Anna Bittnerová odišla do hereckého neba

V Dome smútku na hlavnom mestskom cintoríne v Prešove sa v pondelok o 10. hodine verejnosť  navždy rozlúči s herečkou Divadla Alexandra Duchnoviča Annou Bittnerovou. Do hereckého neba odišla vo veku 79 rokov.

 

Pochádzala z Kamienky v okrese Stará Ľubovňa a tam aj vo štvrtok 7. augusta naposledy vydýchla. S Prešovom ju však spájajú najlepšie roky jej života. Narodila sa v Kamienke v roku 1935. V rodnej obci ukončila školu, ale keďže vždy rada recitovala a veľa čítala, už tam začali jej herecké začiatky.

 

Do Prešova prišla ako 15-ročná s istými školskými divadelnými skúsenosťami, ale zaujala a hneď nastúpila dráhu herečky v Divadle Alexandra Duchnoviča (DAD). Bolo to v roku 1950. Divadlo bolo jej životom a domovom.

 

Prežila v ňom 43 rokov, odohrala viac ako 62 divadelných hier a účinkovala v 260 hereckých úlohách. Veľmi dobre spievala, preto aj často dostávala také roly, kde sa to vyžadovalo.

 

„Ešte ako mladá utrpela ťažký úraz, mala za sebou veľa operácií a zdravotných ťažkostí, ale spomíname si na ňu ako na vynikajúcu kamarátku a veselú ženu. Milovala prírodu a často nám hovorila o tom, ako sa teší do rodnej dediny, do Kamienky. Pôjde do lesa a tam sa vyspieva do sýtosti. Poznala veľmi veľa ruských, ukrajinských aj rusínskych piesní. Jej najobľúbenejšia bola Poľana, poľana,“ zaspomínal si na kolegyňu súčasný umelecký vedúci DAD Jozef Tkáč.

 

Mladších kolegov vedela povzbudiť

Tkáč pripomenul aj obdobie,  keď sám začínal ako herec. V svojej prvej hre, Prípad Adama a Evy, mal veľkú trému. Anna Bittnerová v nej hrala zvodkyňu a počas skúšok ho vždy upokojovala. Chytila ho za ruku a presviedčala, že rolu ženícha zvládne a trému prekoná.

 

V časoch socializmu vraj nebola veľmi obľúbená, lebo donášačom vtedajšieho režimu vždy od srdca a úprimne povedala, čo si o nich myslí. Tak sa stalo, že na rozdiel od iných hercov, jej fotografia nikdy nebola na Tabuli cti.

 

Mnohí však na jej herecké skúsenosti a prínos pre divadlo nezabudli, a keď v roku 1993 odišla do hereckého dôchodku, často na ňu spomínali. Aj teraz, keď sa s ňou navždy lúčili.

 

| ak