Bardejovčan napísal knihu o starých slovanských bohoch
Bardejovčan Peter Kuzmišin (39) vydal začiatkom októbra knihu Bohovia starých Slovanov (296 strán). Aj keď nie je religionista ani akademik, už od detstva ho oslovovali mystické postavy zo sveta starých Slovanov. Vzdelaním strojný inžinier pred niekoľkými rokmi vydal aj zbierku básní. Žije v malej dedinke Šarišské Čierne pri Bardejove. „Moja kniha nemá byť vedeckou publikáciou, ale skôr takou slovanskou odyseou. Nájdete tu staré, takmer zabudnuté legendy, ako aj opisy bohov a démonov slovanského panteónu. Dozviete sa, ako asi naši predkovia svojich bohov vzývali, ako sa k nim modlili aj čo im obetovali,“ povedal nám v krátkom rozhovore.
Ako ste sa dostali k slovanstvu?
– Pred niekoľkými rokmi sme založili občinu „Svätoháj rodnej viery“, v ktorej sa zaoberáme starými slovanskými zvykmi, rituálmi a obradmi. Občina bola niekedy komunita ľudí žijúcich na určitom území. Akási slovanská rodová spoločnosť, hovoríme ale o 6. až 10. storočí. Na Slovensku a v Čechách, ale napríklad aj v susednom Poľsku je takýchto spolkov či združení veľa. Ja som sa o túto problematiku zaujímal už ako študent na strednej škole. Čítal som knihy, vyhľadával zdroje, staré povesti a legendy, zapisoval si.
– Pochádzate z Bardejova. Funguje tam aj vaša komunita?
– Tvrdím o sebe, že som „Pomedzan“, že tu na severovýchodnom Slovensku žijem v oblasti, ktorú volám „Pomedzie“. Pretože je na hranici rôznych krajín, kultúr a svetov. Historicky Kijevskej Rusi a Veľkej Moravy. Aj teraz sme na hranici Poľska, Ukrajiny a Slovenska. Stále sme boli niekde na hranici, vždy sme patrili k niekomu a zároveň k nikomu.
O čom je kniha?
– Hneď v jej úvode hovorím, že historik píše o tom, čo sa stalo, ale autor či spisovateľ píše iba o tom, čo sa stať mohlo. No nemusí to byť zákonite pravda. Kniha je o staroslovanských príbehoch a legendách. A legenda je v zásade vždy iba jedna, len rozprávačov je mnoho. Príbehy v knihe sú často prerozprávané, využíval som aj zdroje, ktoré zdanlivo nemuseli súvisieť so slovanstvom. Jej súčasťou sú okrem príbehov aj modlitby, obrázky a vysvetlenia či popisy konkrétnych božstiev, ktorých je v knihe popísaných viac ako štyridsať.
Kniha je bohato ilustrovaná, kto je autorom obrázkov?
– Viera Šinaľová. Ozvala sa mi práve kvôli textom a kniha jej poslúžila ako maturitná práca. Momentálne študentka výtvarníctva. Kniha vlastne čakala na ňu, dlho som hľadal niekoho, kto by text doplnil obrázkami. Ozvali sa mi viacerí ľudia, ale najviac sa mi páčili práve jej ilustrácie.
Ako dlho ste na knihe pracovali?
– Prvé myšlienky vznikli ešte na začiatku milénia. Tri roky som zháňal zdroje a čítal knihy, robil si poznámky, spisoval. Knihu som dokončil v roku 2006, potom som zháňal ilustrátora a vydavateľa. Pár kusov som si vydal samizdatovo a finálne vyšla až tento rok v Eugenike, vydavateľstve, s ktorým sympatizujem a kde som už predtým uverejňoval nejaké blogy.
Pre koho je určená?
– Pre všetkých Slovákov a Slovanov. Povedomie našich ľudí o našich prapredkoch a našej pôvodnej viere, o tom ako tu vlastne žijeme, čo tu žijeme a prečo tak žijeme je častokrát také, ako keby sme existovali až od príchodu Cyrila a Metoda a predtým tu nič nebolo. Každá zmienka o Slovanoch začína solúnskymi bratmi, no iba málokto ide viacej dozadu. A zmyslom knihy bolo aj prebudiť v nás všetkých slovanské korene, poznať svoju históriu a tradície našich starých predkov. Dnes už poznáme maximálne vodníka a vílu, ale bolo a je toho omnoho viac.
Je to dôležité?
– Samozrejme, hlavne kvôli tomu, aby sme pochopili odkiaľ sme. Že niekedy sme boli viac spätí s prírodou, ale aj sami so sebou a s tým, čo všetko tu bolo, čo nás každý deň obklopovalo. U starých Slovanov naozaj hovoríme o množstve bohov, na rozdiel od dnešného monoteistického kresťanstva. A najmä v súvislosti s prírodou a okolím. Ten základný rozdiel medzi jedným a mnohými je práve v chápaní toho, čo je bezprostredne okolo nás. Myslím si, že ak by sme žili v púšti, jeden boh je správny, ale keďže žijeme alebo sme žili v lese, kde sú stromy, studničky, voda, vietor a veľa ďalších vecí a bytostí, tak to správne nie je.
Autor: Mario Hudák
Zdroj:
Peter Kuzmišin vydal knihu o slovanských božstvách.
Foto: pk
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Čuv jem, že ťa Marča predstavyla rodyňi...
-Pravda... - No i jak sja ku tobi spravuvaly?
-Jak ku svojomu/pryjaly ňa za svojoho... Marčyn otec ňa i remiňom vypasav...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať