ svoju prítomnosť vo svete umenia a kultúry tak rafinovane, že pomaly máme pocit, že čokoľvek o Warholovi poviete, môže byť pravda. Jeho najväčším umeleckým dielom bol on sám, pretože dokonca sa za umenie aj považoval. Žiaden umelec druhej polovice 20. storočia nebol tak úzkoprso sebevlastným, rigorózne popovým ako Andy Warhol. Jeho zmysel umenia i filozofia života poznamenaná nedefinovateľným „existencializmom“ vyústila do výrazne praktického termínu „biznis art“, čo sa dnes v spojitosti s Andym Warholom môže brať ako jeho pseudonym. Koncepčne pretvoril suchú komerčnosť a poplatnosť na umenie až tak ďaleko, že v sieni slávy umenia sa etablovali aj banálne predmety a situácie zo života, ktoré umelec doslova povýšil na post umenia. Je zbytočné hľadať vo Warholovi súvislosti, vplyvy z ontogenézy umenia.

Sám i jeho tvorba je na majestáte umenia akýmsi „mimozemšťanom“, ktorého každý akceptuje a často nevie prečo, zaznáva, a to už vôbec nevie prečo, alebo ignoruje, ale tu už zrejme dôvod má.. Stal sa synonymom Ameriky ako Mickey Mouse, Strýko Sam a pod. Umelecky „zušľachtil“ banálnosť, perverznosť, morbídnosť, radosť, smútok, benevolenciu, povrchnosť... Slovami jeho priateľa pop artistu Roberta Rauschenberga: „Nie každý Warhol je dobrý Warhol, zlý neexistuje!“. Mohli by sme to cez Andyho imaginárnu dušu interpretovať aj tak, že: „Nie všetko je dobré umenie, ale umením je všetko!“. Áno, stačí iba uhol pohľadu alebo zámer.

Warhol si nielen zrušením separovania maľby a fotky a povýšením banality na post umenia vybral trvalé miesto na nebi superstar, ale hlavne svojou prítomnosťou na tomto svete, vlastnou premenou z Andreja Varcholu na živú „skulptúru“ Andy Warhol potvrdil, že aj v umení je alebo môže byť všetko relatívne.Ak máte možnosť vidieť dielo Andyho Warhola, nedajte sa oklamať jeho výrokom: „Ak chcete poznať Warhola, pozrite sa na moje obrazy. Na povrchu je všetko, pod ním už nič!“. Klame! Pod tým povrchom je zrkadlo sveta, spoločnosti, formácie, duše, podoba hodnôt ...., ktoré sú „fasádou“ povrchu zaretušované. Možno, že je to tak dobre. Však aj samotný život dosť často používa „mejkap“ ako „povrch“.

Dr. Michal Bycko, PhD.,
hlavný kurátor MMUAW v Medzilaborciach.