Ani nezaočkovaní nechcú zomrieť

Tvoria pevný kmeň a v rozpore s faktmi sa nazdávajú, že viac ako covid ich život ohrozuje vakcína.

Tápame v dohadoch, ale to je pri hľadaní odpovedí na najdôležitejšiu otázku doby v poriadku.

Nikto presne nevie, prečo tvárou v tvár nepopierateľným argumentom o tom, že vakcína proti covidu môže zachrániť život alebo významne zmierniť priebeh ochorenia, ju niektorí naďalej tvrdošijne odmietajú. To, čo bolo na jar a v lete iba vysoko pravdepodobné, je už dnes očividné.

Ako dôkaz azda postačujú správy z infekčných oddelení nemocníc. Ak je pre niekoho náročné preštudovať si ich, stačí aj krátky pohľad na aktuálnu mapu Slovenska. Naša krajina je už najnovšie rozdelená na prevažne čierny severovýchod a stred a červený juhozápad, respektíve veľké aglomerácie, ako sú Košice a Prešov. Hlavnou príčinou zadelenia do tej-ktorej farby je miera zaočkovanosti. V čiernych okresoch je nižšia.

Prečo väčšina dospelej populácie očkovanie naďalej odmieta? Nazdávam sa, že antivaxeri sú len malou, no o to hlučnejšou a agresívnejšou časťou tejto skupiny. Médiá sa v dobrom úmysle dopúšťajú prvého skreslenia, ak píšu najmä o nich. Niektorí nezaočkovaní majú aj legitímne dôvody, najmä zdravotné kontraindikácie.

Čo však tí ostatní?

Zabije ma vakcína, nie covid
Platí, že všetci, ktorí mohli byť zaočkovaní, no napriek tomu nie sú, už mali možnosť oboznámiť sa s možnými dôsledkami svojho počínania. Áno, dnes už o nich možno povedať, že vzbudzujú oprávnený hnev, keďže ohrozujú zdravie a život nielen sebe, ale aj svojmu okoliu.

Kolega Martin M. Šimečka sa odvoláva na výskumy sociálneho psychológa Henriho Tajfela. Ten v jednom z nich zo 70. rokov rozdelil dobrovoľníkov v „neškodnej téme“ (názor na maliarov) do dvoch skupín, pričom zistil, že príslušníci oboch skupín sa s tou svojou stotožnili do takej miery, že boli ochotní až fyzicky trpieť. Za podmienky, že druhá skupina trpí ešte viac.

Martin z toho vyvodzuje, že neočkovaní sú ochotní riskovať smrť, pretože veria, že druhá skupina – očkovaní – umiera na vakcínu v ešte väčších počtoch.

Nazdávam sa, že teória kmeňovej identity je správna, ale názor, že neočkovaní sú ochotní riskovať (svoju) smrť, nie. Ani oni nechcú zomrieť, ak teda pominieme mizivé promile tých, ktorých môžeme pracovne nazvať „šahídi covidu“, čo je odkaz na samovražedných atentátnikov na Blízkom východe.

Postoje neočkovaných majú iné príčiny. Oni sa iba nazdávajú, že viac ako covid ich život ohrozuje vakcína samotná. Súhlasím s Martinom, že je medzi nimi časť hlúpych a zlých ľudí. Práve oni nachádzajú oporu v silnej kmeňovej identite, aby si svoje postoje upevnili.

Súdržnosť nezaočkovaných
Tu sme pri jadre polarizujúcej témy. Zatiaľ čo zaočkovaní netvoria nijaký pevný, homogénny a už vôbec nie nepriateľský kmeň, tí druhí, teda hluční antivaxeri, spĺňajú (najmä na sociálnych sieťach) všetky tieto kritériá.

Ocitli sa izolovaní vysokým múrom od okolia, cítia sa tak vo svojom postoji bezpeční. Téma očkovania im poskytla príslušnosť k novému a nebývalo silnému kmeňu. Často sa aj navzájom poznajú.

