Blahodatný oheň

Dejiny Jeruzalemskej pravoslávnej cirkvi po stáročia spomínajú zostúpenie Blahodatného ohňa v chráme Kristovho vzkriesenia v Jeruzaleme. Čo je to blahodatný oheň? Svätý oheň sa objavuje v Jeruzaleme v tomto chráme už takmer 2000 rokov na Veľkú noc ako svedectvo víťazstva Spasiteľa nad hriechom a smrťou. Prichádza "odnikadiaľ".

Vedci doteraz nie sú schopní objasniť podstatu zábleskov a svetiel, ktoré je možné pozorovať počas obradu zostúpenia.

Táto udalosť sa deje na Bielu sobotu pri zhasnutí všetkých sviečok a lámp v chráme. Okolo 13.30 jeruzalemský patriarcha vstupuje do Kristovho hrobu. Podľa obradu sa vyzlieka a zostáva oblečený iba v spodnom kňažskom odeve. Toto robí preto, aby bolo zjavné, že si so sebou neprináša žiadne zápalky, alebo čokoľvek iné, čo by mohlo zapáliť oheň. Patriarchu preverujú židovskí policajti a sledujú to aj predstavitelia iných vierovyznaní. Potom patriarcha vstupuje do kuvuklie, čo je malá kaplnka uprostred chrámu Božieho hrobu. Je v nej malá jaskynka s autentickým Pánovým hrobom. Pred tým, než do nej patriarcha vstúpi, je taktiež starostlivo prehliadnutá. Dvere sa zatvoria a rozhostí sa napäté ticho. Všetci sa modlia a prosia Boha o dar blahodatného ohňa. Podľa tradície rok, keď oheň nezostúpi, bude posledný a jeruzalemský chrám bude zničený.

Pred zostúpením ohňa začínajú chrám osvetľovať záblesky svetla, preskakujú malé blesky, môžu sa samy zapáliť olejové lampy a z ikon začne vytekať vonný olej - myro. Na modlitby patriarchu i celej Cirkvi sa zázračným spôsobom pri nepochopiteľných bledomodrých zábleskoch v hrobe Ježiša Krista zapália sviečky, s ktorými potom patriarcha vyjde z hrobu a rozdá svetlo všetkým zhromaždeným veriacim. Podivuhodné je, že tento oheň prvých 5 - 10 minút vôbec nepáli. Prítomní sa v ňom doslova omývajú , vodia ho po rukách , tvárach, naberajú ho do dlaní. Tento oheň nespáli vlasy, ale dokáže zapáliť sviečky a olejové lampy.

Blahodatný oheň potom veriaci roznášajú v špeciálnych lampách letecky do svojich Cirkví, kde sa tiež rozširuje po jednotlivých chrámoch v mestách a obciach.

Jeruzalemská cirkev má mimoriadne postavenie v Kristovej cirkvi. Preto aj verš z večierne na bielu sobotu o nej hovorí:
- Radujsa svätý Sion, matka Cirkvi, Boží príbytok: lebo ty si vzkriesením prvý prijal odpustenie hriechov.

Centrom Veľkonočných sviatkov v Jeruzaleme je Chrám Kristovho Vzkriesenia, ktorý sa nachádza na Golgote, predtým častokrát nazývanej aj Údolie mŕtvych, lebo tam sa vykonávali popravy. Toto teritórium bolo kedysi za hradbami starého mesta.

Po zbúraní Jeruzalema Rímanmi a jeho obnove v roku 136 rímskym cisárom Hadriánom, pohania v snahe, aby toto miesto nebolo navštevované a uctievané kresťanmi, v tejto lokalite vybudovali pohanské chrámy zasvätené Venuši a Jupiterovi.

Kresťania si však dobre pamätali miesto, kde bol Kristus ukrižovaný a pochovaný. Tajne ho navštevovali a podľa svojich možností úzkostlivo naň dohliadali ako na svätú vec, lebo vedeli, že ani Venuša ani Jupiter ako božstvá neexistujú a nemôžu poškvrniť miesto, kde bola vykonaná naša spása.

V roku 326, keď svätá Helena, matka cisára Konštantína Veľkého, navštívila Jeruzalem, na základe dôkladného prieskumu určila miesto chrámového priestoru. V ňom sa nachádzali miesto ukrižovania Ježiša Krista, kameň na ktorom bol čiastočne pomazaný pred uložením do hrobu, samotný Ježišov hrob a aj miesto kde bol zázračným spôsobom po 300 rokoch nájdený jeho pravý kríž.

Chrám, ktorý vidíme v súčasnej podobe, je veľmi rozsiahly. Jeho základnú časť spravuje Grécky pravoslávny patriarchát jeruzalemský. V chráme sa nachádza aj oltár a bohoslužobná miestnosť, ktorý používa rímsko-katolícka cirkev. Bohoslužobné priestory tu má aj arménska cirkev. No dejinné udalosti sa vyvinuli tak, že kľúče od chrámu, ktorý má jeden hlavný vchod, držia moslimovia.

Danka Iljuková
http://areopag.christ-net.sk