Arcibiskup Babjak chce do Ľutiny ikonostas zo Šmigovca, pamiatkari trvajú na jeho vrátení

Nechýbalo veľa a drevený chrám z obce Šmigovec v okrese Snina by dnes stál v obci Ľutina v Sabinovskom okrese. Taký bol zámer prešovského Gréckokatolíckeho arcibiskupstva, ktoré od neho nakoniec upustilo a umožnilo jeho obnovu na pôvodnom mieste v Šmigovci. Veriaci, ktorí sa už nevedia dočkať, kedy im arcibiskupstvo do obnoveného chrámu v Šmigovci pôvodný ikonostas vráti, zažili nepríjemné prekvapenie.

Z médií sa dozvedeli, že gréckokatolícky arcibiskup Ján Babjak chce ikonostas zo Šmigovca umiestniť do novobudovaného dreveného chrámu v Ľutine. Jeho vysviacku plánuje v auguste tohto roku.

 

ŠMIGOVEC/PREŠOV.Gréckokatolícky drevený Chrám Nanebovstúpenia Pána v Šmigovci, postavený v roku 1775, práve prechádza obnovou. Dobrovoľníci a veriaci robia všetko preto, aby sa čo najskôr opravil a mohol by sa doň vrátiť pôvodný už dávnejšie zreštaurovaný ikonostas. Jeden odstavec v novinovom článku ale mnohým spôsobil nemilé prekvapenie.

 

Do Ľutiny arcibiskup chystá ikonostas zo Šmigovca

V pondelok 25. mája bol v Sabinovskom Korzári publikovaný článok o novom drevenom chráme v Ľutine, ktorého výstavbu osobne dozoruje gréckokatolícky arcibiskup Ján Babjak. Autorka článku Mária Pihuličová verejnosť informovala, že hrubá stavba napreduje a po nej príde na rad interiér chrámu. „A ten bude skutočne vzácny.Arcibiskup doň chystá ikonostas z dreveného chrámu zo Šmigovca, ktorý našiel svojho času opustený a v dezolátnom stave,“ uviedla autorka článku. Reakcie na seba nenechali dlho čakať, pretože do obnovy dreveného chrámu v Šmigovci sa medzičasom rôznym spôsobom zapojili miestni veriaci, rodáci, ale aj široká verejnosť a odborníci.

 

Obnova chrámu v Šmigovci je realitou už tretí rok

Drevený chrám bol v havarijnom stave, v roku 2011 ho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku, v roku 2012 ho chcelo Gréckokatolícke arcibiskupstvo premiestniť zo Šmigovca natrvalo do Múzea miniatúr drevených gréckokatolíckych chrámov v Ľutine. Za jeho obnovu na pôvodnom mieste v Šmigovci zabojovali petíciou mnohí veriaci, sympatizanti, rodáci, zástupcovia viacerých kultúrnych inštitúcií. Arcibiskupstvo od svojho zámeru upustilo. Nezisková organizácia Karpatské drevené cerkvi pod dohľadom Krajského pamiatkového úradu v Prešove začala s projektovou prípravou záchrany chrámu. V septembri 2013 začala I. etapa jeho komplexnej obnovy vďaka štátnej dotácii z ministerstva kultúry a finančnej podpory darcovceloslovenskej verejnej zbierky. Chrám staticky zabezpečili, najviac poškodené nosné trámy vymenili. Vlani prebehla druhá etapa komplexnej obnovy, ktorú znova finančne podporil štát cez ministerstvo kultúry, a tak nepôvodnú plechovú krytinu chrámovej lode nahradili šindľovou krytinou. Drevené konštrukcie novej strechy a povaly ošetrili proti hubám a drevokaznému hmyzu. Obnova chrámu zmobilizovala veriacich, ktorí zveľadili aj jeho okolie. Vlani navyše získala neziskovka Karpatské drevené cerkvi na obnovu pamiatok v okrese Snina a Sobrance peniaze z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP).Časť z nich je určená aj na tretiu, už záverečnú etapu rekonštrukcie chrámu v Šmigovci.Tá začne už v najbližšom čase. Predpokladaný termín ukončenia, a teda aj zavŕšenie komplexnej obnovy je marec 2016. Veriaci spolu s dobrovoľníkmi majú za to, že do obnoveného chrámu im arcibiskupstvo pôvodný ikonostas vráti.

 

Do Ľutiny chcú ikonostas vraj len dočasne

„Gréckokatolícky arcibiskupský úrad v Prešove pred niekoľkými rokmi zachránil ikonostas z dreveného chrámu v Šmigovci. Aj chrám, aj ikonostas boli v havarijnom stave a približne 10 rokov sa o ne nikto nestaral. Ak by tam vtedy ikonostas zostal, dnes by už bol úplne znehodnotený. Pretože nám to nebolo ľahostajné, dali sme ho zreštaurovať a je už pomerne dlho uložený v depozite na arcibiskupskom úrade, kde nie je prístupný verejnosti,“ reagoval Ľubomír Petrík, hovorca Prešovskej archieparchie. „Pretože sa nám teraz ponúka možnosť, plánujeme ho dočasne sprístupniť verejnosti v novom drevenom chráme na pútnickom mieste v Ľutine, kde ročne prichádzajú desaťtisíce pútnikov a turistov,“ vysvetlil.

 

Ľudia chcú ikonostas späť do Šmigovca

„Veriaci sa vtedy dávno nedokázali súčasne venovať chátrajúcemu drevenému chrámu, lebo v obci stavali nový chrám. Sme malá obec, a teda aj malá farnosť,“ reagoval Michal Pidanič, starosta Šmigovca. „Okrem toho obec nemôže investovať do cudzieho majetku, vždy sme ale zabezpečovali údržbu okolia chrámu a cintorína, aj keď pozemky sú cirkevné. Zlomovým bodom pre nás bola snaha cudzích ľudí zachrániť chrám v Šmigovci. A prístup k drevenému chrámu zmenili od základov aj Šmigovčania. Aktívne sa zapájajú do procesu jeho obnovy. Obec urobila terénne úpravy pri chráme, opravila pôvodné kamenné schodisko k chrámu, pravidelne zabezpečuje kosenie cintorína. K nám do Šmigovca prichádzajú chrám obzerať žiaci na exkurziách v regióne. Hľadajú ho nielen naši, ale aj zahraniční turisti. Naposledy sme tu mali Čechov. Nevieme si ani predstaviť, že starý chrám bude po obnove prázdny a jeho ikonostas bude v novom chráme v Ľutine,“ povedal Pidanič. „Na článok v Korzári rozpačito zareagovalo množstvo ľudí. Mnoho z nich podporilo obnovu prostredníctvom 2 % z daní. Touto formou sa do nej zapojilo napríklad veľa firiem z Košíc. Podnikatelia sa pýtajú, kedy ho už uvidia v plnej kráse,“ reagovala Anna Bilecová, rodáčka zo Šmigovca, ktorá sa aktívne zapojila do záchrany chrámu. „Z toho, že sme sa len z novín dozvedeli, že má byť náš ikonostas v Ľutine, sú ľudia smutní a sklamaní,“ dodala. „Šmigovec obnovou chrámu ožil. Pred rokom tu prišli Japonci, potom Poliaci, prichádzajú tu cykloturisti zo Slovenska a zahraničia,“ popísala.

 

Väčšinu peňazí na obnovu aj reštaurovanie zaplatil štát

Práce na obnove chrámu, ale aj reštaurovanie ikonostasu doteraz zaplatil štát prostredníctvom programu ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom. Na obnovu chrámu išlo zo štátneho rozpočtu v rokoch 2013 a 2014 spolu 30-tisíc. „Sumu 11 017,7 eura ako povinné spolufinancovanie zabezpečila naša nezisková organizácia Karpatské drevené cerkvi prostredníctvom celoslovenskej zbierky, z 2 % dane z príjmu a z darov sponzorov, reagovala Daniela Galandová, riaditeľka neziskovky. Doteraz sa na objekte chrámu preinvestovalo 41 017,7 eura, naša organizácia z tejto sumy hradila 27 percent,“ uviedla. Podľa informácií z ministerstva kultúry reštaurovanie ikonostasu v rokoch 2004 až 2009 stálo 44 178 eur, z čoho až 95 percent nákladov bolo hradených zo štátneho rozpočtu.Zvyšnú časť hradilo arcibiskupstvo. Práce na obnove budú pokračovať ďalej, opäť vďaka aktivitám tretieho sektora v rámci už spomínaného projektu obnovy chrámov z grantov Európskeho hospodárskeho priestoru. „V rámci projektu je na dokončenie rekonštrukcie dreveného chrámu v Šmigovci schválených 89-tisíc eur. Z nich 10 % zabezpečí naša organizácia spolu s Nadáciou pre ochranu biodiverzity Karpát,“ vysvetlila Galandová. „Náš projekt okrem toho, že je zameraný na záchranu pamiatok v havarijnom stave, rieši aj niekoľko ďalších nosných tém. Tou hlavnou je zastavenie dlhodobého ekonomicko-sociálneho úpadku a vyľudňovania prihraničných regiónov Snina a Sobrance, tiež záchrana kultúrneho dedičstva v národnostne aj religiózne zmiešaných územiach,“ zdôraznila.

 

Pamiatkový úrad Prešov: Budeme trvať na vrátení

Slávnostná posviacka nového chrámu v Ľutine by mala byť 22. augusta tohto roka, pol roka na to bude ukončená obnova starého chrámu v Šmigovci. Chceli sme teda poznať názor Krajského pamiatkového úradu Prešov. „Zatiaľ KPÚ Prešov nebol požiadaný o stanovisko k zamýšľanému umiestneniu mobiliára z chrámu v Šmigovci v replike dreveného chrámu v Ľutine,“ uvádza sa v stanovisku úradu, ktoré sme dostali štyri dni po medializácii arcibiskupových zámerov.Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) Prešov v reakcii na naše otázky uviedol, že vo veci umiestnenia ikonostasu bude postupovať striktne podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu. Ikonostas a ďalšie súčasti mobiliára reštaurovali v Oblastnom reštaurátorskom ateliéri Pamiatkového úradu Bratislava v rokoch 2004 – 2009 pod štátnym pamiatkovým dohľadom KPÚ Prešov. „Od roku 2009, keď bolo ukončené reštaurovanie, sú uložené v depozitári Gréckokatolíckeho arcibiskupstva v Prešove. V tom čase nebolo jasné, čo bude s objektom chrámu, a zreštaurovaný mobiliár nemohol byť umiestnený v chráme, ktorý bol neužívaný a v havarijnom stave,“ uvádza sa v stanovisku KPÚ.„V duchu zásady v maximálne možnej miere chrániť pamiatky „in situ“ KPÚ Prešov bude trvať na tom, aby po ukončení obnovy chrámu v Šmigovci bol ikonostas a ostatný mobiliár vrátený na svoje pôvodné miesto,“ uvádza sa v stanovisku pamiatkarov. 

 

Anna Kornajová