Bláznivá komédia vypredala kultúrny dom v Zborove

 

Na dosky zborovského divadla sa po dvadsiatich piatich rokoch znova vrátil Martin Mňahončák.

 

Martin Mňahončák, Marek Majeský a Lenka Barilíková to minulý štvrtok vo vypredanej sále kultúrneho domu v Zborove poriadne roztočili.

 

Skvelými hereckými výkonmi presvedčili divákov, že „Láááska“ je naozaj to, prečo sa oplatí ostať nažive. V rámci jesenného turné po pätnástich slovenských mestách zavítalo zájazdové divadlo s bláznivou komédiou v réžii Michala Spišáka aj do Zborova.

 

Tragikomický príbeh smoliara Harryho (Martin Mňahončák) a úspešného Milta (Marek Majeský) prepojených v podivnom manželskom trojuholníku s osudovou Ellen (Lenka Barilíková) z pera amerického autora sa začína aj končí na moste. Na mieste, z ktorého ľudia mávajú nutkanie skočiť a ukončiť tak svoje trápenie.

 

Z náhodného stretnutia Milta a Harryho sa rozvinie komický dialóg o úspechu, kariére, šťastí a naopak, o nešťastí a smole. A, samozrejme, o láske. Veď keď nič iné, tak je to láska, ktorá nás dokáže udržať pri živote.

 

V našom regióne majú korene

„Turné vymyslela naša produkčná Zuzka Buchlovičová, s ktorou beháme na zájazdy po celom Slovensku. Do Zborova sme prišli aj preto, že odtiaľto Martin pochádza, takže bol na to o to väčší dôvod,“ prezradil nám pred predstavením Marek Majeský.

 

V Bardejovskom okrese má korene aj Lenka Barilíková, ktorá v hre stvárňuje manželku oboch mužov.

„Tento región je mi veľmi blízky, pretože moji rodičia pochádzajú z neďalekej Cigeľky. Každé leto tu minimálne týždeň trávim na chalupe.“

 

„Ako hovorí aj názov hry, korením dlhotrvajúceho vzťahu je láska, tolerancia a zodpovednosť. To sú asi tri najdôležitejšie atribúty, ktoré vytvárajú šťastný vzťah,“ odpovedala herečka na otázku, čo je podľa nej základom šťastného partnerstva.

 

Martin Mňahončák v Zborove s herectvom začínal. „Práve sme to s mojím kamarátom Rasťom Jurašim, ktorý sa tu v Zborove stará o svetlá a zvuk, rátali. Je to už dvadsaťpäť rokov, čo som na týchto doskách stál naposledy. Hrali sme vtedy hru V Bumbaľanskom zámku majú starosti a potom ešte jednu rozprávku Tri pomaranče,“ zaspomínal Mňahončák.

 

Podľa neho dnes slovenské divadlo potrebuje hlavne diváka. Nie je to však o tom, že by do divadla diváci nechodili.

 

„Síce sa hovorí, že Slovensko je kultúrny národ, ale viac sa to hovorí, ako je pravda. Chvalabohu, aj v menších mestách a dedinách, po ktorých na tejto tour jazdíme, ľudia majú záujem o divadlo. Je to pre nich vzácne, tak prídu. Ale mám taký pocit, že pred sebou máme znova kopu roboty, aby sme prilákali slovenského diváka do slovenských divadiel,“ dodal.

 

Mário Hudák

 

Zdroj: http://bardejov.korzar.sme.sk/clanok_tlac.asp?cl=7435647