Pripomína to príklad z konca 2. svetovej vojny, keď do nacistických oddielov zaradili aj mladých mužov, robotníkov z Hamburgu, prevažne ľavicovo orientovaných. Keď prišli na východné územia, kde mali vo veľkom zabíjať bezbranných civilistov, dostali pred začiatkom vražednej operácie možnosť vystúpiť z radu a beztrestne odísť. Urobilo to veľmi málo z nich. Dôvod? Keď po vojne robili výskum, prečo sa tak zachovali, nebol odpoveďou súcit s obeťami, ale lojalita a konformita s kamarátmi z oddielu. Tí muži hovorili, že „by ich v tom nenechali“, teda nepripustili, aby ich kamaráti „museli zabíjať“ a oni nie.

Ako to súvisí s našou témou? Pre identitu veľmi súdržného kmeňa nezaočkovaných je charakteristická takisto vysoká vzájomná lojalita. Možno sa oprávnene domnievať, že jednotlivec, ktorý by zmenil názor a dal sa zaočkovať, by to bral ako svoju „zradu kamarátov“.

A strach z vylúčenia môže byť silnejší ako obava zo zdravotných následkov.

Realita skreslená médiami
Švédsky odborník na verejné zdravotníctvo Hans Rosling napísal knihu Moc faktov (Tatran, 2019). Zaoberá sa hľadaním odpovedí na otázku, prečo máme tendenciu vidieť svet horší, než v skutočnosti je. Dostupné fakty totiž hovoria o zlepšujúcej sa kvalite života aj v chudobných krajinách. Dnešné Somálsko, píše Rosling, je na úrovni Švédska v čase detstva jeho rodičov.

Prečo je to tak, prečo aj vedecké kapacity dosahujú v odpovediach na dôležité otázky kvality života vo svete horšie výsledky z troch možností ako šimpanzy pri náhodných odpovediach?

Jedným z kľúčových dôvodov je skreslenie spôsobené médiami. Stručne: médiá z definície uprednostňujú tragédie, nešťastia a zlé správy. Informácia, že dnes v Bratislave nikoho nezabili, nikoho nezaujíma, vražda je povestným „korením a soľou“ priťahujúcim čitateľov.

A platí to aj v prípade správ o covide, osobitne zosilnených šírením na sociálnych sieťach. Nikoho nezaujíma, že konkrétna mladá žena dnes nezomrela na vedľajšie účinky očkovania, opačná správa je však mimoriadne virálna. A iba málokto z čitateľov si uvedomí, že ide o mizivé promile takýchto tragédií. Vidíte, povie si antivaxer, môže sa to stať aj mne. A už nedodá, že ak dostane vírus a má vážny priebeh ochorenia, je riziko smrti oveľa vyššie.

Kto riskuje čiu smrť
Celé je to pritom od začiatku zle. Očkovanie nemala byť politická, ale výsostne odborná téma. Veď kto by kedy čakal na radu od Pellegriniho, Kollára či Matoviča, či si má dať operovať koleno, ak mu to odporúča lekár? O to väčšia je zodpovednosť popieračov očkovania v radoch našej opozície. Ich správanie je perfídne, keďže vedia dve veci – aké dôsledky môže mať neočkovanie a aký veľký vplyv majú na svojich voličov, ktorí ich (aj v tomto považujú) za autority.

Pochopil to dokonca aj Putin či Orbán. Ako sme zistili pri nahrávkach z chaty, chápe to aj Fico, vedome však svojich priaznivcov vystavuje ohrozeniu života. V tom je Slovensko, žiaľ, iracionálnym unikátom.

Kolega Šimečka má pravdu v tom, že tí agresívni antivaxeri, o ktorých z pochopiteľných príčin uvažuje ako o nepriateľoch, sú naozaj čiastočne obeťami politikov a oligarchie. Ak niekto vedome, cynicky a zločinným spôsobom ide za svojím prospechom (rastom preferencií) aj za cenu straty života, sú to perfídni politici ako Fico.

S dôležitým dôvetkom, že ozaj riskujú smrť – nie však svoju, ale smrť svojich voličov. A to je tá najhoršia správa.

ANDREJ BÁN

Zdroj: 
https://dennikn.sk/2596830/ani-nezaockovani-nechcu-zomriet/?ref=tit

foto:
Foto N – Tomáš Benedikovič