Anna Bergerová, rodáčka z Habury: Bojovala v druhej svetovej vojne: Nemôžem sa zmieriť s tým, že silnejší brat napadol slabšieho
BRATISLAVA. "Celé to tam obsadili Ukrajinci," vraví skupinka dôchodkýň rovnako starému pánovi, ktorý v pondelok krátko po deviatej ráno kráča s veľkou sovietskou zástavou na bratislavský Slavín.
Seniorky, z ktorých niektoré boli podľa vlastných slov až od Prievidze, pod Ukrajincami mysleli aktivistov z iniciatívy Mier Ukrajine. Od deviatej na piedestáli pamätníka na Slavíne čítali mená obetí ruskej invázie na Ukrajine.
Pietne miesto mali objednané od siedmej ráno do jedenástej večer. Chceli tým zabrániť aj tomu, aby Slavín 9. mája úplne ovládli proruskí demonštranti. V tento deň totiž koniec druhej svetovej vojny oslavuje Rusko, ktoré pred necelými tromi mesiacmi napadlo Ukrajinu.
Na Slovensku a v Európskej únii sa koniec druhej svetovej vojny oslavoval v nedeľu 8. mája.
Zámer chrániť Slavín pred proruskými demonštrantmi sa aktivistom z iniciatívy nakoniec úplne nepodaril.
Proruská skupina krikom prerušovala čítanie mien obetí ruskej agresie na Ukrajine. Polícia musela dokonca vytvoriť ochranný koridor okolo aktivistov z iniciatívy, ktorých sa proruskí demonštranti snažili vytlačiť z piedestálu pod pamätníkom.
Harabin sa dostal do potýčky
Na priestranstve sa krátko po deviatej ráno začali zhromažďovať zväčša starší ľudia so sovietskymi a slovenskými zástavami, ktorým sa nepáčilo, že sa čítajú mená obetí ruskej invázie na Ukrajine. "Banderovci, fašisti," kričali na aktivistov z iniciatívy.
Proruských aktivistov postupne pribúdalo. Nakoniec ich bolo niekoľko desiatok. Prišiel medzi nich aj bývalý premiér Ján Čarnogurský s čierno-oranžovou svätojurskou stuhou. Je to tradičný ruský symbol vojenskej cti.
Kto bol na Slavíne
Aktivisti z iniciatívy Mier Ukrajine
Niekoľko desiatok proruských demonštrantov
Bývalý premiér Ján Čarnogurský
Bývalý minister spravodlivosti Štefan Harabin
Bývalý poslanec Peter Marček (Sme rodina)
Podpredseda KSS Jalal Sulejman
Okrem neho bol medzi demonštrantmi aj bývalý poslanec za Sme rodina Peter Marček. Preslávil sa svojimi cestami na Rusmi anektovaný Krym. Nechýbal ani bývalý minister pôdohospodárstva za HZDS Miroslav Jureňa z prvej vlády Roberta Fica (Smer). Stal sa známym tlačovkou pred kravínom, počas ktorej búchal päsťou do stola.
Najviac rozruchu však vyvolal bývalý šéf najvyššieho súdu Štefan Harabin. Napriek policajnému kordónu, ktorý oddeľoval aktivistov z iniciatívy od proruských demonštrantov, sa snažil dostať až na piedestál Slavína. Nakoniec ho policajti pustili.
Pustili aj skupinku asi desiatich komunistov, ktorí zo zadnej strany Slavína položili veniec v tvare veľkej päťcípej hviezdy. Bol medzi nimi aj podpredseda KSS Jalal Sulejman.
Na Slavíne však neboli v pondelok doobeda len aktivisti z iniciatívy Mier Ukrajine a proruskí demonštranti. Na pietne miesto prišlo aj niekoľko priamych účastníkov bojov z druhej svetovej vojny.
Ošetrovateľka: Je to od Ruska neprimerané
Medzi veteránmi bola aj Anna Bergerová z Bratislavy. Na Slavín prišla s blúzkou, na ktorej mala množstvo vojenských medailí.
Počas druhej svetovej vojny bola ošetrovateľkou v partizánskej skupine Čapajev. Denníku SME poskytla rozhovor o tom, ako vníma vojnu na Ukrajine a rozdelenie obyvateľov Slovenska pre ňu.
Prečo ste prišli na Slavín?
Chodím sem každý rok. Došla som preto, aby som sa poklonila tým, ktorí padli za naše oslobodenie. Aby som im vzdala hlbokú úctu.
Ako hodnotíte, že nová generácia ruských vojakov teraz útočí na Ukrajine?
Keď som sa dozvedela, že je vojna na Ukrajine, skoro som odpadla. Neverila som tomu. Nemôžem sa zmieriť s tým, že silný brat napadol slabšieho brata.
Je mi nesmierne ľúto mŕtvych ľudí na jednej aj na druhej strane. Je mi ľúto, že zase zostávajú smutné mamy. Smutné deti bez otcov. S tým sa neviem vyrovnať.
Som vďačná našim predstaviteľom, ale aj združeniam a obyčajným ľuďom, že sa ujali pomoci Ukrajincom. Páči sa mi humanitárna pomoc. Nesúhlasím však s tým, aby naši dodávali zbrane, lebo sa len predlžuje vojna.
Keby Ukrajinci nemali zbrane, dávno by ich už Rusi porazili. Majú podľa vás právo sa brániť?
Právo majú. Ja vysokej politike nerozumiem. Ale spory sa neriešia prelievaním krvi, ale dialógom.
Keby ste boli Ukrajinka, čo by ste robili, ak by vašu krajinu napadol cudzí štát?
Ja som Rusínka a mnoho príbuzných mám na Ukrajine.
Neviem, čo by som robila. Stavala by som sa proti tomu. Ale čo by som s mojimi barlami mohla robiť? Možno tam, kde by sa dalo rozprávať, by som takto rozprávala, ako rozprávam.
Ako by podľa vás mali Ukrajinci reagovať na ruskú inváziu?
Neviem na to odpovedať. Musela by som vedieť, čo sa na Ukrajine osem rokov dialo a čo sa nedoriešilo. Ruskí občania žijúci na Ukrajine boli diskriminovaní. Mali tam, neviem aké podmienky. Preto si Rusko musí chrániť svojich občanov.
Keby aj Rusi boli diskriminovaní Ukrajincami, je toto ich primeraná reakcia, že im vyvražďujú ľudí v obciach?
Nie, nie je to primeraná reakcia. Malo sa to riešiť vzájomnou komunikáciou. Diplomatickým jazykom. Nie zbraňami.
Ako vnímate pondelkové zhromaždenie na Slavíne, počas ktorého iniciatíva Mier Ukrajine číta mená obetí ruskej invázie a druhá proruská sa im to snaží prekaziť?
A keby čítali aj obete banderovcov na Ukrajine?
Táto akcia sa týka aktuálneho konfliktu na Ukrajine.
Ale to musí mať súvis. Nemôže to byť vytrhávané.
Ján Krempaský, redaktor
Čítajte viac:
https://domov.sme.sk/c/22905628/ukrajina-rusko-slavin-druha-svetova-vojna-partizanka-rozhovor.html
Foto:
Anna Bergerová bola počas druhej svetovej vojny ošetrovateľkou v partizánskej skupine Čapajev.
(Zdroj: Miroslav Gupka)
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Marčika. Žvidaňa rano ku mami:
-Mamo, de moja bunda? Mamo, de mij ruksak? Mamo a što soj mam oblečy? Mamo a što mame na fryštyk? Mamo dajte mi dajaky korunky... Mamo a de mam kľučy? atd.
Marčika. Žvidaňa rano ku ňaňovi:
-Ňaňu, de mama...?
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať