Ani Dukla nebola jediná!

Boli Svidník a okolie obývané v staroveku a rannom stredoveku? Táto otázka stále zostáva neobjasnená. Podľa mňa boli, aj keď o tom priame dôkazy nemáme. Treba brať do úvahy, že v tomto období sa v našich podmienkach ako stavebný materiál používali kameň, drevo, hlina a slama, ako krytina. Tieto stavebné materiály u nás prežívali až do novoveku. Nemusíme sa za to hanbiť. Používali ich aj iné národy, napríklad švajčiarsky Bern až do požiaru v 15. storočí bol drevený. Materiálom na bežné úžitkové predmety už bolo železo a hlina, ktoré sa v našich agresívnych podmienkach rozložili a do dnešných dní nezachovali, aj keď dúfam, že nejaké fragmenty sa nájsť podarí. Kamene z opustených príbytkov starí osadníci i prišelci použili na podmurovky nových domov. Neostali ani pozostatky základov z takých stavieb, ako bol stredoveký hrádok na kopci Kaštelik.

Že toto územie bolo osídlené môžeme vydedukovať zo zemepisných názvov, ktoré zostali doteraz. Podľa mňa tu mali žiť na prelome letopočtov Kelti a možno aj Góti, slová ktorých v našom jazyku zostali doteraz. Osy, Šaturčanec, Šivarna, Rohuľa, Magura, Karpaty, Ondava, Laborec...

Ďalej tu máme hovorové slová, napr. dzajsta, kačelo, cmiter, kurastra, canistra, kica, morda, tej... Zvlášť sú zaujímavé slová mole mo - pozeraj, so zdôraznením - mo, alebo ole - čo je citoslovce nuknutia no. Voľakedy sme hovorili ole vos - no zober. V germánskych krajinách na športových podujatiach povzbudzujú aktérov ole, ole.

Aj naše prírodné sladidlo med v našom nárečí mid, je cudzieho pôvodu, t.j. gotského midus. Slovania používali termín med - grécky medos. Z toho vyplýva, že obyvateľstvo sa striedalo a jedna alebo druhá strana od osadníkov jednotlivé výrazy preberala. Naše ospievané Karpaty majú údajne byť menom našich prapredkov Chorvátov, Harvatov (Karpatov - behom času sa názvy komolili).

Samostatnú kapitolu musíme venovať našej oslavovanej Dukle - Duklianskemu priesmyku. V Čiernej Hore - bývalej republike Juhoslávie je tiež Dukla zvaná od starej osady Doclea - Dioclea. Tamojšie obyvateľstvo sa nazývalo Dukliane. Žil tu knieža Duklanský, v iných prameňoch Dukliansky, Duklinský. Bol latin. Je viac než pravdepodobné, že „Duklianci“ na našom území sa nachádzali, aj museli prechádzať Dukelským priesmykom, ktorý bol funkčný, už v dobe predhistorickej. Je pozoruhodné, že aj v dalmatskom Chorvátsku v 13. storočí sa chápe Svätopluk ako kráľ Chorvátov a podobne aj čiernohorskej Dukle, čo podporuje myšlienku, že sme patrili do Veľkomoravskej ríše.

Keďže názov Dukla je odvodený od rímskeho cisára Diocleana je predpoklad, že títo „Duklianci“ založili osadu, teraz mestečko Dukla v Poľsku i pomenovali Dukelský priesmyk. To znamená, že tu boli aj vplyvy rímsko-latinské a Svidník môže mať pôvod aj v latinskom slove swidus, to znamená jasné, viditeľné miesto, čo znamená vodu. Zaujímavý je tu slovný základ vid. Voľakedy sa chodilo kúpať k vode, málokto spomenul názov rieky (to len v úradnej terminológii). V starom Poľsku je rieka wda, čo tiež by malo znamenať vodu, ktorá znamenala život. Keďže doteraz tu my Slovania žijeme, znamená, že sme stálymi obyvateľmi toho nášho prekrásneho kúta zeme. Chráňme si ho a zveľaďujme.

Igor Kimák