Bieda sa do rusínskych obcí vrátila

 

Asi pred týždňom sa mi ozvala vzdialená príbuzná z USA. Zuzana Fetics. Moja babka, mama môjho otca, sa volala Zuzana Fesičová, môj starý otec bol Ján Fesič. Starý otec Zuzany Fetics z USA sa volal John Fesic a jej babka Zuzana Fesic. Aká to náhoda a záhada. Zatiaľ sme sa nedopátrali, v akom príbuzenskom vzťahu boli naši starí otcovia. Asi bratranci. Môj starý otec sa narodil začiatkom 20. storočia v Telepovciach v Rakúsko-Uhorsku (dnes známe Osadné na Slovensku) a starý otec Zuzany Fetics (neviem, kto zmenil v USA naše pôvodné meno Fesič, ťažko vysloviteľné i v slovenčine, nieto ešte v angličtine) takisto začiatkom 20. storočia v Pensylvánii v USA. Jeho rodičia sa s ním čoskoro vrátili domov do Telepoviec, no on sa v roku 1936 odsťahoval naspäť do USA. Kvôli biede v Telepovciach.

V roku 1933 moje tri pratety (dve sestry môjho dedka Jána Fesiča a jedna jeho sesternica), krásne mladé ženy na dobových fotkách, odišli do Francúzska. Kvôli biede, ktorá panovala v rusínskych obciach v časoch hospodárskej krízy. Dve z nich sme boli s mojimi rodičmi a sestrou navštíviť v roku 1969. Boli sme prekvapení, v akých skromných podmienkach žili na francúzskom vidieku. U nás v tom čase v Osadnom už ľudia žili lepšie ako naše pratety vo Francúzsku. Rusínske obce na severovýchode Slovenska začali v tom čase prosperovať.

Moja mama pochádzala zo Zvaly - z ôsmich detí. Päť z nich zomrelo príliš skoro na to, aby si ich pamätala ako svojich súrodencov. Mojej babke Anastázii Stebilovej vo Zvale zomrelo päť detí. Hovorievala, že zomreli tie najkrajšie. Moji starí rodičia Vasiľ a Anastázia Stebilovi boli vcelku bohatí sedliaci. Mali 100 oviec, tie som si už nepamätala, no v detstve som pásavala vo Zvale ich 15 kráv, mali štyri kone - v 70. rokoch 20. storočia. Poľnohospodárske družstvo v hornatých Beskydoch vzniklo až v polovici 70. rokov. No v 40. rokoch 20. storočia im jediný lekár v Sninskom okrese nedal penicilín, aby zachránil ich dieťa, ktoré zomrelo na zápal pľúc, nezachránil ani ďalšie a to zomrelo na záškrt, ďalšie na čierne kiahne...

Toľko biedy a nešťastia v dvoch rodinách mojich predkov.
 

Bieda sa do rusínskych obcí na severovýchode Slovenska dnes opäť vrátila. Samozrejme iná ako začiatkom 20. storočia. Na začiatku 21. storočia by však mali Rusíni vo svojich obciach žiť v neporovnateľne lepších podmienkach ako ich predkovia. Žijú, no prečo ich obce na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou vymierajú? Pretože mladí opäť odchádzajú do vzdialenej cudziny za prácou

 

Ľuba Kráľová, predsedníčka strany Náš kraj

Zdroj:  http://lubakralova.blog.sme.sk/clanok_tlac.asp?cl=284132