Beloveža oslavuje 650-ku

Vtedy Jágerská kapitula z poverenia kráľa Ľudovíta I. potvrdila vymedzenie majetkov panstva Smilno pre zemepánov Tekulovcov. Majetkovou súčasťou panstva bola aj Beloveža, ktorá jestvovala už pred rokom 1355. Vznik obce predpokladáme v druhej štvrtine 14. storočia. Vybudovali ju usadlíci užívajúci zákupné roľnícke právo spolu so šoltýsom.

Písomné pramene od 14. storočia uvádzajú našu dedinu zväčša v pravopisných obmenách slovenského názvu Beloveža - roku 1355 Belawese, 1492 Be-lowesa, 1736 Bellowecscha, po maďarsky koncom 19. a začiatkom 20. storočia Bélavézse a po rusínsky Biloveža.

Je nesporné, že motívom ku vzniku názvu bola biela veža. Mohla ňou byť strážna veža v pohraničí v 11. - 12. storočí. Arpádovci, uhorskí králi budovali tu opevnenia, strážne veže, aby o. i. chránili územia na sever rozširujúceho sa uhorského štátu. Možno aj v tejto spleti historických osudov je zdroj pôvodu názvu obce. Pravda, je to skôr úvaha, domienka. Podobne ako aj názor, že to mohla byť murovaná veža benediktínskeho kláštora, podľa ktorej dostalo názov tunajšie údolie. Existuje aj tretia verzia pôvodu názvu obce, odvodená od pomenovania bielej veže, bielej turni na tunajšom kostole (cerkvi). Aj keď ani tento pôvod nie je vierohodne dokázaný, je najpravdepodobnejší.

Beloveža sa dalej spomína v listinách kráľa Žigmunda z rokov 1414 a 1416, ktorými potvrdil Czudarovcom vlastníctvo majetkov panstva Makovica, potom v súpise dedín Šarišskej stolice z roku 1427. K tomuto roku bola obec zdanená o 24 alebo 28 port (poddanských usadlostí). Vlastivedný slovník Slovenska uvádza až 52 port. Viac mal susedný Hažlín (77 port) a neďaleká Kurima (cez 100), ktoré patrili k najväčším dedinám horného Šariša. K veľkým dedinám (nad 30 port) patrilo okolo 60 dedín, k stredne veľkým 186 a malým (do 10 port) asi tiež 60 obcí. Od roku 1427 do roku 1600 počet dedín stúpol z 330 na 355, avšak poklesol počet port - domov z 6 811 na 5 536 (o 1 265 domov), čo sa prejavilo na skladbe dedín v Šariši - zvýšil sa počet malých dedín, ale poklesol počet stredne veľkých obcí zo 186 na 178, teda o 8 dedín. Žiaľ, medzi tých 8 patrila aj Beloveža.

Podľa údajov vieme, že v polovici 15. storočia sa väčšina domácnosti odsťahovala, lebo roku 1492 tu hospodárili len 3 domácnosti. Podľa dobového pramenného materiálu z tohto obdobia po 3 domácnostiach ešte stáli opustené domy a 20 domov bolo len nedávno úplne opustených. Tento stav spôsobilo nepochybne aj spustošenie domácností, resp. celej dediny poľským vojskom roku 1472. . V 16. storočí sa stav ešte zhoršil, dokonca roku 1567 tu hospodárila iba jedna domácnosť na celej a štyri na polovičných usadlostiach. Ku koncu storočia sa situácia vylepšila. Vychádzajúc z daňového súpisu z roku 1600 v obci bolo 10 poddanských domov. Okrem toho tu bývali aj šoltýske rodiny a osadenstvo fary. Takže Beloveža na rozhraní 16. a 17. storočia znova sa dostala medzi stredne veľké dediny s prevažne poddanským obyvateľstvom. Tento trend si zachovala aj v ďalších rokoch, ba storočiach. Tak napríklad roku 1787 mala obec 452 obyvateľov a 75 domov, roku 1828 - 585 obyvateľov a 79 domov, roku 1900 - 613 obyvateľov, roku 1930 -672 obyvateľov a 114 domov, roku 1961 - 961 obyvateľov, roku 1970 - 972 obyvateľov a 211 domov, roku 2000 - 791 obyvateľov a cez 280 domov. V roku 2005 žije v Beloveži cez 800 trvalé žijúcich obyvateľov V takmer 300 rodinných domoch.

