Belovežania boli vychýrení gazdovia, košikári a cestovatelia

Do obce láka pokoj, krásna príroda, huby a turistika.

BELOVEŽA. V Beloveži boli známi obchodníci a cestovatelia. Predávali po celej Európe.

Chladné letá, mierne zimy, osem mesiacov kúrenia. Nezamestnanosť, vysťahovalectvo, ale aj razantnosť, zanietenosť a cieľavedomosť.

Pôvodným obyvateľom Beloveže drsné prírodné podmienky nikdy nestačili na gazdovanie a plnohodnotný život doma.

Niekoľko storočí si Belovežania zarábali ako šikovní podomoví obchodníci a košikári, ktorí svoj tovar predávali po celom svete.

Biela veža
Rusínska dedina s 800 obyvateľmi, desať kilometrov od Bardejova, vznikla v 14. storočí v prirodzenom pohraničnom pásme Uhorska a Poľska, v bývalom Makovickom panstve.

Dnes je to jedna z najstarších a najzaujímavejších obcí Bardejovského okresu, ktorú obklopuje naozaj nádherná príroda okolitej Ondavskej vrchoviny.

Belovežskú gréckokatolícku „cerkov“ sv. Michala Archanjela, postavenú v barokovom klasicistickom slohu, zdobí päť veží.

Názov obce však pravdepodobne nie je odvodený od kostolnej veže, ako sa traduje.

Podľa historikov bola niekde v obci v 11. a 12. storočí biela, pravdepodobne strážna, pohraničná veža.

Historik Ferdinand Uličný sa neskôr zmieňuje aj o bielej murovanej veži benediktínskeho kláštora, podľa ktorého sa nazýva aj jedno z tunajších údolí.

Prvá písomná zmienka o obci je presne z 20. júna 1355, no z blízkeho Belovežského vrchu pochádza aj nález hlinenej nádoby z neskorej doby bronzovej. V pätnástom storočí bola obec spustošená a vypálená poľskými vojskami.

V Beloveži bol niekedy aj mlyn, okrem gazdov poľnohospodárov tu žili aj remeselníci.

Rozšírené bolo košikárstvo a boli tu aj dvaja krajčíri. Hlavne však Belovežania vždy boli výborní obchodníci, svetáci a cestovatelia.

„Do drahy“
„Krajňaci“, ako ich volali obyvatelia goralskej Lackovej pri Starej Ľubovni, si u nich na jeseň objednali košíky, aby s plnými konskými povozmi, mohli skoro na jar, vyraziť na obchodné cesty.

Ako oni sami hovorili „do drahy“. Po celej Európe.

„Z okolia Bardejova a z Beloveže sa do Ruska a Nemecka exportujú tisíce košíkov,“ píše sa v nemeckých a ruských dobových prameňoch.

Okrem Ruska a Nemecka vyrážali každoročne Belovežania s košíkmi, ale aj iným spotrebným tovarom – papučami, šatkami, niťami aj do Poľska, Švédska či na Balkán.

Keď sa tovar minul, predali voz aj kone a naspäť sa vrátili železnicou. Niekedy s kuframi plnými peňazí, spomínajú pamätníci.

Tradíciu ich zachováva už iba niekoľko. Remeselníci a obchodníci Peter Čičvara a Jozef Storinský sa predaju košíkov venujú dodnes.

Svoje rajóny majú ešte aj dnes prísne rozdelené, rovnako ako v minulosti.

V Beloveži to žije
„Obec žije bohatým kultúrnym aj športovým životom,“ hovorí starosta Peter Mikula, vášnivý zberateľ starožitností, obrazov a znalec histórie Rusínov.

V obci starostuje prvé volebné obdobie a kandidovať sa chystá aj v novembrových komunálnych voľbách.

„Máme tu telovýchovnú jednotu, ktorá zastrešuje futbalové mužstvo dospelých, žiakov aj stolnotenisový oddiel, vedie ju Pavol Katanik. V obci sa venujeme aj turistike. Známy je už náš výstup na Belovežské hory. Tento rok sa k nám pridali aj turisti z Hažlína, Andrejovej a Šarišského Čierneho,“ pokračuje starosta.

V obci pôsobí aj poľovnícke združenie, športovo úspešní sú dobrovoľní hasiči, majú tu aj jednotu dôchodcov pod patronátom Anny Hopkovej.

Tento rok dokonca zorganizovali oblastné hry seniorov.

Bude sa stavať
Už tri desaťročia sa v obci schádza folklórna skupina Bilovežanka, ktorú vedie pani Baroľáková.

Obec viac ako tridsať rokov tiež organizuje folklórne slávnosti na počesť rusínskych buditeľov Alexandra Duchnoviča a Alexandra Pavloviča.

„Postavili sme tu aj bytový dom, za ktorý sme od ministra dopravy a výstavby dostali v roku 2016 ocenenie, druhé miesto v súťaži progresívne bývanie, máme svoj vlastný vodovod, plynofikáciu a dokončujeme obecnú kanalizáciu,“ vysvetľuje Peter Mikula.

„Je tu veľký záujem stavať a bývať. Preto sme sa pustili aj do rozšírenia a doplnenia nového územného plánu,“ hovorí starosta.

Väčšinou za vlastné peniaze a svojpomocne v Beloveži opravili časť miestnych komunikácií, zrekonštruovali školu a škôlku, fasádu aj vnútro Domu nádeje na cintoríne.

„Ten momentálne odvodňujeme,“ dodáva starosta.

Vízia v prírode
„V blízkej budúcnosti plánujeme rekonštrukciu miestnych komunikácií, kultúrneho domu aj požiarnej zbrojnice.

Pri amfiteátri chceme postaviť tribúnu, plánujeme aj vyhliadkovú vežu s náučným chodníkom v našich okolitých horách.“

„Naša obec bola a stále je úzko spojená s mestom. Belovežu si aj preto v budúcnosti predstavujem ako turistickú a oddychovú zónu, napojenú na pracovné príležitosti v blízkom Bardejove. Myslím si, že ak sa bude dariť mestu, bude sa dariť aj nám,“ zamýšľa sa Peter Mikula nad víziou dediny.

„Chotár Beloveža, to je predovšetkým krásna príroda, do ktorej sa oplatí chodiť relaxovať. Či už za hubami, alebo turistikou. Naozaj všetkých srdečne pozývam na návštevu našej krásnej Beloveže,“ odkazuje starosta.

Belovežskí rusínski buditelia
V 19. storočí v Beloveži žili a pôsobili najvýznamnejší buditelia rusínskeho obyvateľstva celého Podkarpatia, Alexander Duchnovič a Alexander Pavlovič.

U Duchnoviča, ktorý v Beloveži pôsobil štyri roky, bolo pozoruhodné to, že učil deti v rodnom rusínskom jazyku a že v škole venoval zvláštnu pozornosť poznaniu základov poľnohospodárskych prác, osobitne záhradníctva a ovocinárstva.

Kým Duchnovič bol do Beloveže preložený viac-menej ako nepohodlný „panslavistický“ kňaz, Alexander Pavlovič sa miesta v obci domáhal u biskupa sám.

V druhej polovici 19. storočia tu Pavlovič prežil aj spisovateľsky plodných trinásť rokov života.

Počas opravy strechy sa v miestnej gréckokatolíckej cerkvi dokonca našla jeho vzácna poéma „Stav bidnoho seľanyna“.

(mh)

Zdroj:
https://presov.korzar.sme.sk/c/20876309/belovezania-boli-vychyreni-gazdovia-kosikari-a-cestovatelia.html