Bardejov získal do daru husle Bélu Kélera

 

Bardejovský rodák, hudobník, skladateľ a dirigent Béla Kéler si získal počas života slávu a uznanie. Jeho prínos pre svet hudby, život a dielo približuje výstava v Bardejove. K vzácnym exponátom z pozostalosti nedávno pribudli husle B. Kélera od jeho priamych potomkov v Nemecku. Významný bardejovský rodák Béla Kéler (1820-1882) svoje rodisko miloval. Testamentom Bardejovu odkázal celú svoju hudobnú pozostalosť, ktorá do jeho rodného mesta prišla už v roku 1883. Tá sa neskôr dostala do zbierok Šarišského múzea.

Na Radničnom námestí v Bardejove sa nachádza Kélerov rodný dom s pamätnou tabuľou. Pomenovali po ňom aj jednu z miestnych ulíc. Napriek tomu o jeho minulosti a tvorivom odkaze vie málo Bardejovčanov.
 

Návrat Kélera po 130 rokoch
Kélerová pozostalosť bola, okrem práce prešovského muzikológa Františka Matúša v roku 1970, nedotknutá takmer 130 rokov. Peter Bubák, učiteľ Gymnázia Leonarda Stöckela v Bardejove, sa životom a dielom B. Kélera zaoberá štvrtý rok.

„Dostal som sa k tomu náhodou. Počul som známu Kélerovu skladbu Na krásnom Rýne spomínam na teba z vysielania viedenského rozhlasu a začal som sa o Kélera zaujímať. Riaditeľ múzea František Gutek ma s dôverou pustil k uloženým spisom a pozostalosti, ktoré som rok študoval,“ hovorí P. Bubák.
 

Pri príležitosti 190. výročia narodenia bardejovského dirigenta a hudobného skladateľa pripravili prvú výstavu. Tretí rok sa konajú aj koncerty v rámci Kultúrneho leta Bélu Kélera. „Jeho hudba si nezaslúži, aby ostala v archíve. Mal som šťastie a v roku 2009 sa podarilo usporiadať prvý koncert s naštudovanými desiatimi skladbami  B. Kélera. Jeho hudba, ktorá sa veľmi podobá  Straussovej, je veľmi melodická a pomaličky sa opäť dostáva do povedomia,“ priblížil Bubák.
 

Starožitné husle opatrovali potomkovia

V novembri sa v Bardejove konala vedecká konferencia, otvorenie výstavy a koncert k 130. výročiu úmrtia Kélera. V tom istom čase bol vo Wiesbadene spomienkový koncert, na ktorom bol aj Peter Bubák. Zažil veľké prekvapenie. „Nevedeli sme, že B. Kéler mal aj vlastného syna Alberta. Jeho potomkovia Sebastián a Renáta sa koncertu vo Wiesbadene zúčastnili. Doniesli jeho husle a chceli ich venovať niekomu, kto vie, kto bol B. Kéler. Organizátorka koncertu navrhla, že najlepšie bude husliam v Bardejove,“ uviedol Bubák.
 

Priami pozostalí sa zaručili, že husle sú ich dedičstvom po B. Kélerovi.
Historický nástroj vystavili v rámci prebiehajúcej výstavy v priestoroch Hornošarišského múzea. Vystavené zbierkové predmety by v budúcnosti mohli mať svoje miesto v rodnom dome B. Kélera. „Od primátora Bardejova sme dostali prísľub, že B. Kéler bude mať v jeho rodnom dome svoju pamätnú izbu, ktorú si po 130 rokoch od odkázania pozostalosti určite zaslúži,“ dodal Bubák.

Život zasvätil hudbe, na Bardejov nezabudol
Béla Kéler pochádzal zo šľachtickej rodiny. Už v detstve prejavil hudobné nadanie a v Bardejove sa učil hrať na husliach. „Študoval na evanjelickom lýceu v Prešove. Jeho rodičia chceli, aby bol hospodár. On sa rozhodol, že sa bude venovať iba hudbe,“ priblížil Peter Bubák, ktorý sa skladateľovi venuje štvrtý rok.
 

Hudba ho priviedla do Viedne, kde vyhral konkurz na miesto prvého huslistu v orchestri slávneho Theater an der Wien. „Pod vedením dirigenta Franza von Suppé začal komponovať. Na verejnom koncerte zaznela jeho Romantická predohra. V roku 1854 dostal ponuku na miesto dirigenta v orchestri J. Sommera v Berlíne, hoci nemal skúsenosti ako dirigent,“ povedal P. Bubák. Dirigentskú paličku už viac neodložil a svoje koncerty často dirigoval s husľami v rukách.
 

„Niekoľko rokov pôsobil aj ako vojenský kapelník rakúsko-uhorskej armády. Neskôr sa usadil vo Wiesbadene a viedol kúpeľný orchester. V tom čase koncertoval v mnohých metropolách Európy. Z každého koncertu si odkladal plagáty, ktoré nechal viazať do kníh,“ hovorí Bubák.

Kéler tvoril a koncertoval až do konca svojho života. Od Švédskeho a nórskeho kráľa Oskara získal zlatú medailu Literis et artibus a počas života ešte rad ďalších ocenení. Do Bardejova sa rád vracal a v Bardejovských kúpeľoch odohral aj niekoľko koncertov.
 

Kélerove takty si požičal aj Brahms
Svoj vzťah k Bardejovu Béla Kéler prejavil aj v komponovaní. Spomienkový Bardejovský čardáš dokončil v roku 1858 na ceste z Bardejova do Debrecína. „O jedenásť rokov neskôr vyšla prvá séria Brahmsových Uhorských tancov. Nie je všeobecne známe, že veľký Brahms prevzal do svojho 5. uhorského tanca 32 taktov Kélerovho Bardejovského čardáša, a to bez zmeny. Je to známa melódia. Kým Brahmsov 5. uhorský tanec je všeobecne známy, Kélerov Bardejovský čardáš je temer zabudnutý,“ povedal Bubák.
 

Vladimír Ilečko

Zdroj: http://bardejov.korzar.sme.sk/c/6633215/bardejov-ziskal-do-daru-husle-belu-kelera.html#ixzz2F37jMGJW