Baziliánskych mníchov chcú vyhodiť na ulicu

Ingrid TIMKOVÁ

Prešov - Baziliánskym mníchom Jozafátovi a Gorazdovi Timkovičovcom z prešovského monastyru hrozí, že ich vyhodia na dlažbu. Do včerajšieho poludnia sa mali z kláštora na Vajanského ulici vysťahovať.

V pondelok dostali od svojho nadriadeného, provinciála Baziliánov v SR Vladimíra Juraja Sedláčeka list. V ňom im oznamuje, že z dôvodu prepustenia oboch z Baziliánskeho Rádu svätého Jozafáta prestali byť členmi Baziliánskeho Rádu a vyzýva ich, aby sa z kláštora vysťahovali do 24 hodín. "V opačnom prípade budete deložovaní z kláštora," píše sa v liste. Sedláček sa pritom odvoláva na dekrét vydaný protoarchimandritom - generálnym predstaveným baziliánov na celom svete, ktorý mníchom poslal dekrét o prepustení z tohto rádu. Vraj pre neposlušnosť, ktorú však nijako nekonkretizovali. "Keď niekoho vo svetskom súde odsúdia, oznámia mu prečo," nechápu mnísi. Opýtali sme sa aj provinciála Sedláčeka, aký je dôvod ich vylúčenia z rádu. "No, dôvodov je veľa... Poslušnosť. To je základný ten kláštora. Základný...," nevedel si spomenúť. Na otázku, čo bude ďalej vraví: "Biť sa s nimi nebudeme."

Nepochopiteľné na celej záležitosti je však to, že protoarchimandrita na vydanie takéhoto dekrétu potrebuje súhlas od Apoštolského Stolca v Ríme. Ten mu súhlas udelil 27. apríla tohto roka. Na dekréte je však dátum vystavenia 14. marec 2005. "Najprv sme sa domnievali, že ide o administratívnu chybu. Namiesto šestky napísali päťku. Ja osobne som telefonoval protoarchimandritovi do Ríma, či sa nepomýlil. Odpovedal mi, že nie. Dátum je správny. Znamená to teda, že dekrét je neplatný. Veď ak je starý rok a dva mesiace, tak sa už nemáme ani možnosť odvolať sa voči nemu. Oba listy sú teda protizákonné," vraví Jozefát (na snímke). Iba pripomíname, že Jozafát Timkovič študoval kanonické, teda cirkevné právo v Ríme.

Podľa cirkevného práva, kánona 1059 a paragrafu 1 sa každý veriaci (teda aj kňaz či biskup - pozn. red.) v akejkoľvek veci a kedykoľvek sa môže odvolať sa na pápeža. V tom momente, keď sa veriaci písomne na neho obráti, všetky exekutíva či tresty sú stopnuté a čaká sa na vyjadrenie. Jozefát Timkovič vraví: "Ja som sa už štyrikrát, aj v starých veciach od roku 2001 do 2003 odvolal na Svätého Otca. Znovu som sa odvolal, teda po piatykrát, na Svätého Otca 28. júna 2006. Ale už aj trestným oznámením na neznámeho páchateľa, ktorý ma na starosti listy prichádzajúce zo Slovenska, pretože sa stratili predchádzajúce štyri odvolania nevedno kde a ako. Na žiadne som doteraz nedostal odpoveď, ja však doručenky o odoslaní odvolaní mám. Nedávno sa otec Sedláček vrátil z Ríma a vraj nijaké piate odvolanie nedostali. Znamená to, že sa stratilo aj piate odvolanie."

Veriaci sú s pastoračnou službou oboch mníchov nadmieru spokojní. Nepodarilo sa nám nájsť ani jedného nespokojenca. Pani Anna Biščáková z Prešova navštevuje kaplnku v kláštore niekoľko rokov. "Od čias, ako sa môj syn otrávil hubami. Práve dnes je tomu deväť rokov. Silu a nádej v trápení mi dodávali otcovia Timkovičovci. Za pomoci veriacich vybudovali túto nádhernú kaplnku, bez nich by tu nič nebolo. Nikto tu na nich nepovie krivé slovo. Otec Sedláček nám však nedávno povedal, že to tu zavrú. Na otázku, čo so zariadením kaplnky mi odvetil, aby si ich veriaci vzali," plače.

Kuriózne v prípade bratov Timkovičovcov je fakt, že ich gréckokatolíckeho farára vyhnali komunisti v roku 1952 z republiky aj s jeho manželkou a jedným dieťaťom. Nariadili mu do 24 hodín naložiť veci do železničného vagóna. Odviezli ich do českého Děčína, kde žili niekoľko rokov až do čias, kým sa nemohli vrátiť späť na Slovensko.