Archimandrita Alexij, pravoslávny kňaz

1. 9. 1877 sa narodil v obci Jasiňa (dnešná Ukrajina) pravoslávny kňaz archimandrita Alexij, vlastným menom Olexa Kabaľuk. Absolvoval duchovnú školu a vysvätili ho za rehoľného kňaza. Počas návštevy Carihradu sa stretol s patriarchom carihradským aj s patriarchom srbskej pravoslávnej cirkvi a odišiel ako misionár na Podkarpatskú Rus’. Lenže pravoslávie sa tam mohlo vtedy vykonávať len tajne. Po viacerých zatknutiach preto odišiel do Ruska a potom do USA, kde pokračoval v misijnej činnosti medzi rusínskymi emigrantmi. Koncom roka 1913 sa vrátil do vlasti a podstúpil súd v marmarošskej Sihoti spolu s rusínskymi sedliakmi falošne obvinenými z vlastizrady. Dostal štyri roky väzenia a pokutu tisíc korún. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a po pripojení Podkarpatskej Rusi k ČSR sa zapojil do pravoslávneho hnutia. V roku 1931 po zriadení Mukačevsko-prešovskej eparchie bol archimandrita Alexij zvolený za predsedu konzistória eparchie. Po obsadení Podkarpatskej Rusi sovietskou armádou v novembri 1944 bol na čele delegácie podkarpatských pravoslávnych duchovných, ktorá rokovala v Moskve o prijatí Mukačevsko-prešovskej eparchie pod ruskú pravoslávnu cirkev. V moskovských kruhoch presadzoval myšlienku vytvoriť Karpato-rus’kú autonómnu sovietsku republiku ako súčasť Ruskej federácie, nie však Ukrajiny. Tento plán Moskva odmietla. Na povojnovom násilnom potlačení gréckokatolíckej cirkvi a jej Moskvou zrežírovanom násilnom presune pod pravoslávnu cirkev sa však na Podkarpatí nezúčastnil. Uznával iba misijný spôsob šírenia viery. Odvtedy sa venoval už výhradne len duchovnej činnosti. Po páde komunistického režimu iniciovala Mukačevsko-užhorodská a Chustsko-vinogradovská eparchia kanonizáciu archimandritu Alexija ako prvého podkarpatského pravoslávneho svätého. Zomrel 12. 12. 1947 v Ize v kláštore sv. Nikolaja na Ukrajine.

Autorka textov: Táňa Rundesová