Anna Šimkuličová: Rada sa púšťam do dobrodružstva s nožnicami

Pre Humenčanku Annu Šimkuličovú je tvorba koláží dobrodružstvom s nožnicami. Bývalá novinárka sa kolážam a fotografickým kompozíciám venuje už niekoľko rokov. Tvrdí, že odvtedy sa jej život stal bohatším, zaujímavejším a kreatívnejším.

Minulý týždeň sa opäť predstavila humenskej verejnosti vo výstavných priestoroch hotela Karpatia. Pre výstavu v Minigalérii Andrej Smolák v hoteli Karpatia vybrala Anna Šimkuličová kolekciu koláží a fotografických kompozícií, v ktorých kombinuje detaily výtvarných diel a kvety.

„Oboje mám veľmi rada. Môj život by bol bez kvetov, bez obrazov a bez farieb fádnejší. Mám rada jasné, intenzívne tóny, čo je zjavné aj z mojich obrazov. Snažím sa dosiahnuť v nich farebnú harmóniu a vzbudiť emócie,“ hovorí bývalá novinárka.

Smolákova prvá dospelá žiačka
Vážnejšie sa venovať výtvarnému umeniu sa rozhodla pred rokmi, keď sa zapísala do súkromnej umeleckej školy Andreja Smoláka pre dospelých v Snine. Bola jej prvou absolventkou.

„Naši učitelia Andrej Smolák, Emil Semanco či vtedajšia riaditeľka Eva Goľová boli veľkou inšpiráciou pre našu tvorbu. Boli našou oporou,“ spomína.

Na otázku, prečo zakotvila pri kolážach, má jednoduchú odpoveď. „Koláž poskytuje široké možnosti na to, aby sa človek mohol vyjadriť pomerne rýchlo a s efektom. Podarilo sa mi nájsť svoju cestu, ktorou by som rada išla. Hľadám možnosti, ako využiť nové technológie pri spracovaní rôznych tém. Je to veľmi pekné dobrodružstvo s nožnicami, do ktorého sa rada púšťam,“ hovorí. „Tvorivá činnosť zmenila môj život. Stal sa bohatším, zaujímavejším a kreatívnejším,“ dodáva.

Koláž je príbeh, ktorý treba vyrozprávať
Popredný slovenský kolážista Emil Semanco, rodák z Ćertižného, sa zhostil funkcie kurátora výstavy. „Tvorbu Anny Šimkuličovej sledujem už asi päť rokov. V mnohých obrazoch nachádzam vlastné výstrižky, ktoré som jej kedysi podaroval. Viedol som jej ruku, keď lepila prvé koláže. Odvtedy urobila obrovský pokrok,“ povedal na vernisáži.

Sám prepadol koláži v mladosti. „Voľakedy som si ako absolvent vysokej školy povedal, že koláž umožňuje maľovať aj bezrukému Rafaelovi. Chcel som koláž predstaviť ako suverénnu výtvarnú techniku, ktorá si zaslúži byť autonómnou. Usilujem sa o jej renesanciu na Slovensku,“ dodal.

Koláž je podľa jeho slov príbehom, ktorý potrebuje vyrozprávať. „Je poviedková, tajomná, poetická. Je taká, ako si ju autor vymyslí,“ doplnil.

Aj v rodnom kraji, aj v pohraničí
Anna Šimkuličová má za sebou zaujímavé obdobie. Koncom minulého roka v rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry Terra incognita prezentovala svoje obrazy v rodnom kraji na juhu Slovenska. „Bolo to pre mňa, vzhľadom na stále živé korene, veľmi dôležité,“ hovorí. Vďaka projektu Ženy pohraničia v marci vo Svidníku vystavovala spolu s Annou Muniou, tiež novinárkou, z poľského Sanoku.

„Anna pred desiatimi rokmi vystavovala obrazy v Humennom a bola inšpirátorkou môjho predsavzatia venovať sa vážnejšie výtvarnému umeniu,“ dodáva Šimkuličová, ktorú humenská verejnosť pozná aj ako vedúcu postavu Občianskeho združenia Podvihorlatská paleta.

Jana Otriová

Zdroj: http://humenne.korzar.sme.sk/c/7161346/anna-simkulicova-rada-sa-pustam-do-dobrodruzstva-s-noznicami.html

                                                                                                                       Korzár