Andy Warhol. Ako sa z uzavretého chlapca stala legenda

"Viem, že tam v kraji, odkiaľ prišli moji rodičia a kde zomrela moja sestra, sú chudobní, ale krásni ľudia," povedal raz Andy Warhol novinárovi.

Na jeho otázku, kde to je, dostal odpoveď: „Ja pochádzam odnikiaľ.“

„Každý vie, že urobil Campbellovu polievku, Marilyn Monroe, Elvisa Presleyho, ale nikto nepozná vnútorný vývin jeho chápania sveta, jeho filozofiu umenia,“ povedal pre Pravdu Michal Bycko. Kurátor výstavy, ktorý sa už desaťročia snaží odkrývať tajomstvo pôvodu, životných zákrut aj tvorby osamelého a uzavretého umelca. „Výstava chce poukázať na dielo a život človeka, ktorý napriek zdanlivému poznaniu ,kráľa pop-artu' zostáva v skutočnosti nepoznaný,“ pokračoval. Diváka preto sprevádza jednotlivými etapami životných i kreatívnych osudov. Od začiatku 50. rokov, keď pracoval ako reklamný grafik, ilustrátor či navrhoval topánky, cez najznámejšie pop-artové obdobie a slávnu Factory, až po vrchol.

Warholovo myslenie výrazne formovala jeho matka Júlia, ktorá po anglicky nikdy dobre nehovorila. S Andym sa celý život rozprávala len po rusínsky. Pochádzala rovnako ako jej manžel z Mikovej a rusínsku identitu si uchovala aj za oceánom. „Keď robil prvé kvety, mama mu povedala, urob ich viac. Bude to ako na ikonostase. Na klasickom ikonostase sa všetci svätci vizuálne podobajú, tak kázal kánon, a predsa bol každý iný. On prebral túto prostú dedinskú logiku a ako prvý maliar v dejinách vytváral portfóliá, ktoré by sme mohli nazvať modernými ikonostasmi,“ vysvetľuje kurátor. „Človek s príjemným správaním a dobrou povahou,“ dočítate sa vo výpise zo strednej školy, prezrádzajúcom, že najlepšie známky mal Andy Warhol z predmetov umenie, angličtina a svetové dejiny. Nikdy neodoslaný lístok adresovaný Trumanovi Capotemu prezrádza jednostrannosť Warholovej korešpondencie. Pohľadnica od Eddie Sedgwickovej odkazuje na leto 1968, keď po tom, čo na neho strieľala radikálna feministka Valerie Solanas, ležal v nemocnici. Rovnako ako účet z nemocnice za operáciu a zotavovanie.

„Veľmi dôležité obdobie tvorby Andyho Warhola nemá nič spoločné s pop-artom. Sú to takzvané pred pop-artové diela, kresby, maľby, návrhy na topánky, novoročenky. Práve v tom cítiť vplyv toho kraja ,odnikiaľ', jeho kultúry, folklóru, vierovyznania, mentality ľudí atď. Kraja, ktorý od narodenia jeho rodičov prešiel rôznym štátnym usporiadaním od Rakúsko-Uhorska až po dnešok. Zostal pre nich iba kraj,“ prízvukuje Michal Bycko.

Zvestovanie, Mona Lisa, Zrodenie Venuše či Sixtínska madona pripomínajú obdobie, keď inšpirovaný dielami renesančných majstrov Leonarda da Vinciho, Sandra Botticelliho či Raffaela Santiho vytvoril ich vlastné modifikácie. Ďalší priestor pozýva do legendárnej Silver Factory, v ktorej sa v 60. rokoch stretávali výtvarníci, hudobníci, literáti a ich priatelia. Spriazneným dušiam boli dvere otvorené. Nežila len spoločenskými stretnutiami a zábavou, Warhol v nej pracoval – na sieťotlačiach, nakrúcal undergroundové filmy, vydával časopis Interview, písal divadelné hry, manažoval hudobnú skupinu The Velvet Underground. Časy veľkej slávy štúdia dokumentoval fotografiami Billy Name.

„Stal sa Warholovým služobníkom, dvorným fotografom aj motivačným zdrojom. A Andyho rozdýchal po tom, čo naňho vystrelila atentátnička. Jeho fotografie sú autentické ,omrvinky' zo života velikána umenia druhej polovice 20. storočia,“ hovorí dôverný znalec Warholovho diela.

Keďže bol známy portrétista slávnych osobností zo sveta šoubiznisu, politiky a športu, každý chcel mať portrét od Warhola. Bola to otázka prestíže. Kvôli exkluzivite dopĺňal svoje sieťotlače diamantovým prachom. Mimoriadne lukratívnu zákazku dostal v roku 1984. Mal vytvoriť portréty kráľovien, jednou z nich bola aj kráľovna Ntombi Twaia zo Swahijska. Do dejín svojej krajiny sa zapísala ako vládkyňa, ktorá mala rozhodujúce slovo vo všetkých oblastiach života. Vo vystavenej kolekcii nechýba ani umelcov Autoportrét.

„Majiteľovi vychýrenej hollywoodskej reštaurácie Kafka nešlo do hlavy, ako sa obyčajný sedliačik, chudobný drotárik zo Slovenska dostal medzi smotánku, kde nemal vstup ani Mick Jagger. Na východnom Slovensku aj v Mikovej zbieral recepty na jedlá, ktoré potom servíroval vo svojom podniku,“ pridáva Bycko jednu z množstva perličiek, ktoré počas svojho „života s Warholom“ nazbieral. Za najzaujímavejšie etapy umelcovej kariéry považuje časy experimentov – pred pop-artom a po ňom, keď experimentoval s novými médiami a robil sochy, objekty aj inštalácie.

„Ale najväčším umeleckým dielom Andyho Warhola je sám Andy Warhol,“ dodáva Michal Bycko.

Jena Opoldusová, Pravda  09.09.2017
/krátené/

Zdroj: