Biochemik Pavol Čekan: U nás doma sa spievali takmer výlučne iba rusínske piesne a koledy

Patrí medzi najvýraznejších vedcov, ktorých naša verejnosť spoznala vďaka pandémii. Po štúdiách a dlhoročnej praxi v zahraničí sa vrátil pred piatimi rokmi do rodnej krajiny, pričom spomedzi odborníkov-navrátilcov sa máloktorý zviditeľnil tak rýchlo ako on. Jeho firma MultiplexDX vlani vyvinula vlastný PCR test na COVID-19 a z nich 250-tisíc kusov darovala štátu, nedávno dokončila nový PCR test schopný odlíšiť i veľmi nebezpečný juhoafrický variant mutácie korony a osemtisíc týchto testov opäť nezištne poskytla štátu. Hovoríme o biochemikovi Pavlovi Čekanovi, ktorý je toho času aj členom iniciatívy Veda pomáha, jedného z poradných zoskupení pri vláde počas koronovej krízy. 

Popri jeho vedeckej a výskumnej práci, ktorá je z médií už pomerne známa, sa však na verejnosti vie už menej, že obaja rodičia Pavla Čekana sú Rusíni. Inými slovami, jeho rodine sú blízke rusínske tradície, zvyky, história či rusínske piesne. Hoci vyrastal na prešovskom sídlisku v slovenskom prostredí, rusínčinu má napočúvanú od starých rodičov. A aj keď rusínsky jazyk neovláda, rozumie mu. Tým, že práve v tejto dobe beží na Slovensku sčítanie obyvateľov, ktoré sonduje okrem iného aj počty príslušníkov národnostných menšín či používanie menšinových jazykov, viac než na pandémiu sa v našom rozhovore sústredíme na tieto témy.
 
Začnime netradične. Aké rusínske slová vám utkveli v pamäti - z tých, ktorými sa na vás obracali babka či dedko?  
Pamätám si slova ako smitačok a mitolka, moloko, bokanči, drabinka, koľadka, chyža, spivanočka... Tých slov bolo strašne veľa. Niečo sa nalepilo aj na mňa.
 
Ako s vami väčšinou hovorili starí rodičia, po rusínsky, alebo prechádzali do slovenčiny? 
Z otcovej strany rozprávali starí rodičia väčšinou po šarišsky s niektorými rusínskymi slovami. A dedko a babka z Prešova z maminej strany hovorili po rusínsky, ale prechádzali aj do slovenčiny.

Z ktorých dedín pochádzajú starí rodičia? 
Z otcovej strany pochádzajú z Hanigoviec pri Sabinove, dedko z maminej strany pochádza zo Soboša pri Stropkove a babka z Vyšného Orlíka pri Svidníku. 
 
Predstavme si teraz odbornú vetu: PCR testy považujú odborníci za najspoľahlivejší spôsob testovania... Vedeli by ste si predstaviť, že by dnes napríklad vedci alebo dátoví analytici vysvetľovali niečo v rusínskom jazyku? 
Priznám sa, že si to neviem predstaviť. Vedecká terminológia aj tak čoraz viac inklinuje k výrazom z angličtiny. 
 
Svoj profesionálny život ste zasvätili vede a výskumu. Podnietilo vás k tomu rodinné zázemie, alebo to bola čisto vaša voľba? Čím sú vaši odičia, máte medzi príbuznými ďalších vedcov?  
V našej rodine sa na vzdelanie kládol vždy veľmi veľký dôraz. V rodine máme lekárov, profesorov matematiky, učiteľov, právnikov či docentov v sociálnych vedách. Moja mamka je učiteľka a otec bol technik. Zasvätiť život vede bolo aj moje vlastné rozhodnutie, aj ma ovplyvnila rodina. 
 
Máte troch synov, Ivana, Nikolaia a Alexisa. Narodili sa mimo Slovenska počas vášho štúdia a práce v cudzine. Čo bolo inšpiráciou na výber ich mien, zohral tu úlohu aj váš pôvod, odvolávka na vašich predkov?
Ivan sa volá po mojom dedkovi z Prešova. Mal som ho veľmi rád, bol to pre mňa veľmi vzácny človek. Vždy som vedel, že keď budem mať syna, bude sa volať Ivan. Nikolai sa volá podľa ikony, ktorú sme dostali s Marínou, mojou manželkou, ako svadobný dar od jej otca, ktorý bol pravoslávny kňaz. Ide o prekrásnu ikonu, ktorú sme si nosili so sebou po svete. Alexis sa volá po svätom Alexisovi. Ten zohral veľmi dôležitú úlohu pri vzniku americkej pravoslávnej církvi v 19. storočí. Bol rodákom z východného Slovenska a pôsobil aj v mojom rodnom Prešove ako kňaz. Ako vidíte, mená našich synov majú pôvod v menách našich predkov, v našej histórii a pravoslávnej viere. 
 
Hovoríte svojim synom nejaké rusínske slová a vysvetľujete im, ak ich započujú napríklad od dedka či pradedka?
Áno, nejaké rusínske slová sme zakomponovali do nášho denného jazyka, ale dedka a pradedka už nemajú, takže pôvod slov nespájam práve s nimi. Moji chlapci vedia, že keď prechádzam do rusínčiny, tak je už zle. (úsmev)
 
Celý život máte blízko k hudbe, spevu, ľudovým piesňam, a to v rôznych jazykoch, mali ste viaceré kapely, boli ste primáš, dokonca ste študovali spev. Pochádza táto záľuba od detstva? Aké piesne v akom jazyku vám spievala mama, babka alebo ktokoľvek iný, keď ste boli malý? Čo vás nasmerovalo na ten druh hudby, ktorý dnes spievate a hráte? 
Ľudová hudba a spev mali vždy v našej rodine obrovskú tradíciu. Moje sesternice spievali na Makovickej strune, bratranci mojej babky, Humenikovci, mali dokonca vlastnú ľudovku a boli prvou muzikou folklórneho súboru Karpatanin. Môj ujo Sergej bol vychýrený harmonikár a veľký folklorista. Môj otec bol výborný spevák a tanečník vo folklórnom súbore Vesna a mama tancovala v Karpatanine. Moje sesternice hrajú na cimbal a výborne spievajú. Bratranci z otcovej strany hrajú na husle, basu a tiež majú vlastnú muziku. Ujo mojej tety bol dokonca známy upravovateľ rusínskych piesní Juraj Cimbora. U nás doma sa spievali takmer výlučne iba rusínske piesne a koledy. 

Ktoré napríklad?
Medzi najobľúbenejšie patrili Krjačok ľalijovij, Sviť misjačku, Tys mene pidmanula, Ivanku, Ivanku, Koli jasna zvizda, Pila ja palinku, A čija to chyža, Horila sosna, Čorni oči jak teren a ďalšie.

Existuje folklór nejakej krajiny alebo národa, ktorý by vás výnimočne priťahoval?  
Istý čas sa mi páčil írsky folklór, špeciálne Riverdance. Mňa však celý život priťahuje len náš folklór. Pretože je taký pestrý a rôznorodý. Vôbec som nepotreboval hľadať inšpirácie niekde inde. V našom regióne sa prelína rusínska, rómska, židovská, šarišská, zemplínska, goralská, poľská, nemecká, balkánska či ukrajinská tradícia. Tú neprebije žiaden folklór z inej krajiny.

Na Slovensku je síce málo rusínskych škôl, ale je tu snaha o ich znovuzrodenie. Sú rodičia, ktorí by radi dali svoje dieťa do rusínskej školy, iní zas tvrdia, že ich dieťa má v dnešnom svete skôr poriadne zvládnuť jazyk majoritného obyvateľstva alebo naučiť sa angličtinu, a nie zaoberať sa rusínčinou. Hypoteticky - ku ktorým rodičom by ste sa zaradili vy?
Je to veľmi individuálne. Lebo ak by tu boli rusínske školy, máte dve možnosti. Buď dáte dieťa do slovenskej a poviete si, že rusínsky jazyk mu poskytnete doma, alebo ho pošlete do tej rusínskej a máte akože vystarané. Ale deti sa budú socializovať aj na dvore aj v iných prostrediach. Ja by som aj bol za - dať deti do rusínskej školy. No všetko závisí od konkrétnych podmienok a rodinnej situácie v danej chvíli, je to vysoko individuálne. Nemožno odsudzovať ani rodičov, ktorí by možnosť rusínskej školy odmietli. 
 
V istom médiu ste sa vyslovili, že ak by vás štát niekedy vyháňal, odchodu zo Slovenska sa nebudete brániť. Šlo len o spontánnu reakciu, alebo nad niečím takým naozaj premýšľate? Vedeli by ste už teraz, kam by to bolo?
Naši traja synovia sa narodili v USA. Táto krajina je pre nich druhým domovom. Ak zistím, že naša situácia je už na Slovensku neznesiteľná, tak určite pôjdeme tam, kde bude celá moja rodina šťastnejšia. 
 
Už päť  týždňov beží sčítanie obyvateľov. Rusínom sa v troch sčítaniach po sebe počet zvyšoval a od roku 2011 sú už na Slovensku treťou najpočetnejšou národnostnou menšinou. Dá sa podľa vás tipovať, že ich počet sa zvýši aj teraz?
Určite áno. Už len preto, že my sme sa teraz po prvýkrát sčítali na Slovensku, keďže predtým sme žili v zahraničí, takže dnes tu musí byť o piatich Rusínov viac. 
 
Vizitka – biochemik Pavol Čekan
Pochádza z Prešova, má 42 rokov. Po dvoch vysokoškolských semestroch v Trnave odišiel študovať do zahraničia. Cez Londýn a Island sa dostal do USA, kde žil a pracoval takmer dve desaťročia. Presadil sa v americkom Národnom inštitúte zdravia pri výskume rakoviny. Podieľal sa na troch patentoch v oblasti výskumu RNA. Časopis Financial Times ho v roku 2017 zaradil medzi 100 východoeurópskych vychádzajúcich hviezd v oblasti technológií. Pred štyrmi rokmi sa vrátil na Slovensko a založil úspešnú biochemickú spoločnosť MultiplexDX. Tá sa s partnermi-virológmi z Biomedicínskeho centra SAV a s ďalšími kolegami z Vedeckého parku Univerzity Komenského preslávila vyvinutím testu na zistenie ochorenia COVID-19. Tento test je natoľko citlivý, že sa radí medzi top päť najcitlivejších testov na svete spomedzi približne 300 známych PCR testov na COVID-19. Pavol Čekan sa stal v roku 2018 absolútnym víťazom súťaže Mladý inovatívny podnikateľ a jeho firma MultiplexDX získala viaceré ocenenia, okrem iných aj StartupAwards.sk.

Táňa Rundesová