Barvinok z Kamienky bodoval v Poľsku, Chorvátsku i Srbsku
Folklórny súbor BARVINOK z Kamienky sa vrátil zo zahraničného turné. V priebehu niekoľkých týždňoch sa predstavil postupne na poľských podujatiach v Michalowe (neďaleko hraníc s Nemeckom) a Novom Saczi a následne mu tlieskali v obciach a mestách Duga Uvala, Šid, Bikičdol a Kocur v Chorvátsku a Srbsku. Takmer pol mesiaca stráveného mimo Slovenska, deväť súborových vystúpení a takmer deväťdesiatminútový kultúrny program preveril dedinský súbor tak po fyzickej, ako i psychickej stránke. Srbský internetový portál RUTHENPRESS napísal o FS Barvinok okrem iného aj to, že amatérsky kolektív podal profesionálny výkon.
■ NA LEMKOWSKEJ VATRE...
Lemkowská Vatra v Michalowe (Poľsko) je najväčším sviatkom Lemkow (Rusínov) v Poľsku a na tomto podujatí sa stretávajú poľskí Lemkowia z takmer celého sveta (tento rok tam boli okrem Lemkow z Poľska, Lemkovia z Ukrajiny, USA a dokonca aj z Austrálie), aby si pripomenuli svoju históriu, keď boli v Akcii Visla násilne vysťahovaní z rodných obcí. FS Barvinok sa predstavil vlastným hodinovým programom pod názvom IZ RODNOHO SELA, ktorý už napovedal o tom, že pôjde o zvyky a tradície z rodnej Kamienky Pochvalou za vystúpenie bolo osobné pozvanie Barvinku riaditeľom festivalu aj na 30. ročník tohto veľkolepého podujatia. Cestou späť sa FS Barvinok predstavil v programe Z KLENOTNICE ĽUBOVNIANSKEHO REGIÓNU, ktorý pripravilo Ľubovnianske múzeum v skanzene Nowy Sacz. V tomto takmer trojhodinovom programe bolo prezentované asi to najlepšie, čo v okrese Stará Ľubovňa máme - okrem FS Barvinok sa predstavili aj FS Kečera z Jakubian, FS Jastrabčan zo Šarišského Jastrabia, ĽH Bratov Jendrichovcov a sólisti ľudových piesni z Kamienky a Litmanovej. Záverečná pieseň SLOVENSKO NAŠE sa rozliehala po celom skanzene.
■ POTOM CHORVÁTSKO
V krásnom prímorskom mestečku Duga Uvala v Chorvátsku začalo turné po krajinách bývalej Juhoslávie v Chorvátsku a Srbsku. Krásne rusínske piesne a melódie zneli pobrežím Jadranského mora a to všetko sledovalo medzinárodné publikum (Nemci, Chorváti, Srbi, Slováci, Francúzi a pod.). Samozrejme, členovia kolektívu si užili krásne čisté more v zálive tohto prímorského mestečka a po vydarených troch dňoch pokračovali v ceste. Tentoraz ich čakali Rusíni v Srbsku. A tí sa poctivo pripravovali na príchod Barvinku. V meste Šid v Srbsku, v ktorom žijú spoločne Srbi, Rusíni, Slováci a iné národnosti bol príchod kolektívu Barvinok dlho očakávaný a takmer každý v meste vedel, že prídu hostia zo Slovenska. Veľký záujem televízií, rozhlasových staníc a tlače dosť prekvapil aj samotných hostí, avšak potešil. Členovia FS Barvinok sa tak mohli cítiť ako veľké hviezdy – čakali ich rozhovory pre médiá a v rámci svojho pestrého programu absolvovali aj živé vysielanie. Na dennom poriadku boli aj stretnutia s významnými predstaviteľmi – s poslankyňou Srbského národného parlamentu Olenou Papugou, s gréckokatolíckym biskupom Georgiom, s predsedom Rusínskej samosprávy v Srbsku Slavkom Oroszom, s tajomníkom Slovenského veľvyslanectva v Belehrade Miroslavom Poljaškom či prijatie u predsedníčky okresného úradu Nataši Cvjetkovič. Návštevy galérie Sava Šumanoviča a jeho rodného domu, pamätníka Srimski front, Monastyra sv. Archaniela Gabriela a oddych pri Sotskom jazere boli vzácnym poznaním a predstavením kultúrneho a prírodného bohatstva okolia mesta Šid.
Barvinok vystúpil v meste Šid aj v rámci programu Šidskeho kultúrneho leta. Tu znel ich chórový spev v gréckokatolíckom chráme, a to s veľkým úspechom, keď sám správca farnosti Šid povedal, „obohatili ste náš sviatok prekrásnym spevom a odkážte vášmu pánovi farárovi, že mu závidím takýto spev v chráme.“ A takisto sa zúčastnil súťažného vystúpenia v rámci festivalu MELÓDIE RUSKÉHO DVORA, kde kolektív získal v hlasovaní divákov CENU PUBLIKA. Barvinok však svojím jeden a polhodinovým programom potešil aj divákov v obciach Bikičdol. Odmenou im bol búrlivý potlesk, tiež v obci Kocur. V závere obidvoch týchto vystúpení publikum vstalo a aplaudovalo kamienskemu súboru.
Napokon Barvinku sa všade dostalo vrelého privítania. „Treba uznať, že Poliaci, Chorváti a Srbi sú veľmi pohostinné národy. O to viac, že na niektorých vystúpeniach nás vítali priamo naši Rusíni. Bolo veľmi milé, keď poľskí Lemkowia s nami spievali naše miestne kamienske piesne. Často nás oslovovali ako bratia a všetko to zavŕšila pohostinnosť a veľmi milé prijatie srbskými Rusínmi, ktorí síce v Srbsku žijú skromne na naše pomery, svojmu hosťovi a návštevníkovi by však dali aj to posledné,“ hodnotili už pohostinnosť cudzincov členovia súboru.
„Každý takýto zájazd je veľmi náročný Nehovorím teraz len o umeleckom prevedení, ale aj o zodpovednosti a technickom zabezpečení. Ale som v prvom rade veľmi rád, že sme sa všetci zdraví a živí vrátili domov a že všetky vystúpenia nám vyšli,“ zhodnotil už šnúru Barvinku vedúci kolektívu Martin Karaš a nezabudol vyzdvihnúť kvality kolektívu. Ten už päť rokov pracuje v takmer nezmenenej zostave pod jeho vedením, bol akurát postupne doplnený a omladený „To sa prejavuje už aj na javisku. Každý vie, čo má robiť, pozná svoje úlohy a hlavne účinkujúci nielen spievajú, hrajú a tancujú, ale každý so svojou úlohou na javisku naplno žije. Len tak možno predať svoje umenie a zaujať diváka. Samozrejme, vždy sa nájdu chyby, ktoré možno divák ani nepostrehne, avšak my o nich vieme a uvedomujeme si to. Chceme sa lepšiť,“ dodáva M. Karaš.
Jeho slová chvály potvrdzujú hlavne viaceré pozvania na ďalšie podujatia do Poľska, Srbska, Chorvátska, Nemecka a Turecka.
„Každý takýto zájazd je veľmi náročný Nehovorím teraz len o umeleckom prevedení, ale aj o zodpovednosti a technickom zabezpečení. Preto by som sa chcel verejne poďakovať predsedovi Prešovského samosprávneho kraja MUDr. Petrovi Chudíkovi, ktorý podporil naš výjazd a samozrejme aj všetkým sponzorom.
Text (hm)
■ NA LEMKOWSKEJ VATRE...
Lemkowská Vatra v Michalowe (Poľsko) je najväčším sviatkom Lemkow (Rusínov) v Poľsku a na tomto podujatí sa stretávajú poľskí Lemkowia z takmer celého sveta (tento rok tam boli okrem Lemkow z Poľska, Lemkovia z Ukrajiny, USA a dokonca aj z Austrálie), aby si pripomenuli svoju históriu, keď boli v Akcii Visla násilne vysťahovaní z rodných obcí. FS Barvinok sa predstavil vlastným hodinovým programom pod názvom IZ RODNOHO SELA, ktorý už napovedal o tom, že pôjde o zvyky a tradície z rodnej Kamienky Pochvalou za vystúpenie bolo osobné pozvanie Barvinku riaditeľom festivalu aj na 30. ročník tohto veľkolepého podujatia. Cestou späť sa FS Barvinok predstavil v programe Z KLENOTNICE ĽUBOVNIANSKEHO REGIÓNU, ktorý pripravilo Ľubovnianske múzeum v skanzene Nowy Sacz. V tomto takmer trojhodinovom programe bolo prezentované asi to najlepšie, čo v okrese Stará Ľubovňa máme - okrem FS Barvinok sa predstavili aj FS Kečera z Jakubian, FS Jastrabčan zo Šarišského Jastrabia, ĽH Bratov Jendrichovcov a sólisti ľudových piesni z Kamienky a Litmanovej. Záverečná pieseň SLOVENSKO NAŠE sa rozliehala po celom skanzene.
