Andy Warhol ani „Iné svety“ nesklamali
Vydarený filmový podvečer v Klube dôchodcov v Bardejove
Dve súčasné filmové diela, ktoré vypovedajú nielen o Rusínoch, mohli vidieť účastníci miniprehliadky filmov, pod názvom „Rusíni vo filmovom dokumente“.
Združenie inteligencie Rusínov Slovenska (ZIRS) a bardejovský klub Rusínskej obrody na Slovensku pripravili na štvrtok 16. októbra miniprehliadku filmov, pod názvom „Rusíni vo filmovom dokumente". V úvode podujatia sa k prítomným prihovorila Marianna Železná, ktorá privítala divákov a pozvaných hostí, medzi inými: podpredsedu ZIRS Jána Lipinského z Bratislavy, poľského režiséra Krzysztofa Krzyzanowského z Krakova, predsedu Regionálneho klubu Rusínskej obrody v Bardejove Ivana Banduriča, v zastúpení primátora vedúcu oddelenia sociálneho, bytového a zdravotníctva MsÚ Tatianu Fedákovú, starostov a predstaviteľov obecných samospráv, ako aj všetkých milovníkov kvalitného filmového umenia.
A na čo sa mohli návštevníci filmovej prehliadky tešiť? V prvom rade to boli dve súčasné filmové diela, ktoré vypovedajú nielen o Rusínoch, ako to naznačoval názov podujatia, ale aj o ľuďoch ako takých. Prvým filmom bolo dielo poľského režiséra Krzysztofa Kryžanowského „Andy alebo Andrej?", ktoré predstavuje život a tvorbu Andyho Warholu, ktorý je popredným predstaviteľom umeleckého smeru pop-art. Jeho rodičia, ako je už vo všeobecnosti známe, pochádzali z maličkej rusínskej dedinky Miková na severovýchodnom Slovensku, v ktorej je možné dodnes nájsť viacero nositeľov umelcovho pôvodného priezviska Varchola, ako aj dievčenského priezviská jeho mamy - Zavacká, Zavacký.
Andy Warhol (alebo ako nám ponúka sám režisér Andrej či Andrij Varchola) je divákovi predstavený v dvoch dejových líniách. Prvú líniu vytvára po poľsky čítaný komentár so základnými biografickými údajmi, ktorý je popretkávaný rodinnými fotografiami Andyho Warhola a archívnymi i súčasnými filmovými zábermi z prostredia Spojených štátov amerických. Druhá dejová línia zachytáva putovanie prof. Oleny Duc-Fajferovej (prednáša lemkovský jazyk na Jagelionskej univerzite v Krakove) po rodnom kraji predkov Andyho Warholu, do Mikovej a do Medzilaboriec, v ktorých sa nachádza jedno z dvoch múzeí na svete, ktoré predstavujú umelcovu tvorbu. V tejto časti filmu odznie veľa pozoruhodných a výstižných charakteristík o Warholovej tvorbe a jeho etnickom „backrounde". Tento európsky, resp. siovansko-rusínsky pôvod je možné v jeho dielach jednoznačne vypozorovať, a to aj napriek známej Warholovej odpovedi, ktorý na otázku novinárov odkiaľ je, povedal: „I am from nowhere" (Som odnikiaľ). Svojím spôsobom mal Warhol pravdu, pretože on sám sa už narodil v USA, no jeho obrazy nezaprú vizuálnu a farebnú inšpiráciu karpatskými ikonami, ako aj kdesi v hĺbke ukrytú iróniu a výsmech z konzumného spôsobu života, ktorému sa napokon neubránil ani sám autor. Celá táto časť filmu odznieva v rusínskom a slovenskom jazyku a s poľskými titulkami.
Druhým, obsahovo a kompozične obsiahlejším dielom bol film mladého slovenského autora Marka Škopa „Iné svety - Made in Šariš". Už samotný názov filmu je tak trochu provokujúci. O aké iné svety tu ide alebo čo máme chápať pod pojmom „Mejd in Šariš"? Divákovi sa postupne predstaví takmer sociologická vzorka ľudí, pochádzajúcich z Prešova a blízkeho okolia, ktorých navonok takmer nič nespája, dokonca by sme mohli povedať, že každý z nich svojím pôvodom i životným osudom predstavuje svoj svet, svoju vlastnú značku „made in".
Galériu postáv otvára dlhoročný zberateľ a kronikár zanikajúceho sveta „východniarskej" dediny prvej polovice 20. storočia, ktorý je zároveň ľudovým filozofom niekedy viac. inokedy menej trefne komentujúcim dianie v súčasnom svete. (Mená postáv zámerne neuvádzame, lebo si ich môže prečítať každý divák pri sledovaní filmu.) Divákom sa ďalej predstavuje nekonformný rusínsky karikaturista česko-slovenského a medzinárodného formátu, ženská lekárka židovského pôvodu, ktorú trápi budúcnosť viery svojich predkov, ako aj svojrázny rómsky aktivista, ktorý možno práve preto, že mal v minulosti opakované problémy so zákonom (či skôr zákon s ním), rozhodol sa postaviť proti nekalým praktikám cigánskych úžerníkov v rómskych osadách. Paletu postáv dotvára sympatický manželský pár zanietených folkloristov, ktorí si musia riešiť svoje každodenné rodinné a existenčné problémy, ale aj mladý začínajúci muzikant, ktorý vďaka tomu, že pochádza z dobre situovanej rodiny, nemusí riešiť problémy mladej rodiny, ktorá vo filme uvažuje aj nad možnosťou odchodu do zahraničia. Napriek tomu aj on má svoje problémy či už so závisťou, falošným priateľstvom alebo aj s takým niečím ako je nuda a vlastná arogancia, čo majú tieto, vekovo, vzdelaním, etnicky a sociálne rozdielne postavy spoločné? Všetkých spája najmä to, že žijú na Šariši, čo je vo filme pekne znázornené tým, že jednotliví aktéri sa postupne, tak ako prichádzajú, stretávajú na vrchole Šarišského hradu, ktorý dal meno celému kraju.
A ešte jedná vec všetkých spája. Každý, bez rozdielu sleduje televíziu, každý z nich, bohatý či chudobný, mladý či starý, Slovák, Rusnák či Róm sleduje telenovely, seriály, rôzne reality show, sleduje hľadanie všelijakých vyvolených, superstar, kráľovien krásy a iných rýchlokvasených celebrít. Autor filmu venuje veľký priestor práve vplyvu médií na ľudí. na ich zmýšľanie a tradičné etické a kultúrne hodnoty. Film „Iné svety" týmto ďalším rozmerom prekračuje úzky regionálny rámec „neturistického" predstavovania kraja, keďže sa venuje téme, ktorá je aktuálna nielen v celoeurópskom, ale aj v globálnom kontexte.
V programe prehliadky boli tri filmy. Napriek tomu, že tretí film „Ladomírske legendy a morytáty", košického režiséra Petra Kerekesa nebol kvôli časovému posunu premietnutý, určite sa ešte nájde v budúcnosti príležitosť vrátiť sa k nemu.
Čo dodať na záver? Podujatie, ktoré bolo prvé tohto charakteru v rámci aktivít Regionálneho klubu Rusínskej obrody v Bardejove, sa vydarilo. Poďakovať treba nielen organizátorom, ale aj všetkým, ktorí neľutovali čas a v ten štvrtkový podvečer prišli do vynoveného Klubu dôchodcov v Bardejove. Veríme, že z neho odchádzali s dobrým pocitom príjemne prežitého času. Určite k tomu prispeli aj chutné pirohy, ktoré boli pre návštevníkov po skončení premietania pripravené a ktoré pre nich (spolu so svojimi pomocníčkami) navarila predsedníčka klubu Anna Cidilková.
