Blahoželáme. ThLic. František Krajňák oslavuje okrúhle jubileum

 

Narodil sa 4. januára 1956 v Prešove - Solivare v rodine Františka Krajňáka a Moniky, rod. Mižičkovej, ktorá bola dcérou gréckokatolíckeho kňaza. Má štyroch súrodencov: Petra, Pavla, Oľgu a Mikuláša. Po absolvovaní základnej školy v Solivare, študoval na Gymnáziu Konštantínova v Prešove, kde zmaturoval v roku 1975. Počas štúdia na strednej škole mu pri autonehode tragicky zahynul otec. Teologické vzdelanie získal na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave v rokoch 1976 až 1981. V roku 1981 sa oženil s Vierou Semberovou, s ktorou im Boh požehnal dve dcéry – Zuzanu a Alexandru. 

 

Na kňaza bol vysvätený dňa 11. júla 1981 v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove J. E. vladykom ThDr. Joakimom Segedim zo Záhrebu. Spolu s ním bol na kňaza vysvätený jeho spolužiak z teologických štúdií vladyka Mons. Milan Chautur, CSsR.. Gréckokatolíckymi kňazmi boli aj jeho predkovia z maminej strany – starý otec Eugen Mižičko - dekan vo Varhaňovciach, pradedo Jozef Mižičko – kanonik a veľprepošt Prešovskej kapituly, pradedo Ignác Timko – farár v Klečenove, pra-pradedo Johan Timko – farár v Pichniach a tiež manžel maminej sestry Vojtech Močan, farár v Kružlove. Babka Margita Mižičková bola v príbuzenstve s bl. vladykom Pavlom Petrom Gojdičom, OSBM. 

 

Jeho prvou farnosťou sa stal Rokytov v okrese Humenné, kde začal s prvými pokusnými prekladmi liturgických textov do rusínskeho jazyka. Od roku 1985 do roku 2006 bol 21 rokov správcom rusínskej farnosti Medzilaborce. V roku 1999 získal licenciát z morálnej teológie na Katolíckej univerzite v Lubline. Od roku 2006 až podnes je správcom rusínskej farnosti Kamienka v okrese Stará Ľubovňa. 

 

Z jeho bohatého prekladateľského diela treba spomenúť najmä vydanie týchto knižných diel: Malyj grekokatolickyj katechizm pro rusyňsky ďity (1992); Jevanhelija i Apostoly na neďiľi i svjata ciloho roku (1999) a Jevanhelije od svjataho Joanna (2003) na ktoré nadviazalo vydanie Tetrajavanhelija, teda preklad štyroch evanjelií, ktoré preložil spolu s Jozef Kudzejom. Z ďalších liturgických kníh treba spomenúť vydanie prekladu pohrebných obradov Pohrib – Parastas (2008); Malého trebnika (2013) či publikáciu Daniel v jame levov... alebo Neskartované pamäti národa (2009).  Okrem toho preložil mnohé menlivé časti sv. liturgie, či vydal menšie knižné preklady ako Venček deviatnikov (1991) či Molitvenik sv. ružancja (1992). V roku 2004 spolu s otcom Jaroslavom Popovcom a ďalšími rusínskymi kňazmi obnovil historický spolok Obščestvo svjatoho Joana Krestitelja. Následne tento spolok začal vydávať Grekokatolickyj rusiňskyj kalendar a časopis Artos, kde publikuje duchovné a historické články a štúdie. Jeho príspevky možno nájsť aj na stránkach Narodnych novynok a časopisu Rusyn už od prvých čísel ich vydávania. 

František Krajňák získal v roku 2010 Cenu Antona Hodinku, ktorú mu udelila Spoločnosť Antona Hodinku v Budapešti a v roku 2015 na Medzinárodnom kongrese rusínskeho jazyka v Prešove ho vyznamenali Cenou sv. Cyrila a Metoda.

 

Otec František Krajňák pochopil potrebu zvláštnej duchovnej i národnostnej podpory rusínskeho národa a tomuto cieľu podriadil celé svoje doterajšie kňazské účinkovanie.  Zároveň je horlivým kňazom na poli výchovy mládeže (od mladosti sa venuje skautingu) a svojim príkladom ovplyvnil desiatku mladých mužov, ktorí sa stali gréckokatolíckymi kňazmi. Vo svojej dušpastierskej práci je zástancom  tzv. „rusínskej pastoračnej praktiky“ a na území Slovenska jeden z najhorlivejších zástancov a ochrancov cyrilometodského odkazu.  

 

Na mnohaja i blahaja lita, otče...!