Augustín Vološin, kňaz, publicista, rusínsky politik ukrajinského smeru

Augustín Vološin, kňaz, publicista, rusínsky politik ukrajinského smeru

17. 3. 1874 sa v ukrajinskom Kelečine narodil Augustín Vološin, gréckokatolícky duchovný, pedagóg, publicista a rusínsky politik ukrajinského smeru. Študoval na univerzite v Budapešti. Bol vysvätený za kňaza. V rokoch 1917 – 1938 pôsobil ako riaditeľ učiteľského ústavu. Po rozpade Rakúsko-Uhorska stál pri zrode promaďarskej Uhro-rus’kej národnej rady v Užhorode, ktorá viedla s maďarskou vládou rokovania o autonómii. Ich neuspokojivý výsledok preorientoval Vološinovu pozornosť na Československo. V roku 1919 sa postavil do čela pročeskoslovenského Rus’kého klubu, presadzoval zjednotenie všetkých rusínskych rád a vznik Centrálnej rus’kej národnej rady. Zvolili ho za člena jej vedenia, bol aj v rusínskej delegácii, ktorá mala za úlohu požiadať vládu ČSR o pripojenie Podkarpatskej Rusi. Neskôr zohral zápornú úlohu, keď z neho ukrajinskí emigranti z Haliče urobili miestneho ukrajinského vodcu a za jeho chrbtom ukrajinizovali Rusínov. Z iniciatívy emigrantov sa na jeseň 1919 od Centrálnej rus’kej národnej rady oddelila ukrajinsky orientovaná časť a vytvorila vlastnú centrálnu radu na čele s Vološinom. V 20. rokoch pôsobil ako poslanec Národného zhromaždenia ČSR za Československú stranu ľudovú – tá vznikla spojením s Kresťanskou ľudovou stranou Podkarpatskej Rusi, ktorú sám viedol. Mala však proukrajinskú orientáciu. V 20. rokoch bola lojálna voči ČSR, v 30. rokoch sa prehlbovala jej orientácia na nacistické Nemecko. V roku 1938 Vološina vymenovali za predsedu autonómnej vlády Podkarpatskej Rusi, pričom na čele kabinetu stál celkovo štyrikrát. Krátko (15. – 18. 3. 1939) bol aj prezidentom a predsedom vlády samostatného štátu, tzv. Karpatskej Ukrajiny. Potom odišiel do ústrania a žil v Prahe. V roku 1945 ho sovietska vojenská kontrarozviedka odvliekla do Moskvy. Vo väzení zomrel 19. 7. 1945 údajne na infarkt.