Bieda sa do rusínskych obcí vrátila
Asi pred týždňom sa mi ozvala vzdialená príbuzná z USA. Zuzana Fetics. Moja babka, mama môjho otca, sa volala Zuzana Fesičová, môj starý otec bol Ján Fesič. Starý otec Zuzany Fetics z USA sa volal John Fesic a jej babka Zuzana Fesic. Aká to náhoda a záhada. Zatiaľ sme sa nedopátrali, v akom príbuzenskom vzťahu boli naši starí otcovia. Asi bratranci. Môj starý otec sa narodil začiatkom 20. storočia v Telepovciach v Rakúsko-Uhorsku (dnes známe Osadné na Slovensku) a starý otec Zuzany Fetics (neviem, kto zmenil v USA naše pôvodné meno Fesič, ťažko vysloviteľné i v slovenčine, nieto ešte v angličtine) takisto začiatkom 20. storočia v Pensylvánii v USA. Jeho rodičia sa s ním čoskoro vrátili domov do Telepoviec, no on sa v roku 1936 odsťahoval naspäť do USA. Kvôli biede v Telepovciach.
V roku 1933 moje tri pratety (dve sestry môjho dedka Jána Fesiča a jedna jeho sesternica), krásne mladé ženy na dobových fotkách, odišli do Francúzska. Kvôli biede, ktorá panovala v rusínskych obciach v časoch hospodárskej krízy. Dve z nich sme boli s mojimi rodičmi a sestrou navštíviť v roku 1969. Boli sme prekvapení, v akých skromných podmienkach žili na francúzskom vidieku. U nás v tom čase v Osadnom už ľudia žili lepšie ako naše pratety vo Francúzsku. Rusínske obce na severovýchode Slovenska začali v tom čase prosperovať.
Moja mama pochádzala zo Zvaly - z ôsmich detí. Päť z nich zomrelo príliš skoro na to, aby si ich pamätala ako svojich súrodencov. Mojej babke Anastázii Stebilovej vo Zvale zomrelo päť detí. Hovorievala, že zomreli tie najkrajšie. Moji starí rodičia Vasiľ a Anastázia Stebilovi boli vcelku bohatí sedliaci. Mali 100 oviec, tie som si už nepamätala, no v detstve som pásavala vo Zvale ich 15 kráv, mali štyri kone - v 70. rokoch 20. storočia. Poľnohospodárske družstvo v hornatých Beskydoch vzniklo až v polovici 70. rokov. No v 40. rokoch 20. storočia im jediný lekár v Sninskom okrese nedal penicilín, aby zachránil ich dieťa, ktoré zomrelo na zápal pľúc, nezachránil ani ďalšie a to zomrelo na záškrt, ďalšie na čierne kiahne...
V roku 1933 moje tri pratety (dve sestry môjho dedka Jána Fesiča a jedna jeho sesternica), krásne mladé ženy na dobových fotkách, odišli do Francúzska. Kvôli biede, ktorá panovala v rusínskych obciach v časoch hospodárskej krízy. Dve z nich sme boli s mojimi rodičmi a sestrou navštíviť v roku 1969. Boli sme prekvapení, v akých skromných podmienkach žili na francúzskom vidieku. U nás v tom čase v Osadnom už ľudia žili lepšie ako naše pratety vo Francúzsku. Rusínske obce na severovýchode Slovenska začali v tom čase prosperovať.
Moja mama pochádzala zo Zvaly - z ôsmich detí. Päť z nich zomrelo príliš skoro na to, aby si ich pamätala ako svojich súrodencov. Mojej babke Anastázii Stebilovej vo Zvale zomrelo päť detí. Hovorievala, že zomreli tie najkrajšie. Moji starí rodičia Vasiľ a Anastázia Stebilovi boli vcelku bohatí sedliaci. Mali 100 oviec, tie som si už nepamätala, no v detstve som pásavala vo Zvale ich 15 kráv, mali štyri kone - v 70. rokoch 20. storočia. Poľnohospodárske družstvo v hornatých Beskydoch vzniklo až v polovici 70. rokov. No v 40. rokoch 20. storočia im jediný lekár v Sninskom okrese nedal penicilín, aby zachránil ich dieťa, ktoré zomrelo na zápal pľúc, nezachránil ani ďalšie a to zomrelo na záškrt, ďalšie na čierne kiahne...
Toľko biedy a nešťastia v dvoch rodinách mojich predkov.
Bieda sa do rusínskych obcí na severovýchode Slovenska dnes opäť vrátila. Samozrejme iná ako začiatkom 20. storočia. Na začiatku 21. storočia by však mali Rusíni vo svojich obciach žiť v neporovnateľne lepších podmienkach ako ich predkovia. Žijú, no prečo ich obce na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou vymierajú? Pretože mladí opäť odchádzajú do vzdialenej cudziny za prácou
Ľuba Kráľová, predsedníčka strany Náš kraj
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ:
-Takoj mi vernyjte moju mynulosť, tam byla taka prekrasna budučnosť...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať