Belovežské postscriptum

V nedeľu 11. septembra 2005 som bol účastníkom nevšednej slávnosti osláv 650. výročia prvej písomnej a rukopisnej informácie - „krstín" rázovitej rusínskej obce Beloveža. Jej súčasťou bola aj konsekrácia Domu nádeje na miestnom cintoríne a slávnostná svätá liturgia vo farskom chráme. Samozrejme, chutný obed, odovzdávanie čestných a pamätných ocenení, bohatý kultúrny - festivalový program a ľudová zábava do neskorých nočných hodín. Toto všetko bolo aj vďaka mimoriadne slnečnému a teplému septembrovému počasiu a veľkej účasti obyvateľov obce, rodákov, významných hostí a návštevníkov z blízkeho a širokého okolia.

Vďaka úsiliu predstaviteľov obce, sponzorov a nadšencov belovežské jubilejné kresťansko-kultúrne podujatie ocenila aj Božia príroda. Najlepšie, ako mohla! Pri začiatku odpoludňajšej, festivalovej časti osláv belovežskej 650-ky totiž trochu spŕchlo. Boli to ale slzy radosti, že v Beloveži dokázali tak parádne a zodpovedne pripraviť sa, po každej stránke, na takéto podujatie. Obec bola sťa vynovená, úhľadná a čistá. Je to pekná vizitka jej obyvateľov a obecnej samosprávy pod vedením agilnej starostky Beloveže, pani Evy Pobořilovej.

A ešte. Je všeobecne známe, že v Beloveži si definitívne prehĺbil svoju rusínsku národnú identitu Alexander Duchnovič, ktorý tu pôsobil ako gréckokatolícky duchovný v čase od 1. apríla 1834 do 1. apríla 1838. Je ale menej známe, že v Beloveži si našiel aj svoju lásku, hoci bol celibátnik. V Beloveži preto napísal aj lyrické básne. Na ňu nezabudol po celý život: „Vzor tvoj zdis iz myslej ne vychodit nikohda; imja mni tvoje ľubezno vo ústach mojich vsehda“ napísal.

Menovala sa Terézia Stankayová. Práve v Beloveži sa s ňou zoznámil a tu sa s ňou aj tajne na fare stretával. Kontaktoval sa s ňou aj po odchode z Beloveže. Veľmi smútil, keď zomrela roku 1855. O desať rokov, roku 1865 zomrel aj on. A. V. Duchnovič je pochovaný v Prešove v krypte gréckokatolíckej katedrály sv. Jána Krstiteľa.

Duchnovičova láska Terézia Stankayová údajne pochádzala z bohatej rodiny, ktorá mala majetky v okolí Beloveže. Duchnovič sa s ňou zoznámnil, ked mal asi 32 rokov. O jej životnej ceste a mieste posledného odpočinku sú písomné dokumenty ale skúpe a mlčia.

Možno raz v archívoch alebo v knižniciach na Slovensku alebo na Zakarpatskú, v Užhorode či v Haličine, vo Ľvove sa podarí nájsť archívne dokumenty o hlbokej a dlhoročnej láske medzi A. V. Duchnovičom a Teréziou Stankayovou...