Betlehem - symbol vianočných dní

Keď v 13. storočí známy svätec František z Assisi slúžil sv. omšu v jaskyni v Taliansku, asi chcel, aby veriaci kresťania naplno prežili vianočné sviatky. Tak mu napadla myšlienka, že naživo zinscenuje výjav, keď sa v malej maštali narodil Ježiško. Asi vtedy netušil, že položil základ tradície tzv. betlehemov, ktoré patria aj dnes k neodmysliteľnej súčasti najkrajších sviatkov roka a pre kresťanov majú osobitý až posvätný význam.

Betlehemy dnes poznáme na „ix“ spôsobov. Občas sa umelci pustia do prevedení, ktoré vyrážajú dych. Sú to kolosy s množstvom pohybujúcich sa figúrok s prepracovanou rezbárskou prácou, ale aj miniatúry, ktoré ozdobia aj tú najmenšiu domácnosť. Z verného biblického zobrazenia ich autori posunú aj do modernej podoby či prispôsobia ľuďom, kde je vystavovaný (tak ako Novej Ľubovni, kde klaňajúce sa figúrky majú oblečený kroj). Tie väčšie prevedenia tak zdobia hlavne kostoly a dostáva sa im tak zvláštnej cti, keď celý rok čakajú odložené na svoju príležitosť, aby im počas Vianoc ľudia preukázali veľkú úctu. Aj v Provinčnom dome na výstave v Starej Ľubovni sa nedávno zaskvel drevený betlehem s vyrezávanými figúrkami. Život mu vdýchol ešte na začiatku 90-tych rokov známy ľudový rezbár Staroľubovňan Michal Hutník a patrí medzi depozitárne skvosty Ľubovnianskeho múzea. Počas sviatkov sa ale vynára na svetlo božie, aby ho mohli obdivovať turisti v drevenom kostolíku v skanzene či návštevníci rôznych výstav.

 

„Vyrezal som už šesť betlehemov,“ pripomenul nám autor M. Hutník, ktorému by nik nehádal, že mu život priloží čoskoro deviaty krížik na chrbát. Aby sme mali predstavu, pripomenul nám, že jednu „sadu“ betlehemu tvorí až 60 figúrok plus maštaľ, jasličky... Postavy musia byť podľa ľudového rezbára verné, on sám má rád, keď figúrka vyzerá ako živá. „Tak sa mi podaril kráľ, keby mohol, aj by prehovoril,“ zastavil sa pri súčastiach svojho výtvoru. Majster ešte dnes hravo vyreže drevenú plastiku. A ani nevie, kde všade po svete sú jeho výrobky. Narobil sa neúrekom črpákov či iných drevených ozdôb, ktoré majú punc originality. Betlehemské figúrky ale vraj vyrezával s osobitnou úctou a bázňou, lebo vedel, že idú do kostola. Je hrdý na to, že jeho diela obdivujú a ich podstatu uctievajú v kostole vo Svidníku i v tunajšom grécko-katolíckom chráme.

 

„Tam som im betlehem daroval, lebo keď sa chrám staval, nemohol som pomôcť pre povinnosti,“ dodal kedysi bača, ktorého vyše 30 rokov zamestnávali práve ovečky na salaši a aj pri ich pasení vznikla prvá jeho figúrka (ako ináč pastiera) do neskoršieho betlehema. Presne tak, ako to bolo na začiatku 19. storočia, keď sa betlehemy preniesli zo šľachtických sídel do ľudovej tvorby a takpovediac zľudoveli. „Vtedy už má betlehem rôzne varianty aj materiálové. Od najmenších papierových skladacích, ktoré sa vyrábajú dodnes, po tie z včelieho vosku. Potom pribúdajú figúrky z dreva , neskôr zo sadry,“ priblížila nám históriu betlehemov riaditeľka Ľubovnianskeho múzea Monika Pavelčíková. I to, že veľmi úzko súvisel s koledníkmi, ktorí chodili po domoch a predstavovali betlehemskú hru s vyhotovenou šopkou s postavami, ktoré približovali narodenie Ježiška. Do kostolov sa dostali jednotlivé figúrky najprv v stvárnení živých osôb, v stredoveku sa začali betlehemské hry. A zobrazenia tejto biblickej udalosti sa začalo objavovať na gotických krídlových oltároch.

 

„Bolo tam menšie množstve figúrok, ktoré zobrazovali narodenie Pána Ježiša alebo klaňanie troch kráľov, no a potom to prešlo v 16. storočí už na samostatnú zostavu figúrok a do kostolov ju ako celok dostali františkáni a jezuiti,“ loví v histórii etnografka M. Pavelčíková. Jeden mimoriadny vzácny betlehem z 18. storočia pochádzajúci zo šľachtického sídla od Sabinova, si strážia aj v Ľubovnianskom múzeu. Rovnako ho ale v ročnej periodicite vyberajú a ozdobujú vitrínku hradnej kaplnky. „Určite je v našom regióne veľa vzácnych betlehemov, ale väčšina sa dedí z generácie na generáciu a ostáva v domácnostiach,“ myslí si riaditeľka múzea a dodáva, že ak by chcel niekto nejaký starý vyhodiť, nech ho radšej odnesie múzejníkom. Vedia ho zrenovovať a uchovať pre oči všetkých návštevníkov. Lebo ak táto tradícia pretrvala celé stáročia, treba ju uchovávať.
 

Text (hm)