Barvinok z Kamienky bodoval v Poľsku, Chorvátsku i Srbsku

Folklórny súbor BARVINOK z Kamienky sa vrátil zo zahraničného turné. V priebehu niekoľkých týždňoch sa predstavil postupne na poľských podujatiach v Michalowe (neďaleko hraníc s Nemeckom) a Novom Saczi a následne mu tlieskali v obciach a mestách Duga Uvala, Šid, Bikičdol a Kocur v Chorvátsku a Srbsku. Takmer pol mesiaca stráveného mimo Slovenska, deväť súborových vystúpení a takmer deväťdesiatminútový kultúrny program preveril dedinský súbor tak po fyzickej, ako i psychickej stránke. Srbský internetový portál RUTHENPRESS napísal o FS Barvinok okrem iného aj to, že amatérsky kolektív podal profesionálny výkon.

■ NA LEMKOWSKEJ VATRE...
Lemkowská Vatra v Michalowe (Poľsko) je najväčším sviatkom Lemkow (Rusínov) v Poľsku a na tomto podujatí sa stretávajú poľskí Lemkowia z takmer celého sveta (tento rok tam boli okrem Lemkow z Poľska, Lemkovia z Ukrajiny, USA a dokonca aj z Austrálie), aby si pripomenuli svoju históriu, keď boli v Akcii Visla násilne vysťahovaní z rodných obcí. FS Barvinok sa predstavil vlastným hodinovým programom pod názvom IZ RODNOHO SELA, ktorý už napovedal o tom, že pôjde o zvyky a tradície z rodnej Kamienky Pochvalou za vystúpenie bolo osobné pozvanie Barvinku riaditeľom festivalu aj na 30. ročník tohto veľkolepého podujatia. Cestou späť sa FS Barvinok predstavil v programe Z KLENOTNICE ĽUBOVNIANSKEHO REGIÓNU, ktorý pripravilo Ľubovnianske múzeum v skanzene Nowy Sacz. V tomto takmer trojhodinovom programe bolo prezentované asi to najlepšie, čo v okrese Stará Ľubovňa máme - okrem FS Barvinok sa predstavili aj FS Kečera z Jakubian, FS Jastrabčan zo Šarišského Jastrabia, ĽH Bratov Jendrichovcov a sólisti ľudových piesni z Kamienky a Litmanovej. Záverečná pieseň SLOVENSKO NAŠE sa rozliehala po celom skanzene.

■ POTOM CHORVÁTSKO
V krásnom prímorskom mestečku Duga Uvala v Chorvátsku začalo turné po krajinách bývalej Juhoslávie v Chorvátsku a Srbsku. Krásne rusínske piesne a melódie zneli pobrežím Jadranského mora a to všetko sledovalo medzinárodné publikum (Nemci, Chorváti, Srbi, Slováci, Francúzi a pod.). Samozrejme, členovia kolektívu si užili krásne čisté more v zálive tohto prímorského mestečka a po vydarených troch dňoch pokračovali v ceste. Tentoraz ich čakali Rusíni v Srbsku. A tí sa poctivo pripravovali na príchod Barvinku. V meste Šid v Srbsku, v ktorom žijú spoločne Srbi, Rusíni, Slováci a iné národnosti bol príchod kolektívu Barvinok dlho očakávaný a takmer každý v meste vedel, že prídu hostia zo Slovenska. Veľký záujem televízií, rozhlasových staníc a tlače dosť prekvapil aj samotných hostí, avšak potešil. Členovia FS Barvinok sa tak mohli cítiť ako veľké hviezdy – čakali ich rozhovory pre médiá a v rámci svojho pestrého programu absolvovali aj živé vysielanie. Na dennom poriadku boli aj stretnutia s významnými predstaviteľmi – s poslankyňou Srbského národného parlamentu Olenou Papugou, s gréckokatolíckym biskupom Georgiom, s predsedom Rusínskej samosprávy v Srbsku Slavkom Oroszom, s tajomníkom Slovenského veľvyslanectva v Belehrade Miroslavom Poljaškom či prijatie u predsedníčky okresného úradu Nataši Cvjetkovič. Návštevy galérie Sava Šumanoviča a jeho rodného domu, pamätníka Srimski front, Monastyra sv. Archaniela Gabriela a oddych pri Sotskom jazere boli vzácnym poznaním a predstavením kultúrneho a prírodného bohatstva okolia mesta Šid.

Barvinok vystúpil v meste Šid aj v rámci programu Šidskeho kultúrneho leta. Tu znel ich chórový spev v gréckokatolíckom chráme, a to s veľkým úspechom, keď sám správca farnosti Šid povedal, „obohatili ste náš sviatok prekrásnym spevom a odkážte vášmu pánovi farárovi, že mu závidím takýto spev v chráme.“ A takisto sa zúčastnil súťažného vystúpenia v rámci festivalu MELÓDIE RUSKÉHO DVORA, kde kolektív získal v hlasovaní divákov CENU PUBLIKA. Barvinok však svojím jeden a polhodinovým programom potešil aj divákov v obciach Bikičdol. Odmenou im bol búrlivý potlesk, tiež v obci Kocur. V závere obidvoch týchto vystúpení publikum vstalo a aplaudovalo kamienskemu súboru.

Napokon Barvinku sa všade dostalo vrelého privítania. „Treba uznať, že Poliaci, Chorváti a Srbi sú veľmi pohostinné národy. O to viac, že na niektorých vystúpeniach nás vítali priamo naši Rusíni. Bolo veľmi milé, keď poľskí Lemkowia s nami spievali naše miestne kamienske piesne. Často nás oslovovali ako bratia a všetko to zavŕšila pohostinnosť a veľmi milé prijatie srbskými Rusínmi, ktorí síce v Srbsku žijú skromne na naše pomery, svojmu hosťovi a návštevníkovi by však dali aj to posledné,“ hodnotili už pohostinnosť cudzincov členovia súboru.

„Každý takýto zájazd je veľmi náročný Nehovorím teraz len o umeleckom prevedení, ale aj o zodpovednosti a technickom zabezpečení. Ale som v prvom rade veľmi rád, že sme sa všetci zdraví a živí vrátili domov a že všetky vystúpenia nám vyšli,“ zhodnotil už šnúru Barvinku vedúci kolektívu Martin Karaš a nezabudol vyzdvihnúť kvality kolektívu. Ten už päť rokov pracuje v takmer nezmenenej zostave pod jeho vedením, bol akurát postupne doplnený a omladený „To sa prejavuje už aj na javisku. Každý vie, čo má robiť, pozná svoje úlohy a hlavne účinkujúci nielen spievajú, hrajú a tancujú, ale každý so svojou úlohou na javisku naplno žije. Len tak možno predať svoje umenie a zaujať diváka. Samozrejme, vždy sa nájdu chyby, ktoré možno divák ani nepostrehne, avšak my o nich vieme a uvedomujeme si to. Chceme sa lepšiť,“ dodáva M. Karaš.

Jeho slová chvály potvrdzujú hlavne viaceré pozvania na ďalšie podujatia do Poľska, Srbska, Chorvátska, Nemecka a Turecka. 

Text (hm)