Naši ľudia odjakživa sa zaoberali prácou na poli, v pote tváre si dorábali chlebík, avšak často bolo tak, že to nestačilo. Bolo treba privyrobiť aj inou prácou a inde ako doma. O Belovežanoch je známe, že ich „druhým" zamestnaním bolo košikárstvo. Okrem košíkov to boli aj ďalšie drevené výrobky a ich odpredaj doma í v ostatnom svete. Dobové pramenné materiály dosvedčujú, že to boli krajiny ako Poľsko, Nemecko, Rusko, ale aj Švédsko a ďalšie. Niektorí naši ľudia si zhotovovali košíky a drevené výrobky aj doma, avšak väčšinou ich nakupovali mimo obce, napríklad v neďalekom Bardejove, v Zborove, ale predovšetkým v Lackovej na Spiši, už od 18. a 19. storočia. Košikárstvo a obchod pretrval i po celé 20. storočie. Dá sa povedať, že takmer každý Belovežan sa vo väčšej či menšej miere oddával obchodu. Pravda, boli niektorí, čo sa prakticky po celý svoj život tomu venovali, stáli sa už profesionálmi. Niektorí jednotlivci ostali verní tejto práci aj v súčasnosti.

Svetlou stránkou v histórii našej obce bolo aj to, že isté obdobie v 19. storočí tu žili najvýznamnejší buditelia rusínskeho národa Alexander Duchnovič a Alexander Pavlovič. Prvý štyri roky (1834 - 1838) a druhý 13 rokov (1851 - 1864). Priestor tohto článku nedovoľuje podrobnejšie sa zaoberať ich životom a prínosom pre starších predkov i súčasníkov.

Naši ľudia prežili plodný a pohnutý život od tých najstarších dôb až po dnešné dni. Beloveža je dostatočne i materiálne vybudovaná, predovšetkým vďaka individuálnej bytovej výstavbe v období socializmu i neskôr. Roku 1992 bol daný do prevádzky obecný vodovod. Dnes obec je plne splynofikovaná, dokončila sa výstavba Domu smútku, pokračujú prípravné práce na kanalizácii a pod.

Na rozvoji obce majú zásluhu samotní pracovití Belovežania a ich predstavitelia bývalí i súčasní. K najstarším známym tzv. biróvom (starostom) podľa pramenných materiálov do vzniku Československa roku 1918 boli: Katanik Gyôrgy, Szoroka Andras, Groholy Miklos, po roku 1918 Storinský Andrej, Jurč Jozef, Jurč Peter, Tis Ján a Michal Kostura. Po II. svetovej vojne to boli Jozef Bezdeň, Eliáš Chrušč, Jozef Dutko, Andrej Ratica, Peter Vašenko, Jozef Mizík a Jozef Olearčin. Od septembra 1980 tajomníkom bývalého MNV sa stáva Peter Udič, po roku 1989 starosta a po voľbách roku 1994 už tretie volebné obdobie funkciu starostky vykonáva Eva Pobořilová.

Obec Beloveža počas svojej existencie vyrástla aj duchovne a kultúrne. Zásluhu na tom má aj tunajšia cirkev a škola, jej predošlí i dnešní predstavitelia. Zvlášť cirkev zohrala významnú úlohu. Jej história je aj históriou obce. Veď naši dávni predkovia vybudovali cerkov už v polovici 14. storočia. Vieme podľa doložených prameňov, že ešte koncom 15. storočia to bol drevený objekt. A zrejme ním ostal až do roku 1778, kedy bol postavený nový, dnešný. Tento je barokovo-klasická päťvežová stavba východného byzantského štýlu. Svojím architektonickým riešením je ojedinelá v našom okolí. Patrí medzi chránené kultúrne pamiatky. Najväčšiu zásluhu na jej výstavbe mal duchovný otec Andrej Petrík, ktorý tu pôsobil ako farár 45 rokov od roku 1759 do roku 1804. O niečo menej, už 37 rokov v Beloveži pôsobí terajší otec duchovný Alfonz Bocko.

Nezastupiteľné miesto v živote každého z nás má škola. V minulosti úlohu školy a učiteľov často suplovali duchovní. U nás je známe, že už spomínaný Duchnovič a Pavlovič na tunajšej fare zriadili školu, kde učili naše deti základom múdrosti.

K prvým známym učiteľom u nás patrili Mirosaj, Vrabeľ, Stavrovskyj, Sopoliga, Kovalčík a manželia Richtarčikovci. Po vzniku Československa to boli manželia Mihaličovci, Komanickí, Duranikovi a predovšetkým Malikovci, ktorí tu pôsobili dlhé roky a zanechali pozitívnu stopu nielen v škole, ale aj mimo. nej. Okrem uvedených tu pôsobili mnohí a mnohí ďalší učitelia vrátane terajšej riaditeľky M. Čičvarovej a jej kolegyne J. Pipasovej na tunajšej materskej škole.

Beloveža žije dnes i bohatým kultúrnym a športovým životom. V okolí sú známe každoročné folklórne obvodové slávnosti, na ktorých o. i. vystupujú aj naši škôlkári, mladý súbor Račkaňa, ktorý organizačne a umelecky zabezpečuje Ľuba Soroková a učitelia Kyjovskí, folklórna skupina Bilovežanka na čele s vedúcou Máriou Barolákovou a ďalšie kultúrno-spoločenské aktivity obecného zastupiteľstva na čele so starostkou Evou Pobořilovou. V centre športového života je futbal. Po ročnom účinkovaní v II. triede majstrovstiev okresu sme postúpili do I. triedy. Bol to priam historický skok i úspech. Zviditeľnila sa už turistika a v začiatkoch je aj stolný tenis.

V obci pracujú spoločenské organizácie. Na prvom mieste treba spomenúť dobrovoľný hasičský zbor, pri zrode ktorého roku 1926 stal vtedajší riaditeľ školy Július Mihalič. Pôsobí tu aj poľovnícke združenie a miestna organizácia Únie žien Slovenska.

Aktívne k rozvoju obce prispievajú viacerí súkromní podnikatelia, obchodníci a sponzori. Medzi nich patria napríklad Jozef Soroka, Jozef Kostura, Ing. Vladimír Jazudek, Ing. Ladislav Nemec, Jozef Škriab, Peter Udič, Peter Mikula, Jozef Jurč, Juraj Vašenko a ďalší. Všetkým patri úprimná vďaka a želanie úspechov v ich ďalšej práci a podnikaní.

V tomto článku som nepísal o všetkom, čo tvorí bohatú minulosť i súčasnosť obce. Nie je to možné, ale nebolo to ani mojím cieľom. Istý súhrnejší pohľad na históriu i dnešok Beloveže poskytuje i pripravená prvá knižná publikácia, ktorá je vhodným darčekom k jubilejnému 650. výročiu prvej písomnej zmienky o našej obci.

Nakoniec chcem pozdraviť Belovežanov s významným sviatkom, želám všetkým nám veľa dobrého zdravia, rodinnú pohodu, príjemný domov i pre všetkých našich rodákov a krajanov, vzácnych hostí a priateľov, ktorých úprimne vítame na slávnostiach v Beloveži v nedeľu 11. septembra 2005.

PhDr. Andrej Ratica

Poznámka: V roku 2001 žilo v obci 802 občanov, z ktorých sa 82 prihlásilo k rusínskej národnosti, 434 si uviedlo materinsky jazyk rusínsky a 424 sa prihlásilo ku gréckokatolíckemu vierovyznaniu.