ARCHÍV 2015. NAŠA KONFERENCIA. Čo potrebujú menšiny na Slovensku? Kvalitný menšinový zákon

 
Patríte k národnostnej menšine? Stará sa štát dostatočne o vaše práva? Máte dostupné relácie vo svojej reči a môžu sa vaše deti vzdelávať v rodnom jazyku? Aj tieto otázky, a najmä odpovede, pomáhajú ozrejmiť legislatívny stav menšín na Slovensku. Zmapovať tento stav a diskutovať o ňom, s takýmto cieľom zorganizovalo Združenie inteligencie Rusínov Slovenska konferenciu pod názvom Legislatívne zabezpečenie práv občanov SR hlásiacich sa k národnostným menšinám: hodnotenie súčasného stavu a návrhy na zmeny.
Na podujatie prizvali organizátori aj zástupcov štátu a ostatné národnosti Slovenska. Konferencia sa uskutočnila v bratislavskom kongresovom centre Družba  s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, poskytnutou v rámci dotačnej schémy „Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd LP/2015“
 
Pripravená verzia návrhu zákona
Menšiny majú na Slovensku dobrú úroveň ochrany, ale vždy je čo posúvať dopredu. K ďalšiemu zlepšovaniu tejto ochrany by predovšetkým pomohlo prijať dlho očakávaný zákon o národnostných menšinách. Tým by sa zabezpečila finančná, ale aj ďalšia podpora minorít nezávisle od politického zastúpenia vo vláde. Prípravu tohto zákona si vzal za svoju Okrúhly stôl Rusínov Slovenska, ktorý sa návrhom tejto normy zaoberá už niekoľko rokov.
V minulom roku vypracovali Rusíni samostatný legislatívny návrh, a ten začiatkom roka 2015 ponúkli na pripomienkovanie ostatným národnostiam na Slovensku. Vďaka tejto predpríprave prišli predstavitelia rusínskej menšiny na konferenciu už s návrhom paragrafového znenia zákona, s ktorým sa aj ostatné menšiny oboznámili vopred.
 
Zástupcovia štátu aj tretieho sektora
Prvý panel konferencie sa v úvode venoval širšiemu kontextu, v akom funguje na Slovensku legislatívna ochrana národnostných práv. Ako hneď v úvode zdôraznil moderátor panelu Martin Dufala z občianskeho združenia molody.Rusyny, otázky týkajúce sa národnostných menšín upravuje u nás až 23 právnych noriem. "Medzi susednými štátmi je Slovensko poslednou krajinou, s výnimkou Ukrajiny, kde zatiaľ nie je schválený zákon o národnostných menšinách," dodal Dufala a zdôraznil, že aj v Ústave SR je zakotvená klauzula, podľa ktorej sa očakáva v praxi prijatie takéhoto samostatného zákona.
Za štátne inštitúcie vystúpili Alena Kotvanová, riaditeľka kancelárie Úradu splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny, a Barbara Illková, generálna riaditeľka sekcie medznárodnoprávnej a konzulárnej ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Ako zaznelo z ich strany, budovanie ochrany národnostných práv je dlhodobý a komplexný proces, ktorý zahŕňa tak vytváranie legislatívnych podmienok, ako aj ich náročné zavádzanie do praxe. Možnosť uplatňovať materinský menšinový jazyk vo vybraných oblastiach popri štátnom jazyku patrí k základným právam našich menšín. Slovenská legislatíva chráni 9 menšinových jazykov a v procese prijímania sú ďalšie dva jazyky (ruský a srbský).
Zástupca Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku Kálmán Petocz rozobral fenomén efektívnej participácie národnostých menšín na riešení spoločenských záležitostí. Naproti tomu Laco Oravec, programový riaditeľ Nadácie M. Šimečku, sa vo svojom príspevku zamyslel nad tým, prečo by malo Slovensko - po vyše 20 rokoch od založenia štátu - konečne prijať novú ústavu.
 
Pripomienky zo strany menšín
Druhý panel sa pod vedením moderátora Milana Pilipa, tajomníka Okrúhleho stola Rusínov, sústredil na predložený návrh paragrafového znenia zákona o národnostných menšinách. Návrh pomenúva šesť prioritných oblastí, ktoré sú rozhodujúce pre rozvoj nielen rusínskej, ale aj ostatných národnostných menšín na Slovensku. Sú to legislatíva, školstvo, kultúra, hlavné inštitúcie, mediálna prezentácia a samosprávy.
V diskusii na konferencii predložili rôzne pripomienky k návrhu okrem iných napríklad Gejza Tokár za Okrúhly stôl Maďarov, Agnes Horváthová za občianske združenie Romana kher - Rómsky dom a Linda Rábeková za Poľský klub.
 
Závery konferencie priniesli niekoľko dôležitých bodov:
1. bez komplexného prístupu k tvorbe novej legislatívnej normy o menšinách a bez metódy, ktorou sa obsiahne celá problematika národnostných menšín, sa bude aj v budúcnosti neustále zakopávať o podružné detaily.
2. počin Okrúhleho stola Rusínov Slovenska s vypracovaním paragrafového návrhu zákona o národnostných menšinách je mimoriadne záslužný a prínosný, ale predbehol dobu. Na jeho presadenie do legislatívneho procesu, v súlade so zákonodarnou iniciatívou vlády, poslancov alebo výborov NR SR, je potrebné získať širšiu podporu politických strán a zákonodarcov. Bez politickej podpory strán, respektíve jednotlivých poslancov, nebude možné presadiť takúto normu do parlamentu.
3. návrh daného zákona je komplexný proces a vyžaduje si legislatívne zladenie s mnohými inými zákonmi, čiže treba dbať na jeho "legislatívnu čistotu". Túto legislatívnu prepojenosť s konkrétnymi odvolávkami na paragrafy iných zákonov treba dopracovať do návrhu.
4. návrh paragrafovej podoby zákona bude dobré doplniť aj o grafické zobrazenie subordinácie navrhovaných národnostných orgánov: Úradu národnostných menšín, národnostných rád a Fondu pre rozvoj národnostných menšín. 
5. národnostná problematika má multinárodný charakter, v ktorom je však každý jedinec na prvom mieste občan Slovenska so všetkými právami a povinnosťami a až potom je príslušník národnostnej menšiny.
6. efektívna participácia je nevyhnutný nástroj, aby sa mohli menšiny aktívne podieľať na spravovaní svojich vecí, a tým prispievať k budovaniu občianskej spoločnosti. Jedna vec je však, čo všetko môžeme takouto správou dosiahnuť, a druhou, či v tomto nezlyhávame, či majú vôbec občania, menšinové a ďalšie komunity záujem byť aktívne a plnohodnotne využívať verejný (diskusný) priestor.  
7. pre národnostné komunity na Slovensku je príznačné, že v mnohých ohľadoch skôr bojujú medzi sebou, nesolidarizujú sa, čo okrem iného môže zabrániť aj presadeniu zákona o národnostných menšinách.
8. Slovenská republika sa pravidelne zapája do monitorovania podmienok vytváraných pre národnostné menšiny, prijíma expertov z Výboru ministrov Rady Európy a zapája sa do pripomienkových konaní. Po viacročnom monitorovaní sa pripomienky expertov voči SR znižujú. Avšak niektoré pripomienky sa už roky opakujú bez nápravy.
 
Táňa Rundesová