Architekt Jozef Lamping - zabudnutý „ Jurkovič"

Mesiac november počas prvej Československej republiky v okrese Snina, bol mesiacom úcty k vojakom padlým vojakom v bojoch prvej svetovej vojny. Jedenásty november 1918 bol dňom konca prvej svetovej vojny. Z uvedeného dôvodu v tento deň každoročne prebiehali okresné oslavy na vojnovom cintoríne v Stakčíne. Jeho súčasťou bol i prelet lietadla nad ním a zhodenie venca na vojenský pomník. Vojnové cintoríny sú dnes jedinými svedkami pohnutých bojov, ktoré prebiehali v sninskom okrese. Málokto vie, že neboli zriaďované náhodne, ale na základe architektonických návrhov. Doteraz sme nepoznali meno žiadneho architekta, ktorý projektoval vojnové cintoríny na Slovensku, nakoľko historická dokumentácia Inšpektorátu vojnových hrobov v Košiciach sa stratila.

V tomto roku sa podalo zistiť meno architekta - Jozefa Lemperta, ktorý projektoval najvýznamnejšie vojnové cintoríny v našom okrese. Dobre poznal útrapy prvej svetovej vojny ako vojak 19. pešieho uhorského pluku. Následne pôsobil na inšpektoráte vojnových hrobov ako technický kresliar. Pod jeho vedením boli zriadené cintoríny v Stakčíne, v Starine, v Dare, v Príslope, vo Veľkej Poľane - pri chráme a na Prednom Hodošíku, v Ruskom a v Pa-rihuzovciach. Z týchto cintorínov naj-monumentálnejší sa nachádzal v Starine, čo súviselo s tým, že tam bola pochovaná elita uhorskej armády - husári a barón Jenô Banfy. Mimo nášho okresu naprojektoval vojnové cintoríny vo Svidníku, Medzilaborciach a Humennom. Môžeme ho týmto prirovnať k najznámejšiemu architektovi vojnových hrobov v Poľsku Dušanovi Jurkovičovi.

Pre nás je potešujúce, že všetky vojnové cintoríny, ktoré naprojektoval v našom okrese, okrem zaniknutého v Starine, nezanikli a zachovali si pôvodné architektonické riešenie. Dnes sú navyše citlivo obnovené, na rozdiel iných ním projektovaných cintorínov mimo náš okres. Joseph Lamping (1881, Godry ■ 1939, Kapošváŕ) významný maďarský architekt a stavebný inžinier. Projektoval kostoly, verejné budovy a obytné domy predovšetkým v juhozápadnom Madärsku a meste Kapošváŕ. Viaceré ním naprojektované objekty sú v súčasnosti pamiatkovo chránené.

Miroslav Búraľ