Bajerovčania majú svoju prvú monografiu o obci

V obci Bajerovce (okres Sabinov) na priateľskom stretnutí pokrstili prvú monografiu o obci. Autori, Michal Mindek a Juraj Kundrát, ju nazvali Bajerovce - Horská obec.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1910 v monografii od Sándora Tótha. Keďže Bajerovce ležali na rozmedzí panstiev Brezovica a Plaveč, časť Bajeroviec patrila v 15. - 16. storočí šľachticom z Brezovice a časť k panstvu Plaveč. Aj preto počas storočí obec často menila svoj názov či už v maďarskom, alebo v nemeckom jazyku. Až od roku 1920 je známa ako slovenské Bajerovce.

Podzemné poklady
Stred horskej obce leží v nadmorskej výške 665 metrov a je známa tým, že má viacero sírnych prameňov, ktorým miestni hovoria vajcovky. Najznámejšie pramene sú Voňačka, Pid Kiperom, Pid Kapľavkovym lisom a ďalšie. V celej obci je ešte množstvo studničiek, ktoré pri práci na poliach poskytovali ľuďom osvieženie.

Drevorubači
Prví obyvatelia dediny sa zaoberali najmä drevorubačstvom, chovom dobytka a bačovstvom. Až keď sa im podarilo zrekultivovať pôdu, začali aj s obrábaním polí. Finančnú hotovosť získavali z predaja produktov na trhoch v Levoči, Starej Ľubovni a v Lipanoch. V roku 1427 obec tvorilo len trinásť sedliackych usadlostí, ale v roku 1787 už mala dedina 68 domov a 463 obyvateľov.

Vysťahovalectvo
Ľudia z viacpočetných rodín odchádzali za prácou do USA, Kanady, Argentíny a do Francúzska. Doma zvyčajne ostal len jeden, alebo dvaja členovia rodiny. Po návrate domov si živitelia rodín kupovali pôdu, ktorú považovali za istotu.

"Hovorí sa, že do Ameriky odchádzali cez Poľsko a aby ich nepodozrievali, že opúšťajú republiku, brávali so sebou sekeru, ktorú potom v lese zakopali. Z Ameriky potom napísali príbuzným, kde ju majú hľadať," povedal nám o predkoch starosta Juraj Kundrát. V monografii sú aj kolektívne fotografie Bajerovčanov, ktorí pracovali v USA, najčastejšie v Clevelende v štáte Ohio. Tí, ktorí v USA ostali sa sporadicky stretávajú naďalej. Naposledy do rodného kraja poslali kolektívnu fotografiu z pikniku v roku 2003.

Zničujúci požiar
Častou príčinou požiarov v obci boli blesky. Neraz usmrtili ľudí, dobytok, zapálili gazdovské domy. Príčinou zničujúceho požiaru v roku 1954 však bola ľudská nedbanlivosť, ktorá sa nikdy neobjasnila. V septembri už bola úroda pod strechou, začalo sa mlátiť a dobytok bol na paši, keď začalo horieť. Hasiči zlyhali, mali málo vody. Pri požiari síce zahynulo len zopár kusov dobytka, no dedina vyhorela. Zo 111 usadlostí ostalo po žiari iba 21, vrátane gréckokatolíckeho chrámu a školy. Ľudia museli dočasne bývať v drevených barakoch s stravovať sa vo vývarovni na fare. Nevzdali sa a domy svojpomocne stavali nanovo. Trvalo im to dva roky.

Odkazy predkov
V monografii sú tiež popísané prvky ľudovej architektúry, odevu, pracovných nástrojov, zvláštnosti nárečia, ale aj zdvojovania priezvisk. Keďže sa opakovali, dedinčania každému menu priradili aj prezývku. Napríklad Ľaš-Kapariv, Ľaš-Strykiv, Ľaš-Števciv a podobne. Autori publikácie tiež popisujú všetky tradičné cirkevné aj svetské zvyky, ktoré si počas storočí Bajerovčania ctili.

ANNA KOŠUTHOVÁ