ANDY WARHOL, SLÁVNY A OSAMELÝ

Umelecký talent sa často prelína s čudáctvom a nie je to inak ani u Andyho Warhola, syna rodičov pochádzajúcich zo Slovenska, ktorého meno sa dostalo do dejín svetového výtvarného umenia.  Ako prvý Američan zakomponoval do obrazov fotografie, podnikavo využíval vo svojej továrni prácu narkomanov, transvestitov i krásky, túžiace po filmovej kariére. Bol ten, kto mal nové nápady. Hoci bol homosexuál, priťahoval mnohé ženy.
 
Andy Warhol sa stotožnil s úsilím amerických umelcov dištancovať sa od európskych výtvarných smerov, zaumienil si zbohatnúť a stať sa slávnym, čo sa mu aj podarilo. Nemôžeme sa veľmi čudovať neromantickému snu chlapca, vyrastajúceho v chudobnej rodine baníka z prisťahovaleckej štvrte Pittsburghu v štáte Pensylvánia. Keď sa jeho budúca mama, sedemnásťročná Júlia Zavacká z Mikovej v roku 1909 vydávala za dvadsaťročného Ondreja Warholu, netušila, aký osud ju očakáva. Bývala smutná, lebo prvé dieťa im zomrelo. Ondrejov brat už predtým odišiel za chlebom do Ameriky, o tri roky ho nasledoval aj jej mladý manžel. „Dlhých deväť rokov som čakala, než ho znova uvidím,“ povzdychla si v spomienkach. Aj po mnohých rokoch v novom svete rozprávala zmesou rusínskeho nárečia a angličtiny. Ich skoršiemu stretnutiu zabránila prvá svetová vojna, až v roku 1921 sa v Pittsburghu znova objali. Traja malí synovia Paul, John a Andy (narodený v roku 1929) boli dôkazom, že odlúčením ich láska neutíchla.
 

MATKINO NAJMILŠIE DIEŤA
Dvaja starší boli mocní chlapci, len Andy bol malý, chudý, krátkozraký, s bielymi vlasmi i pokožkou albína. Občas sa mu triasli ruky i tvár. Je to tanec sv. Víta, hovorili lekári. Nábožná matka ho priviedla ku katolíckemu kňazovi, ktorý sa usiloval chlapcovi pomôcť vyháňaním diabla z tela. Až v škole sa ukázalo, že v slabom tele sa ukrýva nadanie i ctižiadosť vyniknúť. Bol dobrý najmä v kreslení, preto ho zaradili do umeleckého kurzu pri miestnom múzeu. Učiteľ výtvarnej výchovy ho chválil: „Vyzerá nesmelo, ale má veľký talent.“ Matku to dojalo až k slzám, stal sa jej najmilším, výnimočným dieťaťom a ostal ním až do jej smrti Aj chorľavejúci otec si uľahčene vydýchol: „Hoci je chlapec slabý, nezahynie...“ Pred smrťou v roku 1942 požiadal najstaršieho Paula, aby sa postaral o matku i Andyho. V ich rodine sa nikdy neleňošilo – v rokoch krízy Júlia vyrábala z krepového papiera kvety a predávala ich po domoch, stredoškolák Andy brigádoval ako predavač. Vďaka talentu získal štipendium na Carnegie Institute of Technology a po záverečných skúškach v roku 1949 zamieril do centra amerického umenia – do New Yorku. Než sa osamostatnil, vystriedal rôzne práce v oblasti reklamy i úžitkového umenia: navrhoval topánky, ilustroval poviedky v časopisoch, aranžoval výklady v obchodných domoch. Za honoráre kúpil matke i sebe honosný dom; po finančnej stránke mohol byť spokojný, no on bol posadnutý vidinou slávy. V nedočkavosti uvidieť svoje meno na prvých stránkach novín si neraz zamieňal skutočné uznanie s pozlátkou, stretával sa s výstrednými hudobníkmi i hercami v presvedčení, že to sú pravé celebrity. Zamiloval sa do spisovateľa Trumana Capota, ktorému ilustroval poviedky, vyčkával ho na schodoch jeho domu, celý rok mu písal listy, ale Truman mu sotva odpovedal. Bola to nenaplnená láska a Andy si odmietanie vysvetľoval svojím nie príliš atraktívnym výzorom. Aby zamaskoval plešivejúcu hlavu, začal nosiť príčesok, neskôr strieborno-čiernu parochňu, maľoval si nechty, zvýrazňoval oči.
 

ANDYHO TOVÁREŇ NA UMENIE
Začiatkom 60. rokov Warhol získal pozornosť strohou maľbou toho, čo bežní Američania denne konzumovali – fliaš  od koka koly a plechoviek od Campbellových polievok. Vychádzal pri tom z jednoduchej myšlienky: Je to také otrasné, až je to krásne... Výtvarní kritici začali hovoriť o vzniku nového umeleckého smeru – pop-artu. Fľašami i plechovicami nadchol mnohých záujemcov o toto nové umenie i obchodníkov – výrobky i obrazy šli na dračku. Prenajal si opustený priestor pre továreň, kde sa rozhodol vyrábať umenie sériovým spôsobom. Vo veľkej hale nasprejovanej striebornou farbou sa stal najvyššou autoritou – umelcom i zamestnávateľom, ktorý dával pracovné príležitosti ľuďom na okraji spoločnosti. Platil im pár dolárov, k tomu obed. Každý mal talent na niečo iné: Billy Name bol  jeho dvorným fotografom a astrológom, Ingrid Superstar, Internationale Velvet, Viva túžili byť herečkami. Všetci sa extravagantne obliekali, šéf im vymýšľal nápadné mená. Niektorí boli deťmi bohatých rodičov.

V priľahlých menších miestnostiach užívali drogy i vzájomné homosexuálne lásky. Mnohí z nich hrali samých seba vo Warholových excentrických filmoch Blow Job, Tylor´s Mead Ass, Chelsea Girls a ďalších; tieto filmy sa nepremietali vo verejných kinosálach, ale  tajne v školských internátoch či malých súkromných premietačkách. Niektoré z Andyho herečiek boli doňho beznádejne zamilované. Telesná láska mu pripadala špinavá, aj mnohé z jeho homosexuálnych vzťahov sa odohrávali len cez telefón. Isté privilégium medzi ženami, čo sa doňho zamilovali, mala inteligentná francúzska maliarka a herečka Isabelle Collin Dufresneová, podľa uprednostňovanej farby známejšia pod menom Ultra Violet (Ultra fialová). Ich vzťah zvečnila v knihe Moje roky s Andym Warholom.
 
Pre jeho ďalšiu kariéru bolo dôležité stretnutie so študentom a básnikom Gerardom Malangeom, ktorý mal skúsenosti so sieťotlačou. Priviedol Warhola na myšlienku z fotografií pomocou farby a sieťotlače rozmnožovať portréty slávnych ľudí – tak vznikol veľký dvojobraz Marilyn Monroe –  Marilyn diptych i obrazy ďalších známych hercov, hudobníkov či politikov. Konečne bol slávny i bohatý, známi ľudia ho pozývali na večierky, navštevovali ho v jeho továrni. Za obraz mu boli ochotní platiť dvadsaťpäťtisíc dolárov. On do svojho prepychovo zariadeného domu nepozýval nikoho; vo voľnom čase žil osamelo s matkou, obklopení niekoľkými mačkami a psami, v nedeľu chodievali do kostola. Už nebýval chorý ako v detstve a bol by sa iste dožil vyššieho veku, keby ho v roku 1968 nebola postrelila jeho príležitostná zamestnankyňa, fanatická odporkyňa mužov Valeria Solanisová. Ostáva záhadou, prečo práve nemužného Andyho. Po operácii sa vystrábil, no odvtedy mal zdravotné problémy. Zomrel po menšej operácii v roku 1987 len päťdesiatosemročný. Americké ministerstvo zdravotníctva obvinilo po jeho smrti lekárov z nedbanlivosti. Jeho obrazy dorazili po roku 1989 aj na Slovensko –  niektoré môžeme vidieť vo Warholovom múzeu v Medzilaborciach.

V máji 2012 vydražili v New Yorku obraz Andyho Warhola Dvojitý Elvis za 37 miliónov dolárov.
 
Autor: Alžbeta Remiášová

Zdroj: http://zenskyweb.sk/slavny-a-osamely

Andy Warhol (* 6. august 1928, Pittsburgh – † 22. február 1987, New York) bol americký maliar, filmový tvorca, autor a dôležitá osobnosť v hnutí pop art. Warhol sa narodil ako Andrew Warhola v Pittsburghu v Pensylvánii, USA, prisťahovalcom rusínskej národnosti z dediny Miková v Rakúsko-Uhorsku (dnes severovýchodné Slovensko). Jeho bratia John a Paul sa narodili ešte na dnešnom Slovensku.