– šn -
Dve súčasné filmové diela, ktoré vypovedajú nielen o Rusínoch, mohli vidieť účastníci miniprehliadky filmov, pod názvom „Rusíni vo filmovom dokumente“.
Združenie inteligencie Rusínov Slovenska (ZIRS) a bardejovský klub Rusínskej obrody na Slovensku pripravili na štvrtok 16. októbra miniprehliadku filmov, pod názvom „Rusíni vo filmovom dokumente". V úvode podujatia sa k prítomným prihovorila Marianna Železná, ktorá privítala divákov a pozvaných hostí, medzi inými: podpredsedu ZIRS Jána Lipinského z Bratislavy, poľského režiséra Krzysztofa Krzyzanowského z Krakova, predsedu Regionálneho klubu Rusínskej obrody v Bardejove Ivana Banduriča, v zastúpení primátora vedúcu oddelenia sociálneho, bytového a zdravotníctva MsÚ Tatianu Fedákovú, starostov a predstaviteľov obecných samospráv, ako aj všetkých milovníkov kvalitného filmového umenia.
A na čo sa mohli návštevníci filmovej prehliadky tešiť? V prvom rade to boli dve súčasné filmové diela, ktoré vypovedajú nielen o Rusínoch, ako to naznačoval názov podujatia, ale aj o ľuďoch ako takých. Prvým filmom bolo dielo poľského režiséra Krzysztofa Kryžanowského „Andy alebo Andrej?", ktoré predstavuje život a tvorbu Andyho Warholu, ktorý je popredným predstaviteľom umeleckého smeru pop-art. Jeho rodičia, ako je už vo všeobecnosti známe, pochádzali z maličkej rusínskej dedinky Miková na severovýchodnom Slovensku, v ktorej je možné dodnes nájsť viacero nositeľov umelcovho pôvodného priezviska Varchola, ako aj dievčenského priezviská jeho mamy - Zavacká, Zavacký.
Andy Warhol (alebo ako nám ponúka sám režisér Andrej či Andrij Varchola) je divákovi predstavený v dvoch dejových líniách. Prvú líniu vytvára po poľsky čítaný komentár so základnými biografickými údajmi, ktorý je popretkávaný rodinnými fotografiami Andyho Warhola a archívnymi i súčasnými filmovými zábermi z prostredia Spojených štátov amerických. Druhá dejová línia zachytáva putovanie prof. Oleny Duc-Fajferovej (prednáša lemkovský jazyk na Jagelionskej univerzite v Krakove) po rodnom kraji predkov Andyho Warholu, do Mikovej a do Medzilaboriec, v ktorých sa nachádza jedno z dvoch múzeí na svete, ktoré predstavujú umelcovu tvorbu. V tejto časti filmu odznie veľa pozoruhodných a výstižných charakteristík o Warholovej tvorbe a jeho etnickom „backrounde". Tento európsky, resp. siovansko-rusínsky pôvod je možné v jeho dielach jednoznačne vypozorovať, a to aj napriek známej Warholovej odpovedi, ktorý na otázku novinárov odkiaľ je, povedal: „I am from nowhere" (Som odnikiaľ). Svojím spôsobom mal Warhol pravdu, pretože on sám sa už narodil v USA, no jeho obrazy nezaprú vizuálnu a farebnú inšpiráciu karpatskými ikonami, ako aj kdesi v hĺbke ukrytú iróniu a výsmech z konzumného spôsobu života, ktorému sa napokon neubránil ani sám autor. Celá táto časť filmu odznieva v rusínskom a slovenskom jazyku a s poľskými titulkami.
Druhým, obsahovo a kompozične obsiahlejším dielom bol film mladého slovenského autora Marka Škopa „Iné svety - Made in Šariš". Už samotný názov filmu je tak trochu provokujúci. O aké iné svety tu ide alebo čo máme chápať pod pojmom „Mejd in Šariš"? Divákovi sa postupne predstaví takmer sociologická vzorka ľudí, pochádzajúcich z Prešova a blízkeho okolia, ktorých navonok takmer nič nespája, dokonca by sme mohli povedať, že každý z nich svojím pôvodom i životným osudom predstavuje svoj svet, svoju vlastnú značku „made in".
Galériu postáv otvára dlhoročný zberateľ a kronikár zanikajúceho sveta „východniarskej" dediny prvej polovice 20. storočia, ktorý je zároveň ľudovým filozofom niekedy viac. inokedy menej trefne komentujúcim dianie v súčasnom svete. (Mená postáv zámerne neuvádzame, lebo si ich môže prečítať každý divák pri sledovaní filmu.) Divákom sa ďalej predstavuje nekonformný rusínsky karikaturista česko-slovenského a medzinárodného formátu, ženská lekárka židovského pôvodu, ktorú trápi budúcnosť viery svojich predkov, ako aj svojrázny rómsky aktivista, ktorý možno práve preto, že mal v minulosti opakované problémy so zákonom (či skôr zákon s ním), rozhodol sa postaviť proti nekalým praktikám cigánskych úžerníkov v rómskych osadách. Paletu postáv dotvára sympatický manželský pár zanietených folkloristov, ktorí si musia riešiť svoje každodenné rodinné a existenčné problémy, ale aj mladý začínajúci muzikant, ktorý vďaka tomu, že pochádza z dobre situovanej rodiny, nemusí riešiť problémy mladej rodiny, ktorá vo filme uvažuje aj nad možnosťou odchodu do zahraničia. Napriek tomu aj on má svoje problémy či už so závisťou, falošným priateľstvom alebo aj s takým niečím ako je nuda a vlastná arogancia, čo majú tieto, vekovo, vzdelaním, etnicky a sociálne rozdielne postavy spoločné? Všetkých spája najmä to, že žijú na Šariši, čo je vo filme pekne znázornené tým, že jednotliví aktéri sa postupne, tak ako prichádzajú, stretávajú na vrchole Šarišského hradu, ktorý dal meno celému kraju.
A ešte jedná vec všetkých spája. Každý, bez rozdielu sleduje televíziu, každý z nich, bohatý či chudobný, mladý či starý, Slovák, Rusnák či Róm sleduje telenovely, seriály, rôzne reality show, sleduje hľadanie všelijakých vyvolených, superstar, kráľovien krásy a iných rýchlokvasených celebrít. Autor filmu venuje veľký priestor práve vplyvu médií na ľudí. na ich zmýšľanie a tradičné etické a kultúrne hodnoty. Film „Iné svety" týmto ďalším rozmerom prekračuje úzky regionálny rámec „neturistického" predstavovania kraja, keďže sa venuje téme, ktorá je aktuálna nielen v celoeurópskom, ale aj v globálnom kontexte.
V programe prehliadky boli tri filmy. Napriek tomu, že tretí film „Ladomírske legendy a morytáty", košického režiséra Petra Kerekesa nebol kvôli časovému posunu premietnutý, určite sa ešte nájde v budúcnosti príležitosť vrátiť sa k nemu.
Čo dodať na záver? Podujatie, ktoré bolo prvé tohto charakteru v rámci aktivít Regionálneho klubu Rusínskej obrody v Bardejove, sa vydarilo. Poďakovať treba nielen organizátorom, ale aj všetkým, ktorí neľutovali čas a v ten štvrtkový podvečer prišli do vynoveného Klubu dôchodcov v Bardejove. Veríme, že z neho odchádzali s dobrým pocitom príjemne prežitého času. Určite k tomu prispeli aj chutné pirohy, ktoré boli pre návštevníkov po skončení premietania pripravené a ktoré pre nich (spolu so svojimi pomocníčkami) navarila predsedníčka klubu Anna Cidilková.
– šn -
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Teta Paraska:
-U nas taka atmosfera/obyčaj, pjanych ne znašam a terezvy suť mi podozryvy...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať