A.Pavlovič, J.Lažo a M.Bosák osobnosti zo súčasného okresu Svidník

Poznávanie svojho regiónu, okresu či dediny je neodmysliteľne spojené s osobnosťami, ktoré sú určitým spôsobom s ním späté. Sú to rodáci alebo osobnosti, ktorí v ňom pôsobili alebo pôsobia, žijú, tvoria a pracujú pre jeho rozvoj. Sú to tiež osobnosti, ktoré sa v danom regióne nenarodili, ani v ňom nepôsobili a nepôsobia, ale celú svoju celoživotnú činnosť zamerali na daný región v rôznych oblastiach jeho života. Významní ľudia, ktorých sme sa snažili zmapovať a podľa nášho názoru boli významným prínosom pre rozvoj, propagáciu a smerovanie nášho okresu Svidník. Uvedomujeme si, že kompletne vyskladať celú mozaiku osobnosti sa nám určité nepodarí, ale pokúsili sme sa vytvoriť čo najvernejší obraz celej plejády osobnosti nášho regiónu. Z význačných osobnosti nášho okresu vám z regionálneho fondu Podduklianskej knižnice vo Svidníku predstavujeme:

Alexander PAVLOVIČ (pseud. Čarňan Makovickij, 1819 - 1900) - spisovateľ, publicista, historik, folklorista, kultúrno-osvetový činiteľ, organizátor ľudových škôl a pedagóg.

Narodil sa 19.9.1819 v Šarišskom Čiernom, okr. Bardejov, v rodine farára. Učil sa v Ľvove, na gymnáziu v Bardejove, v Miškolci, na lýceu v Egeri filozofiu a v r. 1843-47 teológiu v Trnave. Po skončení fakulty v Trnave v r. 1847 sa vracia na Makovicu. V r. 1848 bol vysvätený za gréckokatolíckeho farára. Dva roky pôsobil ako vychovávateľ, rok ako eparchiálny archivár. V rokoch 1851-1864 pôsobil ako gréckokatolícky farár v Beloveži. Tu zároveň vyučuje deti, píše básne, ako napr. Ja syn Beskydov, Ja v Karpatskom kraju russku mamku maju a známa je aj jeho publicistická činnosť. S touto etapou života je spätá aj jeho iniciatíva na založenie dobročinného spolku Tovaryšstvo Ioanna Chrestiteľa (Spolok Jána Krstiteľa). V r. 1863-1865 spolupracoval s A. Duchnovičom. Vydáva almanach Pozdravlenije rusyniv ako aj učebnice pre deti. Prepracoval a vydal 2. vydanie Duchnovičovej Knyžnici čytaľnoj dlja načinajuščich. V r. 1864 nastupuje na faru vo Svidníku, kde pôsobí až do svojej smrti r. 1900. Toto jeho obdobie patrilo k najplodnejším v jeho živote. Tu napísal také známe básne, ako napr. Davnyj Svydnyk i žyteli jeho, Otečestvo, Čestnyj rusnak s Makovicy rozdumuje v Ameryci, Dumka, Proščanije, ale aj mnoho ďalších básní vlasteneckých, lyrických, historických, spoločenských a sociálno-kritických, ktoré odzrkadľovali reálny život vtedejšieho obyvateľstva na Makovici. Mnohé jeho básne boli zhudobnené. A. Pavlovič udržiaval veľmi priateľské vzťahy s Ivanom Polyvkom, pedagógom, folkloristom, kultúrno-osvetovým činiteľom. Na Pavlovičovu tvorbu vplývali aj slovenskí dejatelia J. Kollár, J. Záborský, B. Nosák-Nezabudov a A. Sládkovič. Výber z Pavlovičovej tvorby vyšiel knižne v r. 1941 pod názvom Barvynok a v r. 1955 pod názvom Izbrannyje proizvedenija. V r. 1982 vyšla prvá rozsiahlejšia monografia o A. Pavlovičovi pod názvom Oleksandr Pavlovič. „Makovický slávik“, tak nazývali A. Pavloviča, zanechal veľmi bohatú a plodnú literárnu produkciu prevažne v rukopisoch, ktorej časť vlastní Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Zomrel 25.12.1900 vo Svidníku, kde je aj pochovaný. Vo Svidníku má postavený pamätník, ktorého autorom je akademický sochár Fraňo Gibala, rodák z obce Krajná Poľana. Jedna z ulíc v meste nesie jeho meno, pomníček má postavený na miestnom cintoríne pri Gréckokatolíckom chráme sv. Paraskievy vo Svidníku, v interiéri uvedeného chrámu je pamätná tabuľa, každoročne sa organizuje turistický pochod Chodníčkami Alexandra Pavloviča a literárna súťaž vlastnej tvorby - Pavlovičov literárny Svidník.

Jurko LAŽO (1867-1929) - verejný činiteľ, roľník, senátor NZ za I. ČSR za Podkarpatskú Rus.

Narodil sa 3.5.1867 vo Vyšnom Svidníku v roľníckej rodine. Pred 1. svetovou vojnou odišiel za prácou do USA. Pracoval na rôznych stavbách a súčasne vnikal do tajomstiev výstavby ciest, mostov a budov. Toto remeslo si osvojil tak dokonale, že po návrate domov sa stal stavbárom - podnikateľom: rozvinul výstavbu mostov na makovických riečkach a výstavbu školských budov. Po návrate do rodného kraja podieľal sa na národno-osvetovej činnosti. Koncom 1. svetovej vojny vystupoval proti snahám o latinizáciu a maďarizáciu gréckokatolíckej cirkvi, za čo bol v Prešove štyri mesiace väznený. Po vzniku ČSR spolupracoval s robotníckym hnutím. Mal zásluhy na založení spotrebného družstva Svätá trojica (1920-1935).
Na základe dohody medzi Ruskou národnou radou v Užhorode, s ktorou udržiaval intenzívne styky, a Československou sociálno-demokratickou robotníckou stranou bol na kandidátke tejto strany na základe čoho v apríli 1920 bol zvolený v X. volebnom kraji za senátora. Bol jediným zástupcom rusínsko ľudu v bývalej ČSR v zákonodarnom zbore až do všeobecných volieb na Zakarpatskej Ukrajine v roku 1924.
Od r. 1922 bol propagátorom a spolu obnovovateľom pravoslávneho hnutia v severo-východných okresoch Slovenska. Mal značný podiel na vzniku cirkevnej tlačiarne vo Vyšnom Svidníku, na čele ktorej stál od r. 1924, v r. 1926 bola tlačiareň presťahovaná do Ladomirovej do tamojšieho kláštora. Sám napísal a vydal vyše 17 letáčikov a brožúr, ktoré boli vytlačené v tlačiarni vo Vyšnom Svidníku. Najznámejšou je publikácia Russkomu narodu na Slovensku z r. 1925. Jurko Lažo bol aj precíznym kronikárom mesta Svidník. Zomrel 28.5.1929 vo Vyšnom Svidníku, teraz Svidník, kde je aj pochovaný.

Michal BOSÁK (1869-1937) - bankár, slovenský krajanský pracovník v USA, podporovateľ národno-kultúrnych záujmov Slovákov v Amerike.

Narodil sa 10.12.1869 v Okrúhlom. Ako 17 - ročný odchádza za prácou do Ameriky. Od roku 1892 sa stáva samostatným podnikateľom. Ako 30 - ročný už je bankárom. Založil súkromnú banku First National Bank v Olyphante, so slovenským kapitálom, v roku 1915 otvoril v Scrantone Bosak State Bank.
Jeho podpis sa dostal na americkú 10 dolárovú bankovku. Bol zakladateľom všetkých popredných slovenských bánk v Amerike a na Slovensku v Bratislave a Prešove. Založil továreň na výrobu vína, tzv. Bosákovo víno a dve továrne na spracovanie hodvábu. M. Bosák je známy aj svojim druhým podpisom na Pittsburskej dohode z 30. mája 1918, ktorá bola základom pre vznik Československa po 1. svetovej vojne.
V roku 1920 založil v Bratislave Americko-slovenskú banku a bol jej prezidentom. V obci Radoma dal postaviť novú školu, v Stropkove po prvej svetovej vojne dal zariadiť nový kostol, prispel na opravy kostolov a budov a na obnovu škôl na východnom Slovensku. Podporoval vydávanie domácich časopisov a činnosť Červeného krížu. Posledným verejným činom Michala Bosáka bola jeho účasť na audencii u prezidenta USA, Franklina D. Roosevelta v roku 1937.
Zomrel 18.02.1937 v Scrantone/USA/.

V roku 1976 pri príležitosti dvestoročníce USA, Michal Bosáka zaradili medzi štrnásť najvýznamnejších Slovákov v amerických dejinách. Na počesť Michala Bosáka bola v r. 1999, pri príležitosti 130.výročia jeho narodenia, otvorená v priestoroch ZŠ Okrúhle pamätná izba. V Prešove pracuje Spoločnosť Michala Bosáka, ktorá každoročne vyhlasuje celoslovenskú súťaž o CENU MICHALA BOSÁKA v písaní odborných prác z oblasti ekonomiky pre študentov stredných škôl.

V roku 1999 o M. Bosákovi bola vydaná prvá monografia pod názvom MICHAL BOSÁK AMERICKÝ BANKÁR ZO ŠARIŠA, ktorej autormi sú Martin a Rudolf Bosákovci.

Podduklianska knižnica vo Svidníku