■ POTOM CHORVÁTSKO
V krásnom prímorskom mestečku Duga Uvala v Chorvátsku začalo turné po krajinách bývalej Juhoslávie v Chorvátsku a Srbsku. Krásne rusínske piesne a melódie zneli pobrežím Jadranského mora a to všetko sledovalo medzinárodné publikum (Nemci, Chorváti, Srbi, Slováci, Francúzi a pod.). Samozrejme, členovia kolektívu si užili krásne čisté more v zálive tohto prímorského mestečka a po vydarených troch dňoch pokračovali v ceste. Tentoraz ich čakali Rusíni v Srbsku. A tí sa poctivo pripravovali na príchod Barvinku. V meste Šid v Srbsku, v ktorom žijú spoločne Srbi, Rusíni, Slováci a iné národnosti bol príchod kolektívu Barvinok dlho očakávaný a takmer každý v meste vedel, že prídu hostia zo Slovenska. Veľký záujem televízií, rozhlasových staníc a tlače dosť prekvapil aj samotných hostí, avšak potešil. Členovia FS Barvinok sa tak mohli cítiť ako veľké hviezdy – čakali ich rozhovory pre médiá a v rámci svojho pestrého programu absolvovali aj živé vysielanie. Na dennom poriadku boli aj stretnutia s významnými predstaviteľmi – s poslankyňou Srbského národného parlamentu Olenou Papugou, s gréckokatolíckym biskupom Georgiom, s predsedom Rusínskej samosprávy v Srbsku Slavkom Oroszom, s tajomníkom Slovenského veľvyslanectva v Belehrade Miroslavom Poljaškom či prijatie u predsedníčky okresného úradu Nataši Cvjetkovič. Návštevy galérie Sava Šumanoviča a jeho rodného domu, pamätníka Srimski front, Monastyra sv. Archaniela Gabriela a oddych pri Sotskom jazere boli vzácnym poznaním a predstavením kultúrneho a prírodného bohatstva okolia mesta Šid.
Barvinok vystúpil v meste Šid aj v rámci programu Šidskeho kultúrneho leta. Tu znel ich chórový spev v gréckokatolíckom chráme, a to s veľkým úspechom, keď sám správca farnosti Šid povedal, „obohatili ste náš sviatok prekrásnym spevom a odkážte vášmu pánovi farárovi, že mu závidím takýto spev v chráme.“ A takisto sa zúčastnil súťažného vystúpenia v rámci festivalu MELÓDIE RUSKÉHO DVORA, kde kolektív získal v hlasovaní divákov CENU PUBLIKA. Barvinok však svojím jeden a polhodinovým programom potešil aj divákov v obciach Bikičdol. Odmenou im bol búrlivý potlesk, tiež v obci Kocur. V závere obidvoch týchto vystúpení publikum vstalo a aplaudovalo kamienskemu súboru.
Napokon Barvinku sa všade dostalo vrelého privítania. „Treba uznať, že Poliaci, Chorváti a Srbi sú veľmi pohostinné národy. O to viac, že na niektorých vystúpeniach nás vítali priamo naši Rusíni. Bolo veľmi milé, keď poľskí Lemkowia s nami spievali naše miestne kamienske piesne. Často nás oslovovali ako bratia a všetko to zavŕšila pohostinnosť a veľmi milé prijatie srbskými Rusínmi, ktorí síce v Srbsku žijú skromne na naše pomery, svojmu hosťovi a návštevníkovi by však dali aj to posledné,“ hodnotili už pohostinnosť cudzincov členovia súboru.
„Každý takýto zájazd je veľmi náročný Nehovorím teraz len o umeleckom prevedení, ale aj o zodpovednosti a technickom zabezpečení. Ale som v prvom rade veľmi rád, že sme sa všetci zdraví a živí vrátili domov a že všetky vystúpenia nám vyšli,“ zhodnotil už šnúru Barvinku vedúci kolektívu Martin Karaš a nezabudol vyzdvihnúť kvality kolektívu. Ten už päť rokov pracuje v takmer nezmenenej zostave pod jeho vedením, bol akurát postupne doplnený a omladený „To sa prejavuje už aj na javisku. Každý vie, čo má robiť, pozná svoje úlohy a hlavne účinkujúci nielen spievajú, hrajú a tancujú, ale každý so svojou úlohou na javisku naplno žije. Len tak možno predať svoje umenie a zaujať diváka. Samozrejme, vždy sa nájdu chyby, ktoré možno divák ani nepostrehne, avšak my o nich vieme a uvedomujeme si to. Chceme sa lepšiť,“ dodáva M. Karaš.
Jeho slová chvály potvrdzujú hlavne viaceré pozvania na ďalšie podujatia do Poľska, Srbska, Chorvátska, Nemecka a Turecka.
„Každý takýto zájazd je veľmi náročný Nehovorím teraz len o umeleckom prevedení, ale aj o zodpovednosti a technickom zabezpečení. Preto by som sa chcel verejne poďakovať predsedovi Prešovského samosprávneho kraja MUDr. Petrovi Chudíkovi, ktorý podporil naš výjazd a samozrejme aj všetkým sponzorom.
Text (hm)
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Vasyľ Paraski:
-Milačik, choťila by jes sja staty chlopom?
-Ňi a tŷ?
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať