Arcibiskup Ján Babjak: Najviac ma vedia nahnevať kňazi

„Huby zo Slovenska si mi priniesol?“Touto nezvyčajnou otázkou zakaždým začína pápež František vo Vatikáne rozhovor s arcibiskupom a metropolitom gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, vladykom Jánom Babjakom (64).
Pán arcibiskup, s kým prežijete v prešovskom biskupskom paláci Štedrý večer?

Desať rokov som ho trávil s mamou, lenže mamka pred dvoma rokmi zomrela, tak budeme pri štedrovečernom stole tentoraz siedmi. Z Vyšných Ladičkoviec príde na dva vianočné dni sestra Irenka so svojou rodinou. Ona sa postará aj o to, aké tradičné jedlá budeme mať na sviatočnom stole.

Vo chvíli, keď robíme tento rozhovor, ostávajú do Vianoc dva týždne. Darčeky pod stromček už máte kúpené, alebo si to ako takmer každý muž nechávate na poslednú chvíľu?

Tak, chvalabohu, tejto povinnosti ma zbavila moja sekretárka Janka. Akurát som ju poprosil, aby mojim najbližším kúpila nejaké dobré knihy, sestre aj niečo praktické do domácnosti. No najväčším darom pre nás bude to, že sa stretneme, že budeme spolu, že si spoločne zaspievame naše „koľadky“.

Pripomenú mi moje mladé roky, keď sa pol Hažína nad Cirochou vracalo domov tmavou mrazivou nocou z polnočnej omše v humenskom chráme. Zo päť kilometrov dlhú cestu sme si spríjemňovali práve ich spievaním.

Tušíte, čo sestra nachystá na štedrovečerný stôl?

To nie je ťažké uhádnuť, sestra dodržiava odveké tradície. Hustá vianočná polievka bude prešpikovaná sušenými dubákmi, ktorých som tejto jesene nazberal neúrekom, mám ich plný „mrazák“, určite nebude chýbať fazuľka nahusto, akú naša mama varievala len na Vianoce, bude aj ryba, aj tradičné bobaľky s makom...

A čo koláče, aké máte radi?

Nemám rád tie od výmyslu sveta, radšej si zamaškrtím na suchých vanilkových rožtekoch z lístkového cesta či na makovom alebo orechovom závine. Skrátka klasika, akú nám v detstve piekla naša mama.

Mnohí ľudia, najmä rodičia menších detí, si nevedia predstaviť Vianoce bez televíznej rozprávky. Popoluška skrátka musí byť. Pozriete si aj vy nejakú rozprávku?

To nie, to by som považoval za stratený, premárnený čas. Keď už si sadnem pred televíznu obrazovku, pozriem si futbal, hokej... A len veľmi zriedkavo správy. Tie radšej počúvam popri inej robote v rozhlase.

Keby ste si mohli vybrať, v ktorom historickom období by ste chceli žiť?

Nad tým je zbytočné špekulovať, mudrovať. Žijeme dnes, tieto časy, treba ich žiť tak, aby sme si svoj čas podaromnici nepremrhali. Úvahy o živote v inom období sú iba stratou vzácneho času.

Čo vám vie urobiť najväčšiu radosť?

Kňazi. Ak dostanem od ľudí svedectvo o dobrom kňazovi, ktorý ich vie trpezlivo vypočuť, pomôcť, pozhovárať sa o ich starostiach, tešiť sa z ich úspechov, je to pre mňa balzam na dušu.

A čo vás vie najviac nahnevať?

Tiež kňazi. Opak tých, ktorí mi robia radosť. Našťastie, väčšina v našej archieparchii patrí k tým prvým.

Keby ste sa po maturite nevydali na cestu, ktorá vás priviedla až do arcibiskupského sídla, aké povolanie by vás bavilo?

Asi budete prekvapení, ale som technický typ, mám dobrú manuálnu zručnosť, doteraz som zvládol každú robotu, ktorá sa mi priplietla do cesty. Nechválim sa, no viem kosiť, fotografovať, doma som aj muroval.

Preto som bol na základnej škole dlho presvedčený, že pôjdem na strojnícku priemyslovku, no v deviatom ročníku som sa rozhodol pre gymnázium v Humennom.

Počas gymnaziálneho štúdia som zvažoval vysokoškolské štúdium „stavariny“, no humenský kňaz Michal Šutaj mi povedal – Janko, ty choď študovať za kňaza. A bolo rozhodnuté.

No to už boli roky tvrdej normalizácie. Dalo vám gymnázium odporúčanie na teologickú fakultu?

Pravdaže, na škole bolo okolo toho veľké haló, veď sa písal rok 1973. Vedenie školy mňa aj spolužiaka, ktorý tiež smeroval na teológiu, verejne vyhlásilo za dva živly, ktoré robia škole, jej učiteľom a študentom veľkú hanbu.

Ktorý film či kniha vás naposledy najviac oslovili?

Naposledy som neskoro v noci pozeral americký film o nákladnom vlaku, ktorý sa nekontrolovane rúti v ústrety vykoľajeniu, ktoré môže pripraviť v malom mestečku o život mnoho ľudí. Urobil som chybu, lebo sa mi o hroziacej katastrofe ešte aj snívalo... Čo už urobím, keď tak intenzívne prežívam každý film?

Priznám sa, že veľa času mi neostáva ani na dobré knihy. Naposledy som si prečítal knihu Útek sestry Cecílie z kláštora, je to skutočný príbeh z 50. rokov.

Veľmi ma oslovil aj knižne spracovaný príbeh o saleziánovi, blahoslavenom Titusovi Zemanovi, ktorý previedol cez hranice šestnásť bohoslovcov, za čo ho komunistický súd odsúdil na 25 rokov žalára. Z odborných kníh som akurát dočítal dielo Boj Panny Márie s diablom, ktorá rozoberá otázky exorcizmu.

Viem o vás, že roky chodievate na večerné prechádzky do lesov v lokalite Cemjata a Kvašná voda neďaleko Prešova. Stále tam relaxujete, čistíte si myseľ?

Tak v tom mám dosť veľké manko. Niežeby som spohodlnel, no akosi nemám času nazvyš. Do lesov v okolí Cemjaty som začal chodievať na prechádzky ešte ako mladý kaplán. Odvtedy vravievam, že Cemjatu stvoril na prechádzky sám Pánboh. No rád sa poprechádzam aj po lesoch v okolí našich pútnických miest v Ľutine a Litmanovej.

Na služobné cesty chodíte často do Ríma, kde túžite prežiť dovolenku snov?

V Litmanovej, v lesoch v okolí hory Zvir. Ak rastú hríby, lepšieho miesta na dovolenku pre mňa nieto.

Kedy naposledy ste boli v obchode?

Pred šiestimi rokmi. Obchody skutočne nemusím, sú pre mňa nočnou morou. No darí sa mi im vyhýbať.

Dostali ste už niekedy ako šofér pokutu?

Oj, dosť často. Najmä ako mladý kaplán som to občas prepískol s rýchlosťou na trabante. Najvyššiu pokutu som dostal v dedinke pod Dargovom, stálo ma to 500 korún.

Keď sa stretnete s rovesníkmi zo školy, vidia vo vás dávneho kamaráta alebo arcibiskupa?

Mali sme nedávno stretnutie spolužiakov zo základnej školy. Veľmi ma potešilo, že ma nikto neoslovoval pán arcibiskup, všetci mi vraveli jednoducho Janko. Ozaj som sa z toho tešil. Bol som pre nich Janko vtedy, ostal som dodnes. Také úprimné stretnutia mám veľmi rád.

Ako ste na tom s modernými technológiami? Zvládate ich, alebo s nimi zápasíte?

Keď cestujem s vodičom, sadnem si na zadné sedadlo, rozložím notebook a píšem. Písací stroj by sa prenášal ťažšie. Prečítam si na displeji aj správy zo sveta, bez týchto technológií by to bolo asi zložitejšie.

Aj komunikácia s kňazmi v odľahlejších končinách je pre mňa prostredníctvom internetu rýchlejšia. Keď mamka žila, zatelefonovala mi pred polnocou, že, Janko, vypni už ten počítač a choď spať. Dobre mi padla taká starostlivosť, teraz mi veľmi chýba.

Keď sa máte vo Vatikáne stretnúť so Svätým Otcom, mávate trému?

A z čoho by som ju mal mať? Z takého skvelého človeka? A teraz vám prezradím, čo okrem niekoľkých ľudí nikto nevie. Zakaždým, keď prídem pracovne do Vatikánu, sa ma pápež František opýta: „Huby zo Slovenska si mi priniesol?“

A ja mu ich pravidelne nosím, sám ich zbieram v lesoch pri Litmanovej, sám ich aj suším, mám ich plný mrazák. Takže Svätý Otec bude mať na vianočnom stole kapustnicu alebo hubovú polievku so slovenskými hríbmi.

Tak ich má rád, že sa ma na huby pýtal aj počas mojej aprílovej návštevy. Keď som mu pripomenul, že na jar dubáky nerastú, bol trochu sklamaný.

No potešil som ho, že v jeseni celkom určite dubáky donesiem. Aj som doniesol veľkú päťlitrovú fľašu, ktorú prijal so šťastným úsmevom. Akurát colníci ma niekedy na letisku trocha poobracajú, že čo to nesiem...

V akom štádiu je skúmanie komisie o zjaveniach Panny Márie na hore Zvir nad Litmanovou?

Za skúmaním zjavení bola položená bodka. Záver je taký, že niet pochybností o tom, že k zjaveniam prišlo a opakovali sa päť rokov. Preto som v roku 2004 vyhlásil horu Zvir za miesto modlitby a v roku 2008 som dekrétom uznal Zvir za mariánske pútnické miesto.

Čo očakávate od blížiaceho sa roku 2018?

Pre gréckokatolícku cirkev aj pre mňa osobne to bude rok jubileí. Pripomenieme si významné jubileum – 200 rokov Prešovskej eparchie, ktorá sa v roku 1818 oddelila od Mukačevskej, pripomenieme si päťdesiate výročie vzkriesenia gréckokatolíckej cirkvi po jej 18 rokov trvajúcom zákaze.

Na budúci rok pripadne desiate výročie založenia prešovskej metropolitnej cirkvi a povýšenie nášho biskupstva na arcibiskupstvo. V júli si uctíme 130. výročie narodenia blahoslaveného biskupa mučeníka Pavla Petra Gojdiča.

A ja si zaspomínam aj na chvíle pred štyridsiatimi rokmi, keď som bol po štúdiu v bratislavskom seminári vysvätený za kňaza a na cestu, po ktorej od tejto chvíle kráčam.

Autor: Peter Ličák, Život

Zdroj:
http://zivot.aktuality.sk/clanok/550028/arcibiskup-jan-babjak-najviac-ma-vedia-nahnevat-knazi

Foto:
„Na gymnáziu v Humennom ma vyhlásili so spolužiakom za živel a hanbu školy, lebo sme chceli študovať teológiu.“
Zdroj: Peter Ličák