Bleskový rozhovor s Danielou Kapráľovou, autorkou výstavy „Zuzanka - Pomôž Bože, ráno vstati..."

Prvú decembrovú nedeľu sa v Rožnove pod Radhoštem  konala vernisáž vašej výstavy Zuzanka. Bola to po Novom Sade a Vukovare vaša tretia vernisáž  túto jeseň, ktorú zorganizovalo Združenie inteligencie Rusínov Slovenska v spolupráci so svojimi zahraničnými partnermi. Ako ste vnímali atmosféru jednotlivých vernisáži resp. miest, v ktorých sa výstavy konali?
 

Nový Sad (Novi Sad) mesto optimizmu a mladých. Mesto veľkej životaschopnej energie. Vernisáž? Žiadna vernisáž mi neprináša uspokojenie. Tvorivý proces je pre mňa potravou. Výsledok?... taká dobrá nálada o ničom.
Vukovar, silné emócie. Cítiť boľavé, hlboko pochované úlomky nezmyselnej vojny.  Vernisáž  v greckokatolíckom kostole bola pre mňa blahodaťou. Výstavný  priestor – výzvou...  Atmosféra vernisáže? Rodinná a priateľská,  popretkávaná  mysticizmom.
Rožnov pod Radhoštem. Tešila som sa na dotvorenie  výstavnej národopisnej expozície o ďalší rozmer, ktorý prinesie Zuzanka. Nemýlila som sa. Valašské múzeum je stále pevnosťou  našich slovanských koreňov a  tradícii. Na vernisáž prišiel aj sv. Mikuláš. Pravá  zima, vŕzganie snehu pod nohami, zvedaví návštevníci, skvelá atmosféra. A pocit, že človek umenie potrebuje, aby bol človekom.

  
Súčasťou vernisáži bola aj prezentácia dokumentárneho filmu Osadné (rež. Marko Škop). Ako reagovali na dokument návštevníci? Vidíte isté paralely medzi Zuzankou a Osadným? 

Som rada,  že film obohatil môj projekt. Aj keď som pri ňom stále puštala slzu, lebo ako povedal jeden  „vujko“ z Jalovej: „ Keď strom umerať od koriňa, to plano.“  Na druhej strane som si uvedomovala, že film pravdivo hovorí o čistých,  jednoduchých ľuďoch a o tom je aj výstava Zuzanka. V mojich fotografiách je  možno viac lásky a poetiky, lebo ľudí, ktorých fotím milujem a sú pre mňa pevným bodom na zemeguli. Pozdávalo sa mi, že nikto z nás nechcel klamať, ale úprimne  vyrozprával svoju videnú a spoznanú pravdu o Rusínoch. Pre citlivého a vnímavého diváka  to boli pootvorené dvere k  Rusínom. Návštevníci to pochopili a  veľmi  pozitívne reagovali. 
  
Ako si užíva svoje minúty slávy samotná Zuzanka, teda vaša mama?  
 
Tak, ako žiadna iná „hviezda“. Vôbec sa tým nezaoberá. Má dôležitejšie témy o hriechu v nás i vôkol nás. Divý sa, že to ľudí zaujíma: „Veď ja som len obyčajná žena. To sú len taká maľovanky. To keby počuli, ako som za mladá  vedela spievať. To už hej. Ľudia prestavali pracovať na poli a počúvali, keď som na Rovenkách zaspievala...  Holosočku moho, kušeňko nemnoho...“ ( Rovenky – kopec nad dedinou, kde boli pasienky). Aj v tom je jej originalita.
  
S vaším menom sa spája aj mnoho aktivít vo Vihorlatskej knižnici v Humennom, môžete  ich pripomenúť aj našim čitateľom?
 
Áno. Rada robím živú kultúru v meste, lebo tej je z roka na rok menej. „Nakopávam“  tvorivých   ľudí z regiónu, bez ohľadu na národnosť, aby nepodľahli konzumu a komercii. Ten bižutériový svet plný lacných trblietok  je úbohá pretvárka mocenského ega. Škoda, že to ľudia na riadiacich postoch nechápu.
Pravidelne robím  besedy so zaujímavými, premýšľajúcimi ľuďmi na pálčivé témy súčasnosti ( konzumná mládež, hospodárska kríza, ekológia, demokracia, klimatológia, religia, prirodzené lesy...). 
Literárne talenty v  jazyku  slovenskom a jazykoch národnostných menšín oslavujú už svoj 30. ročník a z roka na rok sa počet prihlásených účastníkov aj v rusínskom jazyku zvyšuje.
6. ročník  Poézie v meste  na pešej zóne sa stáva tradíciou. Výstavy fotografií, fotografických ilustrácií s poéziou majú svojich obdivovateľov. Tohto roku sa na výstave Kontrast prezentovalo 32 autorov z Humenného a okolia. Spolupracujem na FotoFeste, pri rôznych súťažiach v oblasti literatúry a výtvarného umenia. Milujem prácu s deťmi. Len aby Boh neskrátil čas.
 

V sobotu na seminári sme si (Rusíni v Bratislave) vytýčili ambiciózny cieľ - predbehnúť pri najbližšom sčítaní obyvateľstva Čechov (v roku 2001 sa k rusínskej národnosti prihlásilo 24 201 obyvateľov a k národnosti českej 44 620). Aký je Váš tip na výsledok tohto virtuálneho súboja, vyhrajú Rusíni nad Čechmi pri sčítaní obyvateľstva v máji 2011?  
 
„Z Rusnaka pes i sabaka“. Bojím sa, že teraz sa Rusíni,  aj keď už nemusia,  skryjú zase za Európana. Keď sa vysekajú z komplexu „Vy Rusnak a ja dumav, že pan“ a budú chcieť byť radšej Rusínmi, než pánmi, bude dobre. Vtedy  nadviažu na svoj prazáklad dôstojnosti, hrdosti, tvorivosti, duchovnosti,  pracovitosti a ďalších cnosti našich predkov. Potom nájdu v sebe aj nadstavbu Europána, ale najprv musia  nájsť v sebe  pevnú stavbu Rusína. Po mojich  rodičoch som Rusínka, a preto ma remíza veľmi, veľmi poteší.
 
Ďakujem pekne za rozhovor a prosím, odovzdajte naše srdečné pozdravy Zuzanke.
-janlipinsky-

Foto k téme nájdete tu:
Novi Sad: http://www.rusyn.sk/index.php?ID=5388&l=sk
Vukovar: http://www.rusyn.sk/index.php?ID=5434&l=sk
Rožnov p.Radhoštem: http://www.rusyn.sk/index.php?ID=5523&l=sk